Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/318/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216732
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6712216732.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava 813 11, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené žaloby proti Slovenskej republike, ktorými sa žalobca

domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu, pretože súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom
stanovenej lehote a zároveň rozhodol bez splnenia zákonných podmienok.

2. Nakoľko sa jedná o totožných účastníkov a rovnaký predmet konania, súd konania vedené pod sp.
zn. 6C/318/2012, 6C/319/2012, 6C/320/2012, 6C/321/2012, 6C/322/2012, 6C/323/2012, 6C/324/2012,
6C/325/2012 a 6C/326/2012 spojil Uznesením č. k. 6C/318/2012-15 zo dňa 22.2.2013 do jedného

konania vedeného pod sp. zn. 6C/318/2012.

3. Vo všetkých deviatich prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako osoba oprávnená
podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom súd napriek tomu, že predmetná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

po uplynutí zákonom stanovenej doby. Exekučný súd navyše svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, čím formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v
právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a povinným a tým vytvoril stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/318/2012-222 zo dňa 04.12.2014. Predmetný rozsudok bol

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Co/399/2015-277 zo dňa 29.04.2016 zrušený a vec
vrátená Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že okresný súd
opomenul pred vydaním konečného rozhodnutia rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie konania zodňa 28.11.2011. Vzhľadom na to bolo rozhodnutie súdu zrušené a vrátené na ďalšie konanie a opätovné
rozhodnutie.

5. Súd uznesením č.k. 6C/318/2012-305 zo dňa 10.11.2016 konanie o návrhu žalobcu na prerušenie
konania zastavil. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 08.12.2016.

6. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/318/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1 972,05
Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 358,41 Eur.

7. Podľa žaloby žalobca, ako oprávnený subjekt, navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnému M. O.. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod
spisovou značkou EX 1461/2010. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 5.8.2011 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške 1 792,05

Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
358,41 Eur, ktorú odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú újmu
žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania
žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca si uplatňuje
ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 358,41 Eur, t. j. 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

8. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/319/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu

259,63 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 51,93 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/318/2012. Žalobca podal dňa 9.9.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. G., nar.
X.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 1.7.2011, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 259,63 Eur a

nemajetkovúujmuvovýške51,93Eur,ktorábolavypočítanárovnakýmspôsobomakovkonanípôvodne
vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

9. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/320/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 3
191,29 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 638,26 Eur (20% z

uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/318/2012. Žalobca podal dňa 20.7.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M. K., nar.
XX.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 2.8.2011, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 3 191,29 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 638,26 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

10. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/321/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1
338,66 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 267,73 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní

6C/318/2012. Žalobca podal dňa 28.6.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej L. C., nar.
X.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 6.9.2011, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 1 338,66 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 267,73 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

11. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/322/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1
885,88 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 377,18 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní6C/318/2012. Žalobca podal dňa 29.11.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K. C., nar.
XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 6.3.2012, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 1 885,88 Eur

a nemajetkovú ujmu vo výške 377,18 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

12. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/323/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1
654,08 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 330,82 Eur (20%

z uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v
konaní 6C/318/2012. Žalobca podal dňa 7.8.2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej M. C.,
nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18.11.2010, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
1 654,08 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 330,82 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako
v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

13. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/324/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1
162,13 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 232,43 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/318/2012. Žalobca podal dňa 14.7.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej M. K., nar.

X.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 11.5.2012, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 1 162,13 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 232,43 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

14. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/325/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 4
309,62 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 861,92 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/318/2012. Žalobca podal dňa 22.2.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O. O., nar.
XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 5.8.2011, a to rozhodnutím,

ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 4 309,62 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 861,92 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

15. V konaní začatom pod sp. zn. 6C/326/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 5

693,21 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1 138,64 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/318/2012. Žalobca podal dňa 2.6.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému B. R., nar.
X.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18.4.2012, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 5 693,21 Eur

a nemajetkovú ujmu vo výške 1 138,64 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/318/2012.

16. Žalovaný sa k žalobám vyjadril písomne podaniami zo dňa 08. 07. 2013. Žalovaný poukázal na
všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci

pri výkone verejnej moci:
- nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
- vznik škody,
-príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupomavzniknutou
škodou.

17. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného
nie je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné konania“ v
podobe nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. Žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

18. Pokiaľ ide o namietané prieťahy v konaní, žalovaný poukazuje na to, že lehota 15 dní na poverenie
exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku.Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na rozhodnutie na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry Najvyššieho ako aj Ústavného súdu vnútroštátny súd
má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu a
platnosť rozhodcovskej doložky.

19. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalovaný má za to, že žalobca nevyužil zákonné
prostriedky pre odstránenie prieťahov v konaní. Žalobca za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie
považuje „žiadosť o informáciu o stave konania“. Takýto úkon podľa názoru žalovaného nie je možné
považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinnom od 01. 01.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutia vydanéhovdisciplinárnomkonaní,ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný
poukazuje na to, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 23.04.2012 Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby

vo veci, žalovaný má za to, že ide o predčasné uplatnený nárok na súde.

22. Žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, ani existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ani právoplatné
rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to,
že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

23. K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu, spočívajúcemu v zamietnutiu žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žalovaný uvádza, že takto formulovaný

postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z . V zmysle § 6
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. K námietke žalobcu,
že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu, žalovaný uvádza, že v zmysle Uznesenia ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV.

ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. Októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011 sp. zn. 3 Cdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 29.marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky

dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný.24. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu
škody a jej výšku. Žalobca ale nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, žalovaný

považoval za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa
jeho názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom
súdnom konaní. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca nepreukázala existenciu dlžníka ako úplný základ
pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdou tvrdenie
žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávky od dlžníkov žalobcu a tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie v

podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spôsobuje nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom.

25. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

26. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú právne bezvýznamné

v predmetnom konaní, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako
právnická osoba (bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Žalobca uvádza aj „zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Požadovaná
náhrada nemajetkovej újmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi
skutočnosťami či rozumovou úvahou.

27. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

28. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/1222/2010 podal dňa 21.9.2010 žalobca

ako oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
M. O., nar. X.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 06033/10 zo dňa
21.7.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 9.12.2010. Okresný súd uznesením č. k. 22Er/1222/2010-12 zo

dňa 6.7.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2012.

29. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/1226/2010 podal dňa 9.9.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. G.,
nar. X.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 05485/10 zo dňa
8.7.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26.11.2010. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/1226/2010-18
zodňa3.6.2011žiadosťsúdnehoexekútorazamietol.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa7.7.2011.

30. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/1425/2010 podal dňa 20.7.2010 žalobca
ako oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
M. K., nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 17859/09 zo dňa
16.11.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 9.9.2010. Okresný súd uznesením č. k. 20Er/1425/2010-17 zo
dňa 23.6.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2011.31. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 30Er/320/2011 podal dňa 28.6.2011 žalobca
ako oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej L. C.,
nar. X.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 02637/11 zo dňa
29.4.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 18.8.2011. Okresný súd uznesením č. k. 30Er/320/2011-10 zo
dňa 19.8.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2011.

32. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/39/2011 podal dňa 29.11.2010 žalobca
ako oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K.
C., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 08353/10 zo dňa
16.9.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 17.1.2011. Okresný súd uznesením č. k. 22Er/39/2011-16 zo

dňa16.8.2011žiadosťsúdnehoexekútorazamietol.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa14.3.2012.

33. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 28Er/181/2009 podal dňa 4.8.2009 žalobca
ako oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej M.
C., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 02673/09 zo dňa
1.6.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 16.9.2009. Okresný súd uznesením č. k. 28Er/181/2009-18
zo dňa 21.7.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.10.2011.

34. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 21Er/785/2011 podal dňa 14.7.2011 žalobca
ako oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
M. K., nar. X.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 04207/11 zo dňa

7.6.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 7.9.2011. Okresný súd uznesením č. k. 21Er/785/2011-24 zo
dňa25.4.2012žiadosťsúdnehoexekútorazamietol.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa23.5.2012.

35. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 28Er/79/2011 podal dňa 22.2.2011 žalobca ako

oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému B.. O.
O., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 11218/10 zo dňa
17.12.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 16.3.2011. Okresný súd uznesením č. k. 28Er/79/2011-10 zo

dňa 17.3.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2011.

36. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 21Er/738/2011 podal dňa 2.6.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému B. R.,
nar. X.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 17537/09 zo dňa
3.5.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 15.8.2011. Okresný súd uznesením č. k. 21Er/738/2011-9 zo
dňa 22.3.2012 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2013.

37. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

38. Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

39. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

40. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení platnom v čase vydania poverenia a v čase začatia
konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb.

41. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

42. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

43. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

44.Súdmalnazákladevyššieuvedenéhozato,žežalobcanepreukázalsplneniezákladnýchzákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Súd sa
stotožnil s názorom žalovaného, že v predmetných prípadoch nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, ani
k nesprávnemu úradnému postupu. V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí

byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na
vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi
skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd konštatuje, že
dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

45. Súd mal rovnako po vykonaní dokazovania za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia,
pretože nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca rovnako nepreukázal
výšku tvrdenej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pri ktorých ani nie je zrejmé, ako k týmto sumám žalobca

dospel.Žalobcabyvkaždomkonkrétnomkonanínapreukázanievznikuškodymuselprodukovaťdôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukazovaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti,
ktorýmižalobcaexemplárnenesplneniedôkaznejpovinnostiodôvodňuje.Spoukazomnazhoracitované

zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd žaloby žalobcu v spojených veciach zamietol
ako neodôvodnené a neopodstatnené. Žalobca v žiadnom z konaní právne relevantným spôsobom
nepreukázal ani vznik škody, ani výšku škody.

46. V zmysle zásady úspechu strany sporu v konaní podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku žalovanému súd priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní plne
úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie jenapadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).