Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/475/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211281
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914211281.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, adresa pre
doručovanie Piešťany,

Teplická 7434/147, proti žalovanému M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V. č. XXX, pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/
A, v konaní o zaplatenie 782,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 9C/307/2014-49 zo dňa 14. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 271,36 €, na účet jeho právneho zástupcu, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako osobitný subjekt do odvolacieho konania n

e p r i b e r á .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, aby sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 782,13 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami
sporu dňa 13. 02. 2007.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nie je zrejmé, či skutočne bola

platne uzavretá zmluva o úvere písomnou formou, a to aj ďalšia úverová zmluva, ako to vyžaduje
ust. §-u 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nedostatok písomnej formy
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje jej neplatnosť, kde v danom prípade nie je vôbec zrejmé,
v akej výške bol úver dohodnutý. Odhliadnuc od týchto skutočností poukázal okresný súd i na to, že
žalovaný podpísal len prvú stranu úverovej zmluvy, kde je dohodnutý úplne iný úverový vzťah, ktorý nie
je predmetom tohto konania. Žalobca by v danom prípade mal preukázať, že pri uzavretí prvej úverovej

zmluvy žalovaný skutočne mal záujem uzavrieť aj ďalší úverový vzťah, a to zmluvu o revolvingovom
úvere. Tieto okolnosti a naviazanie ďalšieho úverového vzťahu na prvotný úverový vzťah, o ktorýmal žalovaný zrejme záujem, vyhodnotil súd ako nekalé obchodné praktiky, nečestnú prax žalobcu,
kde podmieňuje vznik zmluvného vzťahu so žalovaným ďalšími podmienkami, o ktoré žalovaný ani
nemal záujem. Spôsob, akým žalobca uzavrel so žalovaným aj ďalší úverový vzťah, možno hodnotiť

ako právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka, keď
žalobca zneužil svoje postavenie pri uzatváraní zmlúv a do veľkého množstva nečitateľných úverových
podmienok zaradil aj ďalší úverový vzťah a súčasne nepreukázal, že by žalovaný prejavil záujem aj o
tento ďalší úver. Uvedené zneužitie postavenia žalobcom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach oboch zmluvných strán. Na záver konštatoval, že právo žalobcu na vydanie prípadného

bezdôvodného obohatenia je premlčané v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, kde sa oprávnený
dozvedel pri poslednom výbere finančných prostriedkov, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, o výške
bezdôvodnéhoobohateniaaktosanajehoúkorobohatil.Napremlčanienárokužalobcubysúdprihliadol
i z úradnej povinnosti s poukazom na ust. §-u 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej aj ,,O. s. p.“), teda podľa úspechu v konaní. Priznal z tohto
dôvodu právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy konania spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia, keďže vedľajší účastník vystupoval do 30. 06. 2016 na strane žalovaného,
ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z výšky
istiny a kapitalizovaných úrokov z omeškania a pri výpočte odmeny vychádzal zo sumy 889,53 €. Trovy

právneho zastúpenia priznal za tri úkony právnej pomoci, 3 x režijný paušál, ako aj cestu právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávanie dňa 14. 03. 2016, za cestu Lučenec - Rimavská Sobota
a späť a stratu času za dve pol hodiny, keďže jedna cesta Lučenec - Rimavská Sobota trvá maximálne
30 minút. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 271,36 €.

4.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnapadolpredmetnýrozsudokv
rozsahu výroku o náhrade trov konania, teda napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť
trovy konania vo výške 271,36 €. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2013
a viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Konštatoval, že z hľadiska výsledku konania vedľajší
účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v konaní žiaden vzťah, nakoľko vo veci nemal ani

úspech alebo neúspech v konaní, jeho konanie je motivované snahou dosiahnutia prospechu titulom
uplatnenia náhrady trov konania, ktoré sú neúčelné. Naviac vedľajší účastník, ktorým je združenie na
ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnychkonaniachvspotrebiteľskýchveciach.Navrhol,abyodvolacísúdpredmetnýrozsudokvovýroku
o trovách konania zrušil tak, že neprizná trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, prípadne ich zníži.

5. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného do 30. 06. 2016 v písomnom vyjadrení, ktoré bolo
okresnému súdu doručené dňa 21. 06. 2016 uviedol, že žalobca podal na súd nedôvodnú žalobu, na
čo on reagoval relevantným písomným podaním, ktorým opodstatnene tento nárok a jeho nedôvodnosť
namietal. Práve žalobca podaním nedôvodnej žaloby spôsobil trovy konania, ktoré mu vznikli podaním

písomného podania zo dňa
07. 03. 2016 na súd, a na zaplatenie ktorých ho prvoinštančný súd správne zaviazal. Združenie, ako
právnická osoba zameraná na ochranu práv spotrebiteľov vstúpilo do konania legitímne v súlade s §
93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Jeho vstup bol opodstatnený, pretože okresný

súd žalobu v celom rozsahu zamietol práve v dôsledku jeho aktivity po jeho vstupe do konania a po
prednesení argumentácie obsiahnutej v meritórnom písomnom podaní zo dňa 20. 06. 2016, ktoré bolo
účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Pokiaľ by mu súd nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu,
až k znefunkčneniu jeho aktivít v prospech spotrebiteľov, čo by len vyhovovalo ekonomickým záujmom

žalobcu. Práve žalobca masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových
žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných
spotrebiteľov. Účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ustálil aj Najvyšší súd SR v
rozhodnutí sp. zn. 8Cdo 176/2015 zo dňa 14. 10. 2015. Združenie naviac nemá finančné prostriedky ani
personálne obsadenie, teda nemá vlastný aparát, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie

spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie ich činnosti prostredníctvom advokátskych kancelárií,
ktoré sú ochotné pracovať len za prísudok. Jeho podania týkajúce sa súdneho konania za účelom
ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ak v množstvách súdnych
konaní boli žaloby aj predmetného žalobcu zamietnuté ako nedôvodné, resp. zamietané v značnejčasti a spotrebitelia tak boli ochránení pred zaviazaním z nedôvodných nárokov dodávateľov. Súčasne
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 16/2008 s tým, že zdanlivá rutinnosť podaní
vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej

spoločnosti. Argumenty žalobcu uvedené v jeho odvolaní považuje za účelovo predkladané, v snahe
vyhnúť sa svojej povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. V tejto súvislosti poukázal na
viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky.

6. Súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok dňa 14. 03. 2016 s tým, že odvolanie voči tomuto

rozsudku podal žalobca dňa 12. 05. 2016 a vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako
súdu odvolaciemu, dňa 22. 09. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“), ktorý
v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok

zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470
ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o
odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže

byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 36/1995).

8. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných

ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania, ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo výške 271,36
€, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok v poradí III.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
v celom rozsahu vecne správny.

9. Vo zvyšku (výrok v poradí I. a II.), teda vo výrokoch, ktorým bola žaloba zamietnutá, a ktorým
žalovanému nebola náhrada trov konania priznaná, nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý
odvolaním, preto v zmysle §-u 367 ods. 2,3 CSP zostáva rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu
nedotknutý.

10. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci so spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať otázky, či
Združenie na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol za platnej právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016

oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v
konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu
v súvislosti
s týmto právnym zastupovaním mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho
zastúpenia.

11. Z ust. §-u 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

12. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 ako vedľajší účastník mohol popri
navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.13. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené
s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon Občiansky

súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako
vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Z dôvodovej správy

k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých
sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska
systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1
O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je
existencia právneho záujmu na výsledku konania.

14.Vkonaníprebiehajúcomnazákladeplatnejprávnejúpravy(Občianskehosúdnehoporiadkuplatného
a účinného do 30. 06. 2016), mal vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení

účinnom do 31. 12. 2014).

15. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať právny záujem

na jeho výsledku, pretože malo možnosť vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného
spotrebiteľa priamo v zmysle špeciálnej zákonnej úpravy uvedenej v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v
znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12.
2014 výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
bolo možné z toho vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný

účastník právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i
právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. platného a účinného do 30.
06. 2016 bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný

Občiansky súdny poriadok platný a účinný do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby
účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých
v súvislosti s právnym zastupovaním.

16. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je
možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa
v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona

č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to-ktoré občianske združenie
vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť
tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa

v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad
prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblasti ochrany
spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva, kvality výrobkov a pod., ktorá
skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú
pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že

vedľajšíúčastníkjepodľazneniasvojichstanovzaloženýzaúčelomochranyspotrebiteľa,tedanemožno
(tak ako to urobil žalobca) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník bol sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú
pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.17. V prejednávanej veci došlo k zamietnutiu žaloby preto, že jeho nárok nebol dôvodný, nakoľko zmluva
o revolvingovom úvere nespĺňala náležitosti zákona č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Okresný súd zdôraznil,
že nie je zrejmé, či skutočne bola platne uzavretá písomnou formou aj ďalšia úverová zmluva (zmluva o
revolvingovom úvere) ako to vyžaduje ust. §-u 4 ods. 1 vyššie uvedeného zákona s tým, že nedostatok
písomnej formy zmluvy spôsobuje jej neplatnosť, keď v danom prípade nie je vôbec zrejmé, v akej
výške bol úver vôbec dohodnutý. Neplatnosť tohto právneho úkonu videl aj v nedostatku vôle na strane

žalovaného uzavrieť aj ďalší úverový vzťah, keďže žalobca nepreukázal, že by v čase podpisu úverovej
zmluvy žalovaný prejavil vôľu uzavrieť aj ďalší úverový vzťah, a teda právny úkon je neplatný aj s
poukazom na ust. §-u 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle. Z dôvodov napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že okresný súd nárok žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, z čoho
vecne správne vyvodil, že o náhrade trov konania rozhoduje podľa úspechu v konaní, teda podľa v tom
čase platného a účinného ust. §-u 142 ods. 1 O. s. p. Okresný súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov

konania v zmysle tohto ustanovenia postupoval vecne správne.

18. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.

Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

19. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby

v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti mal vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník
v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených
možností, t. j. nemohol byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta.

Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po jeho skutkovej a právnej argumentácii okresný súd návrh v celom rozsahu
zamietol.

20. Je nepochybné, že žalovaný a pôvodne na jeho strane vystupujúci vedľajší účastník boli v konaní
úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a
oprávnenie na tento vstup mu vyplývalo priamo z Občianskeho súdneho poriadku, z ustanovenia § 93
ods. 2 O. s. p. platného a účinného do 30. 06. 2016.

21. V prejednávanom prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené,
k zamietnutiu návrhu došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany žalovanému vedľajším
účastníkom, ktorý v konaní namietal nedostatky zmluvy, na základe ktorej si žalobca svoj nárok
uplatňoval. Naopak, k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade,
ak bol následne v celom rozsahu zamietnutý, a teda išlo o návrh podaný nedôvodne. Pokiaľ si totiž

vedľajší účastník pôvodne vystupujúci na strane žalovaného uplatnil právo na náhradu trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť
na pojednávaní dňa
14. 03. 2016), uvedené úkony možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením
pôvodne na strane žalovaného vystupujúci vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv

žalovaného proti uplatňovanému nároku žalobcu. Úkon príprava
a prevzatie právneho zastúpenia možno pritom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby sa právny
zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, jeho
charakterom a právnym či skutkovým odôvodnením, ako aj jeho prílohami (v prejednávanom prípade
najmä so zmluvou o úvere, plnenie z ktorej žalobca

v tomto konaní uplatňoval, ako aj zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť a pod.). Čo sa týka druhého uplatňovaného úkonu - písomné podanie - vyjadrenie k návrhu na
začatie konania zo dňa 07. 03. 2016, je nutné poukázať na skutočnosť, že spôsob obrany vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného (v postavení spotrebiteľa) determinuje práve žalobca podávanímformulárových žalôb na základe spotrebiteľských zmlúv s neodôvodnenými nárokmi. Pokiaľ teda
žalobca opakovane vyvoláva spory na obdobnom skutkovom a právnom základe, nie je možné vytýkať
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľa využije

obdobnéprostriedkyochrany,navyšeakuvedenéprostriedkysaukázalibyťúčinnýmivinýchobdobných
konaniach. Uvedené konštatovanie je zdôraznené skutočnosťou, že v niektorých prípadoch je obrana
už použitá v inom konaní, kde vedľajší účastník vystupoval, jedinou účinnou, a teda ak má vedľajší
účastník záujem reálne ochranu spotrebiteľa dosiahnuť, nevyhnutne musí siahnuť k obrane, ktorú už
v minulosti použil. Čo sa týka skutkovej

a právnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je potrebné uviesť, že vedľajší účastník
v prvom rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej žalobca svoj nárok vo veci samej uplatnil, z
hľadiska, či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, následne svoju pozornosť zameral na
zisťovanie, či zmluva, ktorú právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, spĺňa zákonom predpokladané
náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj dôvody, pre aplikáciu ustanovení

Občianskeho zákonníka najmä s poukazom na ust. §-u 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým
poukázal na nedodržanie zákonom predpísanej formy zmluvy o poskytnutí úveru. V danej veci preto
vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa a súd okrem
iného aj pod vplyvom jeho vstupu do konania
a písomného podania k návrhu na začatie konania zo dňa 07. 03. 2016, v ktorom sa

k veci právne kvalifikovane vyjadril, návrh na začatie konania zamietol. Práve tu je možné vidieť
rozdiel medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho účastníka a vyjadrením vedľajšieho účastníka vo
veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru najvyššieho súdu všeobecné
a rámcové. V prejednávanom prípade však vedľajší účastník okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako

zmluvu spotrebiteľskú, predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom
následne skúmal aj jej náležitosti
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., či formu právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka s
tým, že zistené nedostatky tejto zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenoval a vysvetlil.
V prejednávanom prípade sa teda nejedná o úkon, ktorý by bol tak formulárový a nenáročný, že by

sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov
do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu
na začatie konania a jeho prílohami. Pokiaľ potom z už vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 6 M Cdo 5/2013) vyplýva, že „posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna
úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť; je to povinnosť súdu, v

rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne
odôvodniť“, teda, že účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne, z
uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že vedľajší účastník vystupoval v určitých typoch sporov opakovane
nie je sama osebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy
v takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd správne úkony

vedľajšieho účastníka za dostatočne individualizované a účelne vynaložené považoval, a odvolací súd
sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už vyššie stotožnil, odvolaciemu súdu neostávalo iné,
len výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť.

22. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. bolo predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v
prípade, ak účastník konania bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaný ako i vedľajší
účastník na jeho strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným

žalobcom. Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania
rozhodol, a voči ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu
uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované
za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia
o náhrade trov konania.23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy

konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené
výdavky, nevznikli. Na strane žalovaného v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 01. 07. 2016), zostávajú

zachované. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší
účastník na strane žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku do 30.
06. 2016, bolo pred súdom prvej inštancie ako
i v odvolacom konaní úspešným, nakoľko zdieľa úspech žalovaného, na strane ktorého vystupoval.
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré si do 30. 06. 2016 riadne a včas uplatnil. Odvolací súd tak

v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to z
totožných dôvodov ako tomu bolo v prípade posúdenia trov konania súdom prvej inštancie. O výške
týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Na záver odvolací súd poznamenáva, že v odvolacom konaní podalo dňa 12. 07. 2016 Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS návrh, ktorým navrhol, aby odvolací súd
s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
naďalej konal počnúc od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením - osobitný subjekt konania v

zmysle §-u 95 ods. 1 CSP.

25. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv
a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,

ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

27. Z ust. §-u 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv strany. Z

obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci vstúpilo dňa
18. 09. 2014, aj bez návrhu do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS poskytlo ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi pred súdom prvej

inštancie, ako aj pred odvolacím súdom s tým, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov
tohto Združenia, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda do 30. 06.
2016, sú zachované. Ak teda pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného v priebehu
odvolacieho konania podal do 30.06.2016 vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom chránil práva
žalovaného ako spotrebiteľa, realizoval tým predmet svojej činnosti, ktorou je ochrana práv spotrebiteľa.

Počas konania súdu prvej inštancie ako i odvolacieho konania skutkovo i právne argumentoval na
podporu tvrdení žalovaného, teda na ochranu spotrebiteľa a účinky jeho úkonov do 30. 06. 2016 zostali
zachované. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd na tieto úkony urobené do 30. 06. 2016 prihliadal
a aj na základe pôsobenia pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní bolo následne vo veci samej
rozhodnuté.

28. Odvolací súd preto považuje za daného stavu v prejednávanej veci pribratie totožného združenia
- Združenia na ochranu občana HOOS v zmysle § 95 ods. 1 CSP od 01. 07. 2016, ako osobitného
subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ak pôvodný vedľajší účastník(Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) vykonal na ochranu práv spotrebiteľa - žalovaného
v čase do 30. 06. 2016 všetky nevyhnutné úkony
a odvolací súd na tieto úkony v zmysle vyššie uvedenej úpravy § 470 ods. 2 CSP prihliadal. Možno

uzavrieť, že v tomto štádiu odvolacieho konania bola ochrana práv spotrebiteľa aj postupom samotného
Združenia na ochranu občana HOOS ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,
dostatočná a v plnom rozsahu napĺňajúca účel postavenia tohto združenia v konaní. Zároveň odvolací
súd dopĺňa, že rozhodol v tejto veci o náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného podľa platnej právnej úpravy do 30. 06. 2016.

29. Podľa novej právnej úpravy od 01.07.2016 súd do konania môže pribrať podľa § 95 ods. 1 CSP
právnickú osobu, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu len vtedy, ak s
tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať tento osobitný subjekt, súhlasí. Z obsahu spisu však
zatiaľ taktiež nevyplýva ani to, že by žalovaný, na strane ktorého by mal tento osobitný subjekt v konaní

vystupovať, s jeho vstupom ako s osobitným subjektom v zmysle novej právnej úpravy súhlasil. Uvedená
skutočnosť však odvolacím súdom z dôvodu hospodárnosti konania nebola skúmaná.

30.NazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdnávrhuZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS
na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a združenie ako

osobitný subjekt v zmysle § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania nepribral.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).