Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. december 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416211051
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416211051.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: P. Ž., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Q. A. XXX, XXX
XX Ž. Z. O., právne zast.: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti
žalovanému: ADMIN CREDIT s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 01 Praha 1, Česká
republika, IČO: 040 50 932, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému p o v i n n o

s ť z d r ž a ť s a výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedeným
Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, a to Parcela registra „. katastra nehnuteľností č.
XXX/X vo výmere 96 m2 vyznačená ako zastavané plochy a nádvoria, stavby rodinný dom súpisné č.
XXX, postavený na C. X. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške

33,00 Eur na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd u k l a d á žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal žalobu vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 30. 11. 2016 doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)

prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby okresný súd uložil povinnosť žalovanému
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedeným Okresným
úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, a to Parcela registra „. katastra nehnuteľností č. XXX/X
vo výmere 96 m2 vyznačená ako zastavané plochy a nádvoria, stavby rodinný dom súpisné č. XXX,
postavený na C. parcele XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo svojom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol nasledovné: Na základe Úverovej zmluvy
č. X/XX (ďalej len „úverová zmluva“) uzatvorenej dňa 16. 01. 2013 so spoločnosťou Tatra credit a.s. mi
bol poskytnutý úver vo výške 6 000,00 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 36% ročne a RPMN 50,65%.
Splatnosť úveru bola dohodnutá na 16. 07. 2013 s tým, že výška úveru s navýšením bola 7 080,00
Eur. Mesačná splátka úrokov bola dohodnutá vo výške 180,00 Eur. Následne na základe dodatkov
sa splatnosť úveru odďaľovala s tým, že dochádzalo k navýšeniu celkovej splatnej sumy. Tento úver

som použila na kúpu domu v Q. A. a splatenie exekúcie, ktorá bola proti mne vedená. Predmetná
nehnuteľnosť bola zároveň použitá ako záloh na základe Zmluvy o záložnom práve č. X/XX (ďalej len
„záložná zmluva“), ktorú som takisto podpísala s uvedenou spoločnosťou dňa 16. 01. 2013. Povinnosti
zo zmluvy o úvere som si pravidelne platila, najskôr som platby realizovala z môjho účtu, založila som
si aj trvalý príkaz, neskôr som platila zo sestrinho účtu. Na základe Dodatku k úverovej zmluve č. 5
vyplýva, že Tatra credit a.s. prijal 22 platieb od januára 2013 do februára 2015. Ja som však platila

aj naďalej zo sestrinho účtu a to od apríla 2015 do decembra 2015, celkovo 8 platieb po 180,00 Eur,
t.j. do dnešného dňa som zaplatila celkovo sumu 5 400,00 Eur. Spoločnosť Tatra credit a.s. mi všaktelefonicky oznámila, že odo mňa požadujú sumu 9 755,00 Eur, ktorá suma sa mi zdá neprimerane
vysoká vzhľadom na skutočnosť zaplatenia už sumy 5 400,00 Eur. Mám za to, že zmluva o úvere vrátane
jej dodatkov, ako i záložná zmluva sú neplatné, ktorých neplatnosti sa budem domáhať v konaní vo veci

samej. Pri uzatváraní zmluvy o úvere som bola v postavení spotrebiteľa. Rozdelenie splátok na platby
úrokov a následne celej istiny, výška RPMN zakladajú značnú nerovnováhu a zmluva je koncipovaná
tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. V záložnej zmluve je zakotvený nedovolený spôsob speňaženia predmetných
nehnuteľností dojednaný v čl. VII. ods. 1 písm. c) zmluvy a pre neurčitosť o podstatných podmienkach

realizácie záložného práva podľa čl. VII. d), ktorý je dojednaný tak, že pripúšťa svojvôľu pri realizácii
záložného práva, preto že nie je definované, čo má byť považované za vhodný spôsob a kto vhodnosť
má posúdiť. Bližšie dôvody uvediem priamo v žalobe vo veci samej. Listom zo dňa 26. 10. 2016 mi bolo
oznámené, že pohľadávku spoločnosti Tatra credit a.s. prevzala spoločnosť ADMIN CREDIT, s.r.o. a
zároveň mi bolo oznámené, že začal výkon záložného práva na základe záložnej zmluvy. Z uvedeného
dôvodu som navštívila Centrum právnej pomoci so žiadosťou o pomoc v tejto veci. Oznámenie o výkone

záložného práva vyplýva aj z predloženého výpisu z LV. Následne listom zo dňa 14. 11. 2016 mi bolo
oznámené začatie realizácie dobrovoľnej dražby a zároveň výzva na umožnenie obhliadky za účelom
ohodnotenia nehnuteľnosti. Dňa 07. 12. 2016 mám sprístupniť nehnuteľnosť. Z uvedeného dôvodu mám
za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neprimeraný, a to s prihliadnutím na výšku
pohľadávky. Takémuto výkonu záložného práva nie je možné poskytnúť ochranu. Výkonom záložného

práva by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva, nakoľko v prípade úspešnej dražby by
došlo k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, čím by došlo k ohrozeniu domáhania sa nápravy v
budúcnosti a tak do času rozhodnutia vo veci samej je potrebné, aby súd rozhodol o zdržaní sa výkonu
záložného práva. Týmto spôsobom sa poskytne ochrana porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam. Bez tejto okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by boli moje práva na ochranu

spotrebiteľa ohrozené. Na druhej strane žalovanému nariadením neodkladného opatrenia nevznikne
žiadnaujma,keďžeprávnyvzťahkpredmetnýmnehnuteľnostiamsanezmení,predmetnézáložnéprávo
naďalej existuje a dočasne bude pozastavený len jeho výkon. Nariadením neodkladného opatrenia
tak môže dôjsť k zachovaniu existujúceho faktického a právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, nakoľko
existuje dôvodná obava, aby prípadným výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby nedošlo

k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím.

2. Žalobca k svojmu návrhu pripojil aj fotokópie zmluvy o úvere, zmluvy o záložnom práve, dodatky
1,2,3,4,5, výpis z LV 1326 pre k.ú. Q. A., prehľad transakcii SLSP, list zo dňa 26. 10. 2016 a 14. 11. 2016.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

16. Okresný súd má za preukázané, že dňa 16. 01. 2013 bola medzi právnym predchodcom žalovaného
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6 000,00 Eur. Toho istého dňa bola medzi žalobcom ako

záložcom a právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom podpísaná záložná zmluva, kde
bol vyššie určený úver uvedený ako zabezpečovaná pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere. Na
zabezpečenie pohľadávky bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX
vedeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, a to Parcela registra „. katastra
nehnuteľností č. XXX/X vo výmere 96 m2 vyznačená ako zastavané plochy a nádvoria, stavby rodinný

dom súpisné č. XXX, postavený na C. parcele XXX/X, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca. Listom
žalovaného zo dňa 26. 10. 2016 bolo žalobcovi oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky dňa 11.
12. 2015 na nového veriteľa a to ADMIN CREDIT, s.r.o., a zároveň bolo žalobcovi oznámené, že začína
výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru špecifikovaného v
záložnej zmluve podanej na Katastrálnom odbore Okresného úradu Žiar nad Hronom pod č. V.-XX/XX,

schválenej dňa 13. 02. 2013.

17. Dobrovoľná dražba je charakterizovaná ako verejné konanie, ktorého dôsledkom je prechod
vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby. Inštitút dobrovoľnej dražby sa najčastejšie
využíva na uspokojenie pohľadávky veriteľa pri výkone záložného práva. Konštantná judikatúra súdov

zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na
jeho vydanie. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, postačuje osvedčenie. Okresný súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky

procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd musí
skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP.
Úspech navrhovateľa, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie

danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery
(tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej neodkladnej úpravy.
Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu bez ktorej, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Cieľom nariadenia neodkladného

opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo,
ktoré inak hrozí záujmom strán sporu.18. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi
stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie
neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase

rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Okresný súd vo vyššie uvedených intenciách
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu. Z obsahu samotného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca
ako výlučný vlastník vyššie špecifikovaných nehnuteľností s právnym predchodcom žalovaného ako
záložným veriteľom dňa 16. 01. 2013 uzatvoril záložnú zmluvu. Žalovaný preukázateľne pristúpil k

výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam (čo potvrdzujú listinné dôkazy, vrátane oznámenia o začatí
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou), čím reálne môže dôjsť k prechodu vlastníckych práv
týchto nehnuteľností na tretiu osobu. Nakoľko sa žalobca mieni návrhom vo veci samej domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o úvere, jej dodatkov a záložnej zmluvy, nevydaním neodkladného opatrenia
by bolo uplatnenie tohto práva spotrebiteľa sťažené a jeho vlastnícke právo ohrozené. Nariadením
neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože súčasný

právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení - jeho záložné právo naďalej platí a je len
dočasne pozastavený jeho výkon. Nedôvodným výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme
na právach a oprávnených záujmov žalobcu.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu a preto v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 tohto zákona, keďže
okresný súd návrhu žalobcu vyhovel, je súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vo výške 33,00 Eur povinný zaplatiť žalovaný, ktorý nie je od platenia súdneho poplatku oslobodený.

20. Okresný súd tiež uložil žalobcovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal
žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko nie je predpoklad, že neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

21. O trovách konania týkajúcich sa neodkladného opatrenia okresný súd rozhodne v rozhodnutí vo

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.