Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010137
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5811010137.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára
2017 sťažnosť odsúdeného K. K., proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/46/2011 z
23.8.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Námestovo uznesením, sp.zn. 4T/46/2011 z 23.8.2016 rozhodla podľa
§ 419 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 50 ods. 4 Tr. zák., že K. K. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/46/2011-184 zo dňa
15.11.2013neosvedčilanariadilamuvýkontrestuodňatiaslobodyvovýmere24mesiacovsozaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený K. K. v priebehu plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/46/2011 zo dňa 15.11.2013, právoplatným 15.11.2013, sa v období od 1.12.2013
do 8.1.2016 dopustil konania majúceho znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák., za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k.

4T/14/2016-131 z 3.5.2016 uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Na základe uvedeného je
zrejmé, že odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život, nerešpektoval morálne a
právne normy tejto spoločnosti a opätovne sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby úmyselného
trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, teda v zákonom stanovenej lehote, podal sťažnosť odsúdený
K. K.. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že jeho námietka smeruje voči výške trestu a zaradeniu
doústavunavýkontrestu,nasvojejnámietketrváažiadakrajskýsúd,abyjehosťažnosťposúdilodvolací
súd.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného K. K. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s

ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť
skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj prerozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené
aj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a
povinnosti. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní. Okresný súd dokazovaním na

verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený K. K. v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil. Možno konštatovať, že okresný súd postupoval pri
vydaní napadnutého uznesenia v súlade so zákonom, súčasne v odôvodnení uznesenia podrobne
a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom odsúdení.

Krajský súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením
okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.
Preskúmaním spisového materiálu dospel aj krajský súd k zhodnému záveru ako prvostupňový súd,
že odsúdený K. K. v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, určenej rozsudkom
Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/46/2011-184 z 15.11.2013, neviedol riadny život. Z rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/14/2016-131 z 3.5.2016 vyplýva, že citovaným rozsudkom bol

uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 212 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b), písm. c) Tr. zák. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť v období od 1.12.2013 do 8.1.2016 a bol
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z uvedeného je zrejmé, že skutku sa
dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre rovnakú trestnú činnosť.

V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený K. K. počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a zjavne
v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený K. K., hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
že povedie riadny život, že dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, hrubým spôsobom

ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil
rovnakej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Vzhľadom na uvedené potom krajský
súd sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil ako nedôvodné, keď treba zdôrazniť, že v prípade
odsúdeného ide o recidívu trestnej činnosti.

Z uvedeného je teda zrejmé, že podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený účel tohto inštitútu
a za takejto situácie nemožno vysloviť iné, len že odsúdený K. K. neviedol v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia riadny život, a teda neostalo okresnému súdu iné, len rozhodnúť o jeho
neosvedčení sa v skúšobnej dobe a vykonaní podmienečne odloženého trestu odňatia slobody tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o
neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodol počas zákonom
stanovenej lehoty (§ 50 ods. 4 Tr. zák.).

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ bol odsúdený K. K.
vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4T/46/2011 vo väzbe, a to od 16.10.2013 do
15.11.2013, kedy bol z väzby prepustený, doba v nej strávená mu bude započítaná do výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý súd nariadil napadnutým uznesením vykonať.

Pokiaľ ide o zaradenie odsúdeného K. K. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., okresný súd rozhodol správne a zákonne, nakoľko
odsúdený v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vychádzajúc z uvedeného sťažnostné námietky
odsúdeného bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.