Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206161
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615206161.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life, životná
poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, proti povinnej: M. S., J.. XX.XX.XXXX, I. XXX/
XX, N. Š., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o vymoženie 157,18 Eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Molnár, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, pod

sp.zn. EX 1924/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.:
7Er/289/2015-12 zo dňa 29.6.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Z predložených listín nie je
zrejme to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské
zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah
takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci. Súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie je v zmysle ustanovenia § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať okrem
návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o vydanie poverenia aj predložený exekučný titul. Exekučný titul

v danej veci bol vydaný na základe poistnej, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou všeobecných
poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka
uvedená v článku XV. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Napriek
tomu, že povinný podpísal zvlášť Osobitné zmluvné dojednania dojednanie v článku XV. Všeobecných
poistných podmienok súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného článku je totiž

zrejme, že oprávnený od začiatku zmluvného vzťahu sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý má právo vybrať výlučne oprávnený.
Rozhodcovské konanie sa tak uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu oprávneného bez
toho, aby tento výber mal povinný možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní tak nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je
materiálne nevykonateľný). Okrem toho povinný podľa rozhodcovskej doložky nemá možnosť brániť

svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy vopred vzdal práva na účinnú právnuobranu. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6 Cdo
1/2012. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské
konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na

vykonanie exekúcie a preto súd prvej inštancie žiadosť o vydanie poverenia zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
Namietal,žesúdprvejinštanciedospelkneprávnemuprávnemuzáveruotom,žerozhodcovskádoložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K takému záveru súd dospel kvôli tomu, že nedostatočne

zistil skutkový stav v danej veci. Uviedol, že nepovažuje za správne posúdenie súdu prvého stupňa,
že rozhodcovská doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach splynula s ostatnými poistnými
podmienkami a povinný mohol poistnú zmluvu uzavrieť ako celok a nemohol odmietnuť podrobiť sa
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej uviedol, že povinný
mohol ovplyvniť samotnú podstatu rozhodcovskej doložky tým, že by nepodpísal rozhodcovskú doložku,
mohol ju však ovplyvniť tým, že od nej v primeranej lehote mohol dodatočne odstúpiť. Poukázal

na to, že rozhodcovská doložka v rámci Osobitných zmluvných dojednaní bola oddelená od textu
Všeobecných poistných podmienok, nenachádzala sa vo VPP, ale obsahovala priamy odkaz na časť
XV. VPP s výrazným nadpisom "Rozhodcovské konanie", ktorá sa uplatní iba v prípade, ak klient
rozhodcovskú doložku podpíše. Ďalej oprávnený uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľaneobstojí,nakoľkopovinnémuvžiadnomprípadenebolaodňatámožnosťbrániťsvojepráva
pred všeobecným súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-342/13 Szebestyény,
podľa ktorého národný súd je pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) prílohy smernice dôsledne
verifikovať, či zámerom spornej klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu či
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská

doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom
rozhodnutí rozhodcovského konania, práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok.
taktiež namietal záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to,
že spotrebiteľ mal možnosť sa s ňou riadne oboznámiť a tiež ju mal možnosť ovplyvniť. Namietal, že
exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním

uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru súdu v súlade s O.s.p. vyjadril. Súd zjavne porušil
zásadu kontrakdiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Uviedol, že ak
exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh
na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu

oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému
možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Uvedené
potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS 499/2012-47. Poukázal aj na
to, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, keď pri rozhodovaní nezohľadnil úplne
a správne relevantný právny predpis, ktorým je Smernica č. 93/13/EHS. Súd je povinný vykladať

ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne a teda v súlade s účelom smernice. Uviedol, že ak
by si súd dôsledne splnil povinnosť, že či podľa ods. 19 smernice nie je rozhodcovská doložka vyňatá
spod posudzovania neprijateľnej podmienky, a či dojednanie rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve
vchádza do kalkulácie poistného pre klienta. Súd však nezohľadnil ods. 19 smernice a v dôsledku toho
si tak nesplnil povinnosť vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo v konečnom

dôsledkuviedlokneúplnémuzisteniuskutkovéhostavuanazákladetohovecnesprávneprávneposúdil.
Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený
rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia.
Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva,
skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných

podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné.
Uviedol, že okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Absencia takejto
argumentácie zo strany súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje
rozsah možnosti riadne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.). V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. V závere poukázal na to, že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky (C 40/08 Asturcom) môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený
podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v
uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva (§ 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Konajúci súdtak preto prekročil právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu V Bratislave zo dňa 26. 06. 2013 č. k.:
18CoE/132/2013-35).

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/2971/2012 zo
dňa 19.01.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2013

a vykonateľnosť dňa 1.10.2013. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti („Rozhodcovské konanie“) VPP
oprávneného, na ktorú odkazuje bod II. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č.
4488100014 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným,
ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa

ustanovením § 52 a nasl. OZ, čo nenamietal ani oprávnený.

8. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012
"skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

11. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."

12. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo
zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa

výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

17. Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. VPP obsahuje
znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne

riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami
a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom".

18. Na konci VPP sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4488100014,

ktoré v bode 3. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku".

19. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

20. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných
podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

21. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú (ako predtlačený formulár) VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá
v XV. časti týchto podmienok.

22. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
(ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj "Osobitné zmluvné dojednania"
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

23. Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne

dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených
skutočností nedôvodná.

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.26. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v prejednávanom prípade koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom

dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými
oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie,
naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že povinný podpísal "osobitne" Osobitné
zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere VPP, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich
predtlače nevyplýva, že sa mohli dať individuálne ovplyvniť.

27. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje

právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom.

28. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z

hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je
presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku.

29. Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

30. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne došlo
knarušeniuSmernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranami,atosamozrejmevneprospech
spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného.

31. Spotrebiteľ sa podpisom VPP, obsahom ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred

vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou).

32. Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life
životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojím posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp.

zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24. 10. 2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky
porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie
konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a
slobôd. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného

rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie
ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia
majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého
účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu,
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať

právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej ústavný súd v tomto rozhodnutí
poukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky
stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto
právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.

33. Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej
veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov
Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský
rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto

exekučné konanie, a preto súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.34. Keďže podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie rozhodcovskej doložky účastníkov
konania, odvolací súd sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

35. Exekučný súd správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní.

36. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

38. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).