Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616205708
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616205708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána

Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v konaní o návrhu
navrhovateľaP.V.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomM.B.č.XX,XXXXXN.,XXXXXN.,Slovenská
republika, s prechodným pobytom F. XXX, XXX XX F., I. E., proti osobe povinnej platiť výživné - otcovi
R. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, XXX XX Y., zdržiavajúcemu sa na adrese (u L. M.)
E. X, XXX XX Y., o zvýšenie výživného, na základe odvolania osoby povinnej platiť výživné - otca proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/35/2016-103 zo dňa 29. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 29. 06. 2016 zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec
č.k. 6C/20/2001-26 zo dňa 09.04.2001 vo výroku o výživnom na (v tej dobe maloletého) P. V., nar. XX.
XX. XXXX (ďalej len „navrhovateľ“) tak, že osobe povinnej platiť výživné - otcovi R. V., nar. XX. XX. XXXX
(ďalej len „otec“) zvýšil výživné zo sumy 1500 Sk (49,79 Eur) mesačne na sumu 100 Eur mesačne od
1. októbra 2015, s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky
navrhovateľa (I. výrok). Zročné (splatné) výživné za dobu od 01.10.2015 do 30. 06. 2016 v sume 450

Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur, splatných spolu s bežným výživným ku 15.
dňu v mesiaci, s tým, že prvú splátku zaplatí do 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom
rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody mesačných splátok (II. výrok).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že matka pôvodne maloletého
navrhovateľa doručila na súd dňa 20. 11. 2005 návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na (v
tej dobe maloletého) navrhovateľa s účinnosťou od 01. 10. 2015 na sumu 250 Eur mesačne. Návrh

odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť bola naposledy otcovi určená rozsudkom Okresného súdu
Lučenec sp.zn. 6C/20/2001 zo dňa 09. 04. 2001 v sume 1500 Sk (49,79 Eur) mesačne. Poukázala
na zmenu pomerov, ktoré u navrhovateľa nastali v dôsledku toho, že je žiakom F.M. v P., čím sa
podstatne zvýšili jeho odôvodnené potreby spojené so stravou, ošatením, obuvou, návštevou školy a
mimoškolskými aktivitami.
1. 3. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil, že ostatná úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k navrhovateľovi bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec

č.k. 6C/20/2001-26 dňa 09. 04. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 05. 2001. Ním bolo
manželstvo rodičov v tej dobe maloletého navrhovateľa rozvedené. Navrhovateľ mal v tej dobe dva roky.
Bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 1500Sk (49,79 Eur) mesačne. V tej dobe mali rodičia vyživovaciu povinnosť len k nemu, matka poberala
mzdu v sume 7.403 Sk (245,70 Eur) a otec v sume 7.626 Sk (253,10 Eur).
1. 4. Ďalej prvoinštančný súdu uviedol, že „dokazovaním zistil, že otec má vyživovaciu povinnosť aj k

maloletej X., ktorá navštevuje U.M. v E. a o ktorú sa stará s jej matkou L. M., s ktorou žijú v spoločnej
domácnosti. Zo správy o zdravotnom stave dieťaťa od U.. D. M. zo dňa 16. 06. 2016 súd zistil, že sa
narodila so závažnou F. N., pre ktorú bola vo veku X mesiacov operované v M. v V., je tam pravidelne
polročne sledovaná a posledná kontrola bola v 1/2016. Pri nej sa objavil nový nález, ktorý vyžaduje
kontrolu 24 hod. F. E.. Tieto kontroly sa realizujú v V. V.. Dievčatko je drobnejšie, slabšie prospieva,

nebýva choré, má absolvované všetky preventívne prehliadky a očkovania. (...) Výdavky so zdravotnou
starostlivosťou vznikajú v súvislosti s návštevou V. resp. V. V., aj keď dieťa má nárok na úhradu cesty
zdravotnou poisťovňou. Doplatky za lieky ktoré užíva sú minimálne. U.. X. N. - I. D. v správe zo
dňa 21. 06. 2016 uviedla, že maloletá X. bola 25. 05. 2016 na vstupnom konzultačnom vyšetrení, na
ktorom diagnostikovali I. X. K., E. F. P. E., nedostatočný H. P. podkladanie Y. P. P. B. E. s následným
vytláčaním B. E. Y.. Na odstránenie zlozvyku, vkladanie Y. P. a X. L. U. K. doporučila Z., otec súhlasil

a za N. zaplatil 30,50 Eur, lebo nie sú hradené zdravotnou poisťovňou. Je vysoko pravdepodobné, že
dieťa bude potrebovať (ale len so súhlasom rodičov) I.-D. liečbu. Z. kontrolujú jedenkrát za 3 mesiace,
predpokladaná dĺžka nosenia je 24-30 mesiacov a predpokladaná výška doplatku jej 11,50 Eur. Maloletá
X.jevF.liečbeU..B.G.od11/2011,vroku2016bološetrenýjedenkaz9Eur,doporučenáliečbazubným
strojčekom a počas liečby v prvých 3 rokoch boli vykonané len preventívne prehliadky a štandardné

úkony vďaka výbornej hygiene.“
1.5.Vsúvislostisozisťovanímpríjmuotcaprvoinštančnýsúduviedol,že„zosprávyomzdeotcazadobu
od 6/2015 do 4/2016 zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 499,61 Eur, v dobe od 25.01.2016
do 03.02.2016 bol na OČR, kedy mu bolo vyplatené ošetrovné za ošetrovanie chorého otca W. V., spolu
vo výške 113 Eur (č.l. 90 spisu).“

1. 6. Ohľadom príjmu matky navrhovateľa uviedol, že „je zamestnaná, čo v konaní preukázala
potvrdením svojho zamestnávateľa za dobu od 06/2015 do 11/2015, kedy mala priemerný čistý príjem
27.028 Kč (po prepočte podľa kurzového lístka ku dňu 27.05.2016) 753,11 Eur, za dobu od 12/2015 do
4/2016 20.684 Kč, t.j. 765,28 Eur. Žije s priateľom, ktorý je zamestnaný, mesačne platia SIPO 6.271
Kč (č.l. 100 spisu), na náhrade týchto výdavkov sa podieľa priateľ matky v polovici, čo v konaní uviedla

matka.“
1. 7. V súvislosti so zistenými pomermi na strane navrhovateľa prvoinštančný súd uviedol, že matka v
konaní preukázala, že navrhovateľ je žiakom X. ročníka K. G. O. F. K.M. v P.. Matka mu „platí životné
poistenie v sume 500 Kč mesačne, s návštevou školy mu vznikli zvýšené výdavky nákupom učebníc,
školských pomôcok, v prvom ročníku 10.000 Kč, v druhom ročníku 5.500 Kč. Súdu doručila jazykové

certifikáty, ktoré získal tým, že sa aktívne zapája do medzinárodných projektov v škole ktorú navštevuje
a tvrdila, že na oba projekty škola síce získala grant, ale za prvý ročník G. musela zaplatiť 20.000 Kč
a za druhý ročník M. 20.000 Kč. Navrhovateľovi sporí na stužkovú v sume 200 Kč mesačne, cestovné
1.600 Kč, stravné 400 Kč. Preukázala aj to, že nosí D., s čím vznikajú zvýšené odôvodnené výdavky, je
v liečbe I. D. - nosí K. F. s čím vznikajú zvýšené odôvodnené výdavky.“

1. 8. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na relevantnú právnu úpravu
a konštatoval, že „dokazovaním zistil, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný“ a že „pri
rozhodovaní vychádzal z toho, či nastala taká podstatná zmena pomerov od doby, keď bolo naposledy
rozhodované o výške výživného, ktorá odôvodňuje výšku výživného zmeniť, t.j. zvýšiť alebo znížiť.“
Pretonezvýšilvýživnénasumu250Eurmesačne,alelennasumu100Eurmesačnesúčinnosťouod01.

10.2015,t.j.oddoby,kedynastalapodstatnázmenapomerovurodičovajnavrhovateľa.Vtejtosúvislosti
následne uviedol, že „dokazovaním bolo preukázané, že od ostatného rozhodnutia súdu došlo aj ku
zvýšeniu životnej úrovne navrhovateľa i jeho rodičov, ale i k zvýšeniu životných nákladov a tým, že matka
aj otec žijú s partnermi, ktorí sú zamestnaní, podieľajú sa na ich náhrade (či už nájomného, SIPO, strave
a bežných potrieb), čo súd pri rozhodovaní vzal do úvahy. V dobe, keď bolo naposledy určené výživné

na navrhovateľa, mala matka čistý príjem 7.403 Kč, v súčasnosti je to okolo 750-765 Eur mesačne, otec
7.626 Kč, v súčasnosti okolo 500 Eur a otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu.“
Ďalej uviedol, že „pri rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že počas celej doby (XX,X roka) to bola
najmä matka, ktorá navrhovateľa vyživovala, uspokojovala jeho potreby, lebo otec platil výživné len v
sume 1.500 Sk (49,79 Eur) mesačne, nekupoval mu darčeky na jeho sviatky a nad rámec výživného mu

ničím neprispieval. V konaní uviedol, že od jeho narodenia mu platí poistné do sumy 10 Eur mesačne.“
Okrem toho prvoinštančný súd poukázal i na to, že je v záujme navrhovateľa, aby sa na jeho zvýšených
výdavkoch „vo zvýšenej miere podieľal aj otec. Matka má síce podstatne vyšší príjem než otec, ale to
nemôže viesť k záveru, že by len ona vyživovala navrhovateľa a uspokojovala jeho odôvodnené potreby.Otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté, ale v
súčasnosti rodičom z tohto dôvodu nevznikajú zvýšené výdavky (ťažký zdravotný stav dieťaťa), čo bolo v
konanípreukázanésprávouodpediatra(dieťamánároknaprevozsanitkou),aleajčeľustnéhoortopéda.

Okrem toho ide o dieťa útleho veku, navštevuje materskú školu, jeho výdavky a nevyhnutné potreby sú
ďaleko nižšie, než výdavky navrhovateľa, čo súd pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy.“ Z
uvedených dôvodov preto návrhu čiastočne vyhovel a s účinnosťou od 01. 10. 2015 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca voči (v tej dobe maloletému) navrhovateľovi zo sumy 1.500 Sk (49,79 Eur) na sumu 100
Eur, pričom konštatoval, že platenie uvedeného výživného je v možnostiach a schopnostiach otca.

1. 9. O náhrade trov konania rozhodol podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 146 ods. 1
písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal ho k plateniu zvýšeného výživného pre navrhovateľa
zo sumy 49,89 Eur (pôvodne 1.500 Sk) mesačne na sumu 70 Eur mesačne.

2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že prvostupňovým súdom určené zvýšenie výživného predstavuje
pre neho a pre jeho terajšiu rodinu neúnosnú finančnú záťaž. Primeranému zvýšeniu výživného sa
však nebráni. V jeho reálnych možnostiach a schopnostiach by bolo platiť výživné v sume 70 Eur,
maximálne 80 Eur, pretože jeho príjem je veľmi nízky. Poukázal na to, že pracuje ako a E. v O. G. s
čistým príjmom do 500 Eur. Jeho družka pracuje ako M. v U.M. v E. s čistým príjmom cca 360 Eur. Spolu

majú jednu dcérku, ktorá musela absolvovať operáciu F., teda s ňou pravidelne navštevujú kontrolné
vyšetrenia v V. V. a v V. a taktiež sa lieči u I. F., čím vznikajú zvýšené náklady, na ktoré poukazoval
už i v priebehu prvoinštančného konania. Ďalej poukázal na to, že on ani družka nevlastnia žiadnu
nehnuteľnosť, motorového vozidlo a ani nijakú cennejšiu hnuteľnú vec. Nikdy neboli na zahraničnej
dovolenke, či na inom platenom pobyte. Žijú skromne, hoci obidvaja poctivo pracujú. Bývajú spolu s

rodičmi družky v ich dome a na bývanie im prispievajú mesačne sumou 100 Eur. Ďalej poukázal na
konkrétne náklady, ktoré vyčíslil na sumu 378,18 Eur. Keďže spolu s družkou majú príjem 883,13 Eur,
na ostatné výdavky im mesačne ostáva suma cca 500 Eur. Chápe, že aj navrhovateľ má svoje potreby,
ktoré so stúpajúcim vekom narastajú, avšak v jeho reálnych možnostiach je zvýšenie výživného o 20,
maximálne 30 Eur.

2. 3. Nesúhlasil s konštatovaním prvoinštančného súdu, že nad rámec doteraz určeného výživného na
navrhovateľa ničím iným neprispieval. Poukázal na to, že mu platí poistku. Sporadicky ho navštevuje,
ale pravidelný styk s ním vzhľadom na to, že sa odsťahoval do I., je pre neho finančne neúnosný.
Naposledy bol za ním na Vianoce, kedy mu dal 50 Eur. Vždy, keď za ním ide, či už na sviatky, meniny
alebo narodeniny, nikdy nejde s prázdnymi rukami.

3. Navrhovateľ (prostredníctvom svojej matky) v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že jeho
odvolaním zásadne nesúhlasí. Konštatoval, že otec XX,X roka prispieval na jeho výživu sumou 49,89
Eur (pôvodne 1.500 Sk) mesačne. Otec odmietol mimosúdnu dohodu a preto bolo pristúpené k podaniu
návrhu na súd. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy všetky možnosti

a zvážil aj životnú situáciu otca. On (navrhovateľ) dovŕšil plnoletosť a medzi jeho priority patrí aj ďalšie
štúdium na vysokej škole. Žiadal, aby odvolací súd „odvolanie otca zamietol“ a potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu uviedol, že svoju majetkovú a finančnú

situáciu podrobne popísal v odvolaní a viac k tomu nemá čo dodať. Ďalej uviedol, že nie vždy majú
obidvaja rodičia rovnaké možnosti prispievať na výživu dieťaťa. Každý je na výživu dieťaťa povinný
prispievať podľa svojich možností a schopností, a on skutočne robí čo vie a môže, nehýri, nefajčí, nepije,
nechodí po dovolenkách a nevlastní žiadne majetky väčšej hodnoty.

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „CSP“) a taktiež i ďalší nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 395 ods. 1
uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP vyplýva: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento neustanovuje inak.“ Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanieprebieha už v dobe účinnosti uvedených procesnoprávnych predpisov, bolo potrebné na odvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a
§ 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a

teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. 1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné
podmienky na uvedené určenie (zvýšenie) výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre
určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby -

navrhovateľa. Je nesporné, že v tomto prípade jeho oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy
výživného, teda od roku 2001 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých
nákladov, ale nárast nákladov na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb sa prirodzene
prejavil i v súvislosti s jeho vekom a školským zaradením. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že
osobnústarostlivosťonavrhovateľazabezpečujeaivminulostizabezpečovalavýhradnelenjehomatka,

a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne
zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný mu poskytovať vo forme výživného. Odvolací súd uvádza,
že z prvoinštančným súdom presne citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že
pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v
tomto prípade navrhovateľa. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je

odstupňovaná podľa jeho veku, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného
stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné
relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávneného
sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný
platiť výživné, súd určí výživné vo výške, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené potreby oprávneného a

naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné,
ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby oprávneného. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne
schopnosti a možnosti poskytovať výživné.
9.2.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciezohľadnilvšetkyvyššieuvedenérelevantnéaspekty,
keď o návrhu matky pôvodne maloletého navrhovateľa rozhodol tak, že tento návrh akceptoval len

čiastočne a s účinnosťou od 01. 10. 2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľovi zo sumy
49,89 Eur mesačne nad sumu 100 Eur mesačne. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných
potrieb navrhovateľa a zároveň zohľadňuje aktuálnu finančnú a sociálnu situáciu otca a jeho rodiny.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387

ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).