Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208406
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716208406.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: K. B., K.. XX.XX.XXXX, O. U. Q., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: Q. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. F. XX, Q. a otca: W.
B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. X, Y., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.07.2016 sa matka domáhala, aby súd rozhodol o
zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti

rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/49/2013-39 zo dňa 16.07.2013, a to zo sumy 60 eur
mesačne na 100 eur mesačne. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako
tri roky a za túto dobu sa zmenili pomery. Maloletá navštevuje materskú školu, za ktorú platí mesačne
42 eur, úmerne s vekom sa zvýšili aj náklady na výživu, ošatenie a pod. Maloletá býva často chorá, s
čím sú spojené časté výdavky na lieky. Maloletá bola predčasne narodená, preto chodí na pravidelné
kontroly do Ružomberka. Matka uviedla, že má hypotekárny úver, stavebné sporenie, maloletej platí
poistku so sporením. Otec na tieto výdavky matke neprispieva, pričom s výživným zvykne meškať dva

až tri mesiace. O maloletú neprejavuje otec podľa tvrdenia matky záujem.

2. Dňa 16.08.2016 bola vec postúpená Okresnému súdu Ružomberok ako súdu miestne príslušnému.
Následne Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 9P/61/2016-21 zo dňa 13.09.2016 preniesol z
dôvodu vhodnosti svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Martin, s poukazom na to, že matka s
maloletou bývajú v obvode Okresného súdu Martin.

3. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil
s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd pri aplikácii § 180 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal
v jeho neprítomnosti. Kolízny opatrovník odporučil, aby súd výživné maloletej zvýšil, nakoľko nástupom
do materskej školy sa jednoznačne zvýšili výdavky na pokrytie jej potrieb.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením listinných dôkazov, a to najmä listín
týkajúcich sa príjmov a výdavkov rodičov, odpovedí na lustráciu v Sociálnej poisťovni, rozsudku
Okresného súdu Ružomberok 3P/49/2013-39 zo dňa 16.07.2013, ako aj ďalších listín nachádzajúcich
sa v spisovom materiáli týkajúcom sa maloletej, pričom zistil nasledovný skutkový stav:5. Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/49/2013-39 zo dňa 16.07.2013,

ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej
sumou 60 eur mesačne. V čase schválenia tejto rodičovskej dohody súdom bola matka na rodičovskej
dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Pracovala na polovičný úväzok a mala
príjem okolo 350 eur. Otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08.10.2012, pričom z dôvodu
nespolupráce bol z nej vyradený. Mal v úmysle požiadať o dávku v hmotnej núdzi, ktorú by v celosti

poukazoval ako výživné maloletej (60 eur).

6. Z potvrdenia zamestnávateľa matky o príjme matky mal súd zistené, že jej čistý príjem za rok 2016 bol
priemerne 903,14 eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur a prídavok na dieťa v
sume 23,52 eur. Má záväzky, ktoré spláca mesačne sumou 599,30 eur v úhrne. Maloletej hradí poistenie
v sume 26,50 eur, investičné poistenie v sume 56 eur, za škôlku platí mesačne 43 eur. Na zdravotnú

starostlivosť maloletej vynakladá mesačne sumu 18 eur. Náklady spojené s bývaním má 192 eur, na
stravu a ošatenie vynakladá mesačne okolo 300 - 400 eur. Tieto údaje matka potvrdila pri výsluchu.
Matka podala dňa 16.12.20126 na otca trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti (prečin
zanedbania povinnej výživy).

7. Výsluchom otca bolo zistené, že ku dňu rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného nebol
zamestnaný, nebol vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie.
Pracovný pomer u zamestnávateľa, u ktorého pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, skončil v
septembri 2016 výpoveďou. Jeho čistý mesačný príjem bol okolo 320 eur. Do konca augusta 2016
pracoval 3 mesiace vo Veľkej Británii, predtým bol na zbere ovocia v Španielsku. Nemá žiaden majetok.

Býva s jeho matkou, ktorá znáša všetky náklady na bývanie. Má ukončené základné vzdelanie. Na
pojenávaní otec prejavil záujem o stretávanie s maloletou a vyjadril sa, že si bude hľadať adekvátne
zamestnanie, v ktorom dosiahne taký príjem, aby pokryl vlastné výdavky a z ktorého by mohol uhrádzať
výživné na maloletú vo výške, ktorá by zodpovedala potrebám maloletej. V súčasnosti nemá otec žiaden
príjem.

8. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.13. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

17. Je nepochybné, že na strane maloletej nastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšenie výživného, keďže maloletá toho času navštevuje materskú školu. Komplexným zhodnotením
údajov a skutočností, ktoré súd zohľadňoval, však napriek tomu súd dospel k záveru, že podmienky
na zvýšenie výživného nie sú dané. Príjem otca je už dlhodobo len príležitostný a veľmi nízky. Je
potrebné uviesť, že na uvedenom má podiel najmä jeho nezodpovedný prístup k životu a práci, pričom

otec nezodpovedne pristupoval aj k príprave na budúce povolanie, nakoľko stredoškolské vzdelanie
neukončil a dosiahol len základné vzdelanie. S prihliadnutím na vek otca, jeho rodinné pomery a na to,
že má dobrý zdravotný stav, nie je podľa názoru súdu dôvod na to, aby sa nepokúšal nájsť si adekvátne
zamestnanie za primeranú mzdu. Matka je riadne zamestnaná napriek tomu, že zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloletú, pričom otec sa na jej výchove takmer nepodieľa a nepravidelne prispieva aj na

jej výživu. Napriek tomu však súd považoval sumu 60 eur, ktorú sa zaviazal otec platiť ako výživné pri
poslednom rozhodovaní súdu o výživnom za výživné, ktoré zodpovedá jeho aktuálnym možnostiam a
schopnostiam a súd nemal preukázané predpoklady na jeho zvýšenie.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

19. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili a súd nezistil splnenie podmienok

pre aplikáciu § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Po vyhlásení rozsudku sa matka a otec výslovne vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.