Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/303/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203965
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414203965.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu G. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. H. XXX, XXX XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, Košice, IČO : 47234466 proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:36234176, v konaní o zaplatenie 257,64 € s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/38/2014-68 zo dňa 16. 03.
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 257,64 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca žalovanému plnil na
základe platnej úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 29. 11. 2009, v dôsledku čoho na strane
žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobcatakniejenositeľomprávazbezdôvodnéhoobohatenia,vdôsledkučohonávrhžalobcuzamietol.
Otázkou premlčania žalovaného nároku sa nezaoberal vzhľadom na to, že k bezdôvodnému obohateniu
nedošlo. Prejudiciálne okresný súd uzavrel, že zmluva, na základe ktorej žalobca plnil žalovanému je

platná, nakoľko v zmluve je zákonným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, výšku RPMN žalobca nespochybnil, v dôsledku čoho zmluva obsahuje zákonné náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení (ďalej
v texte „zák. č. 258/2001 Z. z.“), teda, zmluvu uzavretú medzi stranami sporu nemožno považovať za
zmluvu, na základe ktorej by mal byť úver považovaný za úver bez poplatkov a bez úrokov (§ 4 ods.
3 uvedeného zákona).

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“).
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, keď opätovne namietal, že
zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru v
zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z.. Okresný súd vo svojom odôvodnení len odkázal
na ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak zákonodarca mal s odkazom na vyššie uvedené

ustanovenie zákona v úmysle, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmlúv nemusel rôznymi výpočtami dôjsť
ku konkrétnemu dátumu konečnej splatnosti, a preto použil dikciu zákona tak, ako je uvedená spojkou
„a“, teda, že zmluva má obsahovať dobu trvania zmluvy a zároveň aj termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Žalovaným uvádzaný údaj „72 mesiacov“, nie je možné považovať za termín
jasne a presne určujúci konečnú splatnosť úveru. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov Slovenskej republiky. Naviac, okresný súd podľa neho sám nevie, kde konkrétne v

spornej úverovej zmluve je tento termín konečnej splatnosti uvedený, nakoľko len všeobecne uvádza,
že tento údaj je možné vydedukovať v zmysle ust. § 122 Občianskeho zákonníka. Naviac, lehota 72mesiacov sa má počítať od dátumu poskytnutia úveru, ktorý dátum nie je vôbec zrejmý. Okresný súd sa
preto nedostatočne zaoberal uvedenou skutočnosťou, a to vrátane výpočtu RPMN, mal súd sám výšku
RPMN preskúmať, nakoľko vzorec pre výpočet RPMN je súčasťou právneho predpisu upravujúceho

spotrebiteľské úvery. Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by sa súd aspoň v nepatrnej
miere vôbec zaujímal o uvedené skutočnosti, a že by skúmal reálnu hodnotu RPMN. S namietanými
skutočnosťami ním uvádzanými v konaní sa okresný súd nevysporiadal s náležitou starostlivosťou a
týmto svojím konaním nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý viedol k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci
samej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že sa naďalej pridržiava svojich
podaných ústnych i písomných vyjadrení. Naďalej zastáva názor, že v úverovej zmluve bola dohodnutá
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle vyhlášky Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z.
z.. Zároveň poukázal i na znenie zmluvy bod 43. a 48. v spojení s bodom 52., v zmysle ktorého je
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru konkretizovaná. V zmluve bol uvedený spôsob jej určenia a
spotrebiteľovi nerobilo problém odvodiť si týmto spôsobom konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru.

Zmluva, teda konečnú splatnosť úveru obsahovala. Pokiaľ ide o výpočet RPMN žalovaný poukázal na
to, že napadnutá úverová zmluva bola uzavretá v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z.. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.
6. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 16. 03. 2016. Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako
súdu odvolaciemu bola vec predložená dňa 30. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc
vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová

právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale
procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj
po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016)
účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v
plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol

porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný
a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí
Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 36/1995).
7.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalodvolanieviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario)

napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
8. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu
dňa 29. 11. 2009 spĺňa zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z., teda, obsahuje konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ tohto zákona) a súčasne RPMN uvedená v tejto

zmluve nebola pokiaľ ide o jej výšku žalobcom spochybnená. Na základe týchto skutočností konštatoval,
že plnenie žalobcu žalovanému, bolo plnením na základe platnej úverovej zmluvy, v dôsledku čoho na
strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
9. S vyššie uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov :
10. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluva o úvere termín konečnej splatnosti neobsahuje, obsahuje len

početsplátok,odktoréhomalabyťodvodenákonečnásplatnosťspotrebiteľskéhoúveru.Aniokresnýsúd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tento termín neustálil. Ak by aj odvolací súd pristúpil k výkladu
obsahu zmluvy žalovaným, podľa ktorého je v zmluve o úvere v bode 52. uvedená lehota splatnosti 72
mesiacovavbode48.jeuvedené,žeklientjepovinnýsplácaťúvervpravidelnýchmesačnýchsplátkach,
a to počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, potom z

obsahu spisu nevyplýva, a ani v konaní nebolo skúmané, kedy zo strany žalovaného došlo k poskytnutiu
úveru žalobcovi, teda, ku ktorému dňu bola splatná prvá splátka. Nie je však povinnosťou spotrebiteľa,
aby si sám vypočítal a vyhodnotil údaje v zmluve uvedené, aby si výkladovým pravidlom tento termín
ustálil, ak túto povinnosť ukladá dodávateľovi zákon. Odvolací súd uznáva, že lehota splatnosti nemusí
byť uvedená len ako „deň, mesiac a rok“, ako na to v odôvodnení poukazuje okresný súd na str.

3 v poslednom odseku, avšak pojem „termín“ ako ho upravuje zákon, predstavuje presné časové
vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve uvedený nie je, a to ani tak,
aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich
počet. Z obsahu spisu nie je vôbec zrejmé, kedy malo dôjsť zo strany žalovaného k poskytnutiu úveru, akod tohto dňa, resp. počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia
úveru, mal začať žalobca splácať úver. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený
termínom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, teda aj od toho, kedy

vôbec bude úver poskytnutý, o to viac ak ide o náležitosť predpokladanú zákonom. Výklad ponúkaný
okresným súdom o termíne konečnej splatnosti v zmysle výkladového pravidla upraveného v ust. § 122
ods. 2 Občianskeho zákonníka je v priamom rozpore s jazykovým znením právnej normy, pretože ak
by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť
alebo vypočítať, tak by to tak uviedol. Nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný

ako dodávateľ predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú na zistenie podstatných otázok splácania
úveru výpočty, a to zo strany spotrebiteľa. Zákon neumožňuje uvedenie obligatórnych náležitostí
obsiahnutých v § 4 ods. 2 písm. g) tohto zákona len odkazom na prípadný výpočet z údajov obsiahnutých
ako náležitosť zmluvy v iných ustanoveniach tohto zákona. Takéto „odvodenie“ z iných údajov môže
viesť k rôznym termínom konečnej splatnosti, ak je možné použiť rôzne výklady. Vyžaduje sa teda
časová ( termínová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe

vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, ako uvedené vstupné údaje matematicko-logickými
operáciamipremietnedokonkrétnehočasovéhoúdaja,ktorýmbudekonečnásplatnosťspotrebiteľského
úveru a tento údaj bude záväzný pre obe strany. Údaj ,,72 mesiacov“ nemôže byť považovaný za presne
určujúci koniec splatnosti poskytnutého úveru žalovaným, a to ani jeho odkazom na bod zmluvy 52.,
48.. Ak spolu zo zmluvou bol žalobcovi predložený i splátkový kalendár, tento nepredstavoval súčasť

zmluvy. Uvedený splátkový kalendár zo strany žalovaného ani žalobcu predložený nebol. Na dôvažok
odvolací súd poznamenáva, že ani žalovaný vo svojich podaniach neuviedol termín konečnej splatnosti
v prejednávanej veci. V prípade, ak by mal údaj „72 mesačných splátok“ byť dostatočným údajom o
termíne konečnej splatnosti, potom sú údaje uvedené v úverovej zmluvy zo strany žalovaného uvedené
nesprávne. Ak totiž celková výška úveru predstavuje 4.500 € a súčasne celkové náklady spotrebiteľa

4.427,28 €, potom v prípade, ak by spotrebiteľ mal dodávateľovi (žalovanému) uhradiť spolu sumu
8.927,28 €, pri počte splátok 72, by mesačná splátka predstavovala sumu 123,99 €, pričom v zmysle
zmluvy o úvere bola táto dohodnutá vo výške 125,98 €. V prípade, ak by žalobca mal žalovanému
uhradiť podľa zmluvy splátku mesačne vo výške 125,98 €, o počte splátok 72, potom by bol zaviazaný
uhradiť žalovanému sumu 9.070,56 €, ktorá suma nezodpovedá celkovým nákladom spotrebiteľa, a ku

splatnosti spotrebiteľského úveru by došlo už po 71. splátke. Konečnú splatnosť úveru tak zo zmluvy o
úvere nemožno vyvodiť, a to ani výkladom ponúkaným okresným súdom, ale ani výkladom ponúkaným
žalovaným v zmysle zmluvy o úvere.
11. K výpočtu RPMN uvedenej v zmluve vo výške 29,3 % odvolací súd udáva, že RPMN je
najdôležitejším indikátorom ceny úveru alebo pôžičky. Je povinnosťou dodávateľa, ak spotrebiteľ jej

výšku v spore namieta preukázať, že je uvedená v zmluve v súlade so zákonom. Okresný súd nevenoval
dostatočnú pozornosť tomu, či uvedený údaj v súlade so zákonom je alebo nie je, ak spôsob výpočtu
RPMN upravuje zákon ( iura novit curia ). Ak okresný súd tvrdil, že žalobca nenavrhol dôkaz o tom, že
RPMN je uvedená v zmluve nesprávne, potom z ustanovenia § 295 CSP vyplýva, že súd môže vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zároveň je nutné

uviesť, že aj v prípade, ak zákonom vyžadované náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje,
nemôže súd rezignovať na kontrolu ich správnosti, pretože v konečnom dôsledku by sa tak dodávateľ
obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa.
12. Nemožno prehliadnuť ani to, že odplata za poskytnutý úver v prejednávanej veci predstavuje
98 %, ak podľa zmluvy celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 4.427,28 €. V prípade, ak sa

jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, z ust. § 53 ods. 6 OZ platí, že ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, prípadne z vykonávacích predpisov, teda nariadení vlády. Existencia citovaného ustanovenia
však neobmedzuje odvolací súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie

spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú
pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy
pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov.
Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a
všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený (všeobecnou)

dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných
prostriedkov je potrebné pozerať nie len z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného
zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná
odplata neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad na ktorýchje občianske právo postavené, t. j. (okrem iného) i na zachovaní zásady ekvity. Zásada zmluvnej
voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej
náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady

zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne
prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.
13. Napriek tomu, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy o
úvere v prejednávanej veci v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. ( výška RPMN ), prípadne výškou odplaty
za poskytnutý úver, pre právny záver odvolacieho súdu, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je

nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak zistil, že v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z. z.. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento
zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok, aby bolo
úver možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva podľa odvolacieho súdu neobsahuje

náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z., termín konečnej splatnosti. Naviac
údaje o výške splátky, počte splátok a celkových nákladoch spotrebiteľa, neumožňujú tento termín
ustáliť jednoznačne, ak mesačná splátka vo výške 125,98 € krát 72 mesačných splátok nezodpovedá
celkovým nákladom spotrebiteľa uvedeným v zmluve výškou 8.927,28 €, ale predstavuje sumu 9.070,56
€, teda sumu vyššiu v neprospech spotrebiteľa. Je bez významu, ktorý z údajov je v zmluve uvedený

nesprávne, v konečnom dôsledku spochybňujú možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku
( viď. ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 9. novembra 2016, vo veci C-42/15).
14. Odvolací súd dopĺňa, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom
na okolnosti, za akých dochádza ku vzniku záväzku, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť

dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa
preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Súkromné právo garantuje každému, čo najširšiu mieru možnosti slobodného jednania, avšak práve
preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo

stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom
dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo
vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne (napr. vzťahu dodávateľa
so spotrebiteľom), sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne
prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i

nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je potom možné vidieť v nerovnovážnej úprave
subjektívnych práv a povinností účastníkov súkromnoprávneho vzťahu tým, že slabšej zmluvnej strane
(typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených
viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým,
že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami

panujú, inak povedané, aby bolo možné rovnosť dosiahnuť, je nutné nerovnosť východzích pozícií
korigovať zákonnou úpravou práv a povinností. Okrem uvedenej úpravy práv a povinností možno navyše
od dodávateľa vyžadovať, aby sa vo vzťahu k spotrebiteľovi choval vo všeobecnosti poctivo. Pokiaľ
týmto spôsobom dodávateľ nepostupuje, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť jednania dodávateľa a takémuto nepoctivému jednaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu

(porovnaj napr. § 265 Obchodného zákonníka, § 3 Občianskeho zákonníka alebo § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa).
15. Vzhľadom na dosiaľ vykonané dokazovanie okresným súdom a jeho nesprávne skutkové zistenia a z
toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci, bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie,
či medzi stranami ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda, či došlo k naplneniu znakov skutkovej

podstaty hmotnoprávnej normy v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
nemohol vtomtosmereprisvojomrozhodovanívychádzaťzoskutočností,ktorýmisasúdprvejinštancie
vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby strane sporu umožnil sa k novým právnym záverom
vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy. Odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie (aj na základe zachovania zásady

dvojinštančnosti súdneho konania). V tejto súvislosti bude preto nevyhnutné zaoberať sa i otázkou
premlčania žalovaného nároku, ktorou otázkou sa taktiež okresný súd dosiaľ nezaoberal.
16. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).