Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205634
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3612205634.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova

25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti
žalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom
súde Partizánske pod č.k. 4C/66/2012 z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedenú na Okresnom

súde Partizánske pod č.k. 3C/99/2012 z a m i e t a .

III. Súd žalovanej náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Partizánske
pod č.k. 4C/66/2012, 3C/99/2012, spojených na spoločné konanie vedené pod č.k. 4C/66/2012
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 363,27 € pod sp. zn.
4C/66/2012. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nesprávnym

úradným postupom vznik škody na strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným
podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci až dňa 05.10.2010, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 197 dní). Ďalej uviedol, že v
exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným
titulomvykonateľnérozhodnutierozhodcovskéhosúdu.Vpredmetnomkonaníneexistovala aneexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpili až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nečinnosť
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci takéúkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal. Žalobca si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Majetkovú škodu si navrhovateľ
uplatnil spolu v sume 125,- €, pričom suma 125,- € pozostáva zo sumy 70,- € za správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40,- €

na udržanie a správu informačného systému a zo sumy 15 ,- € na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Ďalej uviedol, že výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z toho dôvodu, že
presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových

práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež, že došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík: a/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, b/
neskorým ukončením procedúry exekučného súdu k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a c/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Žalobca si

uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy

spolu v sume 363,27 €. Ako dôkaz na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe označil exekučný spis
tunajšieho súdu.

(2.) Zároveň žalobca namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer k
veci a k účastníkom konania.

(3.) O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa
22.10.2012, č. k. NcC/572/2012-15 tak, že sudca JUDr. Eduard Szabo nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4C/66/2012.

(4.) Dňa 21.02.2013 bolo právnym zástupcom žalobcu Okresnému súdu doručené odvolanie voči
uzneseniu Okresného súdu Partizánske, ktorým bol žalobcovi vyrúbený súdny poplatok za vznesenie
námietky zaujatosti vo výške 66,- €. V odvolaní žalobca uviedol, že jednak v tomto prípade nejde o
vznesenie námietky zaujatosti z jeho strany a takisto je toto konanie od súdnych poplatkov oslobodené.

(5.) Žalovaná doručila súdu 07.03.2013 návrh na spojenie vecí, ktorým sa domáha spojenia vecí
vedených na Okresnom súde Partizánske, medzi žalobcom a žalovanou o náhrade majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, odôvodnených nesprávnym úradným postupom súdu za účelom zníženia trov
na oboch stranách a zabráneniu zbytočného administratívneho preťaženia strán a súdu. Žalovaná
predpokladá v týchto konaniach jednotné vyjadrenia strán a takisto aj právne posúdenie veci súdom.

(6.) Žalovaná doručila súdu 16.01.2014 vyjadrenie k žalobe. Žalovaná žiada žalobu ako neopodstatnenú
v celom rozsahu zamietnuť. Voči žalobe má procesné námietky, kedy žalobca neuviedol presne
exekučný titul, spis. zn. exekučného konania a tým prenáša dôkaznú povinnosť na súd. Takisto podľa
nej žalobca nepreukázal vznik škody, alebo nemajetkovej ujmy. Nesúhlasí takisto z tvrdeniami žalobcu

ohľadom nesprávneho úradného postupu, nedodržaním 15 dňovej lehoty na udelenie poverenia a
prieťahmi v konaní. Odvoláva sa hlavne, na to, že § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa vzťahuje
aj na rozhodcovské rozsudky, čo potvrdila aj NR SR svojím spresnením exekučného titulu podľa §
41 ods. 2 písm. d) EP. Zároveň uvádza, že 15 dňová lehota neplatí pokiaľ súd nevydal povereniesúdnemu exekútorovi, ale zamietol žiadosť súdneho exekútora. Takisto nesúhlasí s nesprávnym
úradným postupom, keďže v tomto prípade by musel súd porušiť zákonom stanovený postup, k čomu
v tomto prípade jednoznačne nedošlo. Žalovaná má za to, že aby došlo k škode spôsobenej orgánom

SR tak musia byť splnené tri podmienky: a) škoda, b) nesprávny úradný postup, c) príčinná súvislosť.
Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že škoda, ktorú si žalobca nárokuje je len paušálne určená, nie je
žalobcom riadne preukázaná. Takisto podľa nej v tomto prípade nedošlo ani k nesprávnemu úradnému
postupu súdu, prieťahom v konaní alebo nezákonnému rozhodnutiu. Preto žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

(7.)Dňa03.02.2014bolOkresnémusúduPartizánskezástupcomžalobcudoručenýnávrhnaprerušenie
konania, ktorým sa domáhal prerušiť konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.
Uznesením č.k. 4C/66/2012-71 Okresný súd Partizánske konanie prerušil až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti podanej žalobcom. Uznesením

č.k. 4C/66/2012-72 z 11.02.2014 Okresný súd Partizánske spojil na spoločné konanie konania pod spis.
zn. 4C/66/2012 a 3C/99/2012 a ďalej vedie pod spis. zn. 4C/66/2012. Žalovaná dňa 05.03.2014 doručila
odvolanie voči uzneseniu č.k. 4C/66/2012-71 z 04.02.2014, v ktorom nesúhlasí s prerušením konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co/524/2014-87 z 30.04.2015
uznesenie o prerušení konania zmenil a návrh na prerušenie konania zamietol. Zároveň ďalším podaním

navrhol prerušenie konania až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach
navrhnutých Slovenskou republikou v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. 7C/6/2010.
Uznesením č.k. 4C/66/2012-119 z 28.01.2016 Okresný súd Partizánske zamietol návrhy na prerušenie
konania z 03.02.2015. Dňa 17.06.2016 doručil žalobca návrh na prerušenie konania, ktorý bol následne
uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 4C/66/2012-135 z 28.06.2016 zamietnutý.

(8.) V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku, súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorí mali doručenie predvolania
vykázané riadne a včas.

(9.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn.
4C/66/2012.

(10.) Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 4Er/576/2011, z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na tunajšom

súde dňa 09.09.2011. Okresný súd Partizánske žiadosť súdneho exekútora zamietol uznesením č.k.
4Er/576/2011-10 z 12.09.2011.

(11.) Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

(12.) Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

(13.) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.(14.) Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

(15.) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

(16.) Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

(17.) Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

(18.) Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

(19.) Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku

2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(20.) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

(21.) Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

(22.) Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

(23.) Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

(24.) Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(25.) Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(26.)Povykonanomdokazovaníapozhodnoteníjehovýsledkovsúddospelkzáveru,žežaloba žalobcu
je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol.

(27.) Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané
nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému
vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Ak nie je daná čo i len jedna z uvedených podmienok, nevzniká nárok na náhradu škody proti štátu. Súd
v posudzovaných veciach dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného
súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by boli vydané v ním uvedenej exekučnej veci

nezákonné rozhodnutia. Žalobca tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

(28.) Žalobca v žalobe tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia po 15-dňovej lehote. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súd o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených exekučných

veciach nerozhodol po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia. Vo veci sp. zn. 4Er/576/2011 súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora uznesením č.k. 4Er/576/2011 z 12.09.2011, pričom súdny exekútor
žiadosť o udelenie poverenia doručil súdu 09.09.2011. Súd o žiadosti o udelenie poverenia teda rozhodol
tri dni po prijatí žiadosti. V spojenej veci pod sp. zn. 4Er/587/2010 súd uznesením č.k. 4Er/587/2010-9
z 08.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora z 25.11.2010. Teda aj v tomto prípade súd rozhodol

v 15 dňovej lehote.

(29.) V oboch prípadoch teda súd rozhodol v 15 dňovej lehote.

(30.) Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa žalobcu postupom súdu

porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva
žalobcu na zaplatenie dlhu, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je
exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní
tohto predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou

správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal
právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za
exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória

súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu,
ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

(31.) Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy
SR (obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho
ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty

síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,
pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

(32.) Súd má za preukázané, čo v konečnom dôsledku vyplynulo aj z dokazovania a preskúmania
predmetných spisov, že súd v tomto prípade rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi v 15 dňovej lehote. Napriek tomu však súd žiadosti o udelenie poverenia zamietol, preto
nemusel podľa názoru súdu rozhodnúť v 15 dňovej lehote. Takisto nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu
úradnému postupu súdu, keďže zákon jasne ustanovuje, že súd má povinnosť preskúmať žiadosť o

udelenie poverenia, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom, čo v týchto prípadoch
nepochybne vykonal, a žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietne, ak zistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Súd
zamietol žiadosti z dôvodov nespôsobilého exekučného titulu a že, exekučným titulom priznané plnenie
bolo v rozpore so zákonom. Súd má preto za preukázané, že súd postupoval v súlade so zákonom,
svoje rozhodnutia vydal v 15 dňovej lehote, aj napriek tomu, že súd má za to, že na tieto prípady sa

nevzťahovala 15 dňová lehota a teda v týchto prípadoch nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, alebo
nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže súd postupoval správne, žalobcovi nemohla vzniknúť nijaká škoda
nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím súdu.

(33.) Keďže žalobca ani len sčasti nepreukázal základ uplatneného nároku na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy (nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu ani vydanie nezákonného
rozhodnutia), súd jeho návrh zamietol, pričom výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy sa už
nezaoberal.

(34.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola

v konaní plne úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, a tak jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.