Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011602
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011602.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Rastislava Vranku, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. decembra
2016 prejednal sťažnosť odsúdeného

U. Z.

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. - E., F. XX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 2Nt/127/2015 zo dňa 23.08.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/57/2013 zo dňa 19.11.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2To/29/2014 zo dňa 30. apríla 2015 bol U. Z. odsúdený pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na jeden
rok nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného U. Z.
na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/57/2013, pretože súd nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený U. Z., ktorú zahlásil do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť aj sám písomne
odôvodnil.Podľanázoruodsúdeného voveci3T/57/2013dlžnévýživnézaplatildo vyhláseniarozsudku.
Poukázal tiež na to, že jeho bývalá manželka sa na verejnom zasadnutí vyjadrila k plateniu výživného
vo veci 2T/85/2008. K tomu pripojil odsúdený aj písomné prehlásenie K. Z., v ktorom je okrem iného
uvedené, že odsúdený jej pravdepodobne po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zaplatil 620 €,

pričom bol odsúdený za 537,60 €. Odsúdený U. Z. navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania rozhodoval v súlade s ustanovením § 402 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí. Odsúdený tumal možnosť v prítomnosti aj ustanoveného obhajcu sa pred súdom vyjadriť k dôvodom, pre ktoré
žiadal povoliť obnovu konania. Na uskutočnených verejných zasadnutiach pritom súd vyhovel návrhu
odsúdenéhonavykonaniedokazovania výsluchom svedkýňK.Z.,U. P..Súčasne jepotrebnéuviesť,že

na žiadosť odsúdeného bol tomuto súdom ustanovený obhajca na konanie o povolení obnovy konania.

Z predmetného odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa sa
dôsledne zaoberal podmienkami obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Súčasne súd prvého stupňa
správne uzavrel, že odsúdenýmuvádzanéporušenieprávanaobhajobuvinejtrestnejveci(2T/85/2008

- OS Trenčín) nie je dôvodom na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn.
3T/57/2013.

Senát nariadeného súdu sa taktiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že ohľadne
„zaplatenia“ výživného nevyšla najavo nová skutočnosť, ktorá by v pôvodnom konaní odôvodňovala
oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. K tomu je potrebné uviesť, že v priebehu celého trestného

stíhania bol U. Z. poučovaný o možnosti vyhnúť sa trestnej zodpovednosti zaplatením ako dlžného,
tak aj bežného výživného. F. prvého stupňa pritom správne skonštatoval, že ani ku dňu vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa (19.11.2013) ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu
o zamietnutí odvolania obžalovaného (30.4.2015) k zaplateniu výživného v plnom rozsahu nedošlo.
Odsúdeným uvádzaná svedkyňa K. Z. (matka mal. CH.T,) k tomu na verejnom zasadnutí konanom

o návrhu na povolenie obnovy konania po zákonnom poučení uviedla, že vo veci 3T/57/2013 jej celá
dlžná suma výživného uhradená nebola. Jej následné ďalšie procesné vyjadrenie až v súvislosti s
podávaním sťažnosti odsúdeného je potom nie presvedčivé.

Naviac súd prvého stupňa správne poukázal na to, že pôvodne medzi vyhlásením rozsudku

súdu prvého stupňa a rozhodnutím odvolacieho súdu uplynula doba ďalších 17 mesiacov neplatenia
výživného vo výške 66,38 € mesačne, čím sa navyšovala suma dlžného výživného oproti stavu ku dňu
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Pre zánik trestnosti v podobe účinnej ľútosti v odvolacom
konaní podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa pritom vyžaduje, aby obžalovaný zaplatil celú sumu
dlžného výživného ku dňu, kedy rozhoduje vo veci odvolací súd.

Z takto rozvedených dôvodov sa senát nadriadeného súdu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ktorým dospel k záveru, že u odsúdeného U. Z. nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.