Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Csp/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207549
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616207549.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56,
Bratislava, IČO: 45 684 618 zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská
14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, O. D.,
v spore o zaplatenie 219,47 s príslušenstvom, o podanom odpore proti platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd o d m i e t a odpor proti platobnému rozkazu č. k. 5Csp/47/2016-25 zo dňa 6. 12. 2016, pretože

bol podaný bez vecného odôvodnenia

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 02. 11. 2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
219,47eurspríslušenstvomzdôvodu,žežalovanýriadneavčasneuhradilsplatnéfaktúryzaposkytnuté
telekomunikačné služby právnym predchodcom žalobcu.

2. Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Csp/47/2016-25 zo dňa 6. 12. 2016, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú peňažnú pohľadávku a zároveň nahradil v rovnakej lehote aj trovy
konania.

3. V zákonnej 15-dňovej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, ktorý doručil súdu dňa

23. 12. 2016. Žalovaný vo svojom podaní uviedol, že je 76 - ročný dôchodca, má ešte 2 maloleté deti a
preto žiadal súd o povolenie splácať žalobcom uplatnenú peňažnú pohľadávku v mesačných splátkach,
pričom žalovaný v podanom odpore nešpecifikoval ich výšku.

4. Podľa článku 8 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

5. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú

peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

6. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa

odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom
rozkaze poučený.7. Podľa § 267 ods. 2 písm. c/ CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného
odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

8. Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd odmietol odpor proti
platobnémurozkazu,ktorýpodalvzákonnejlehotežalovaný.Podľaobsahupodaniažalovanýsvojodpor
proti platobnému rozkazu vecne neodôvodnil, práve naopak nepoprel žalobcom uplatnenú peňažnú
pohľadávku, ale iba poukázal na svoju aktuálnu nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu a žiadal, aby

mohol splácať pohľadávku v mesačných splátkach, pričom ich výšku nekonkretizoval. Inštitút vecného
odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor
podaný s odôvodnením vo veci samej, t. j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vec
sama tvorí predmet konania, ktorý vecne vymedzil žalobca v podanej žalobe. Žalovaný pri uplatnení
prostriedku procesnej obrany proti žalobe (odpor proti platobnému rozkazu), musí uvádzať skutočnosti
odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, pri tom analogicky postupujúc podľa § 151

ods. 1, 2 CSP. (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné).

9. Uvedením len dôvodu nesplnenia pohľadávky (76 ročný dôchodca, 2 maloleté deti), však nie je

splnená zákonná podmienka riadneho odôvodnenia odporu vo veci samej. (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, spis. zn.: 3 Odo 403/98, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí ako judikát č. R
43/1999). Súd pri rozhodnutí zohľadnil aj skutočnosť, že v prípade zrušenia platobného rozkazu a
nariadenia pojednávania, by sa podstatným spôsobom zvýšili trovy konania, ktoré by v dôsledku uznania
nároku žalobcu znášal žalovaný. Nakoľko nenamietal dôvodnosť podanej žaloby, súd nevidí dôvod

na nariadenie pojednávania. Pokiaľ nie je z dôvodu nepriaznivej finančnej a asociálnej situácie v
možnostiach žalovaného uhradiť dlh naraz, môže sa so žalobcom dohodnúť na odložení splatnosti resp.
na splátkovej forme úhrady súdom priznanej pohľadávky, pričom veriteľ je povinný podľa § 566 ods. 1
Občianskeho zákonníka prijať aj čiastočné plnenie.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 CSP).

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej

inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v

čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti. (§ 244 CSP).

V Liptovskom Mikuláši, 04. 01. 2017

JUDr. Marek Ferenčík
vyšší súdny úradník