Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/807/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612209776
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612209776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu PRESTO Services Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Bulharská 70, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Pojdákom,
advokátom so sídlom v Novej Dedinke, Sv. Cyrila a Metoda 12 proti žalovanej Z. C., Y.. XX.X.XXXX,
E. G. C. Y. G., C. XX, zastúpenej JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Hviezdoslavova 7, o zaplatenie 238,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7. októbra 2015 č.k. 11C/100/2012-151 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 238,77 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 13.8.2010 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo
výške 247,61 eura.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvnej povinnosti uskutočňovať preklady e-learningových kurzov YDP Universal
Curriculum pre základné a stredné školy z angličtiny do slovenčiny a vykonať pedagogickú korektúru
v náležitej kvalite a dohodnutých termínoch, ku ktorej sa žalovaná zaviazala autorskou zmluvou
uzatvorenou so žalobcom. Poukázal na argumentáciu žalobcu, že žalovaná v prvej fáze preložila
text z anglického jazyka, ktorý v ďalšej fáze opravil po gramatickej stránke jazykový korektor a
následne sa gramaticky opravený text dostal do rúk žalovanej ako pedagogickej korektorky, ktorá
mala za úlohu opraviť ho tak, aby použitá terminológia korešpondovala s učivom a zvyklosťami

slovenských škôl, pedagogickú korektúru však žalovaná vykonala nesprávne, jej chyba sa začala
prejavovať i v nasledujúcich fázach a takto sa dostala až k zákazníkovi, ktorý chyby reklamoval. Na
základe celkovo zisteného počtu chýb, žalovaná zodpovedá za škodu vo výške 484,25 eura, čo je
suma zodpovedajúca dodatočným nákladom na opravu žalovanou vykonaných prekladov, vyčíslených
pomerne k celkovej škode vo výške 213.922,88 eura, zistenej zadávateľom projektu AGEMSOFT
a.s. Bratislava (jeho R- tímu) na základe pedagogickej kontroly u žalobcu v mesiacoch apríl až
september 2009, výsledkom ktorej bolo predloženie „Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu

Planéta vedomostí“ a uplatnenie škody voči priamemu zmluvnému partnerovi zadávateľa projektu -
poskytovateľovi PRESTO-PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM s.r.o. Praha, ktorý zabezpečoval odborný
preklad projektu vo forme subdodávky žalobcu, ktorý ju zaobstaral zmluvnou spoluprácou s externými
prekladateľmi, vrátane žalovanej, a ktorý následne nárok na náhradu škody uplatnil voči žalobcovi vpomernej časti, t.j. v čiastke 75.609 eur, a žalobca nato voči žalovanej, a to výzvou zo dňa 28.7.2010,
ktorou žalobca vyzval žalovanú na náhradu škody v sume 238,77 eura potom, ako zvyšnú časť jej
dlhu započítal s odmenou žalovanej vo výške 245,48 eura. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal

i na obranu žalovanej, ktorá vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu tvrdiac, že začiatkom
septembra 2010 jej bola doručená výzva na náhradu škody zo dňa 28.8.2010, ktorej prílohou bolo aj
plnomocenstvo žalobcu pre advokáta na zastupovanie v súdnom konaní o náhradu škody vo výške
vymáhanej pohľadávky voči jej osobe zo dňa 12.4.2010, žaloba bola podaná na súd dňa 1.6.2012 po
uplynutí dvojročnej (subjektívnej) premlčacej doby, lebo už ku dňu 12.4.2010 mal žalobca vedomosť

o výške spôsobenej škody i o tom, kto za ňu zodpovedá. Konštatoval tiež, že rozsudok vydaný dňa
14.3.2013 č.k. 11C/100/2012-72, ktorým žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol,
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.9.2014 č.k. 1Co/205/2013-92 zrušil a uložil ustáliť okamih
vzniku škody u žalobcu, ktorého povinnosťou bolo preukázať, že náklady na opravu chýb skutočne
vynaložil, kedy a v akej výške, pretože až ich vynaložením mohlo dôjsť k zníženiu jeho majetku, a teda
k vzniku škody a až týmto momentom začala plynúť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku

na náhradu škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe zmluvy, uzatvorenej medzi
sporové strany dňa 8.10.2008 podľa zákona č. 618/2003 Z.z. autorského zákona, sa žalovaná zaviazala
uskutočňovať pre žalobcu preklady e-learningových kurzov YDP Universal Curriculum pre základné

a stredné škody z angličtiny do slovenčiny. Z „Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planéta -
vedomostí“zadávateľaAGEMSOFT,a.s.SR,poskytovateľaPRESTO-PŘEKLADATELSKÉCENTRUM
s.r.o., dodávateľa prekladov PRESTO Services Slovakia s.r.o. zo dňa 19.8.2010 zistil, že výsledkom
pedagogickej kontroly a odstraňovania nájdených chýb zo strany prekladateľov prebiehajúcich od
polovice apríla 2009 do konca septembra 2009 bolo (o.i) zistenie, že žalovaná urobila v preklade 81

chýb.NásledneposkytovateľspoločnosťPRESTO-PŘEKLADATELSKÉCENTRUMs.r.o.vyfakturovala
žalobcovi sumu 2.000.000,- Kč ako vicenáklady projektu UC-YDP/Agemsoft faktúrou č. FV-10/400001
zo dňa 28.12.2009. Z oznámenia o odpočítaní nákladov na opravu, výzvy na náhradu škody z 28.8.2010
a z prílohy č. 2 - rozbor nedostatkov práce a kvantifikácia vzniknutých finančných dopadov súd zistil,
že na žalovanú pripadla škoda vo výške 482,25 eura s tým, že po započítaní v sume 245,48 eura, bola

žalovaná výzvou žalobcu zo dňa 28.8.2010 vyzvaná nahradiť mu škodu v sume 238,77 eura. Žalobca
spoločnosti PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM s.r.o. plnil dňa 5.5.2014 sumu 30.000 eur, dňa
6.5.2014 sumu 30.000 eur a dňa 7.5.2014 sumu 12.873,02 eura.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 420 ods. 1 a 3, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov
na uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom žalovanou vznesená námietka premlčania nie je
dôvodná za stavu, ak žalobca podal žalobu na náhradu škody na súd dňa 1.6.2012 a za škodu označil
a preukázal, že náklady na opravu chýb skutočne vynaložil úhradami faktúry v prospech spoločnosti
PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM s.r.o., a to v dňoch 5.5.2014 až 7.5.2014 (vo výške 30.000

eur, 30.000 eur a 12.873,02 eur), ktorých úhradou došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda k vzniku
škody, ktorým momentom začala plynúť premlčacia objektívna i subjektívna lehota na uplatnenie nároku
na náhradu škody. Ďalej súd uzavrel, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou vyhotoviť
preklad textov v náležitej kvalite vznikla žalobcovi škoda vo výške 484,25 eura, uplatnená v rozsahu
sumy 238,77 eura, a preto žalobe vyhovel. Námietky žalovanej ohľadom nedodržania ustanovení čl. 3

obchodných podmienok PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM s.r.o. zo dňa 1.3.2006 vyhodnotil
ako irelevantné s odôvodnením, že obchodné podmienky tretieho subjektu sú na posudzovaný právny
vzťah neaplikovateľné, lebo sa netýkali zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, vzniknutého
na základe autorskej zmluvy zo dňa 8.10.2008, čo vyplýva aj z čl. 9 ods. 1 zmluvy. Napokon dodal, že
zamietol návrh žalovanej na vyžiadanie aktuálnych obchodných podmienok žalobcu z jeho web stránky,

lebo netvorili neoddeliteľnú súčasť autorskej zmluvy, preto by tento úkon bol v konaní bezpredmetný,
nehospodárny a v konečnom dôsledku by nemal význam pre konečné rozhodnutie vo veci.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu omeškania

a priznal žalobcovi vo vzťahu k priznanému plneniu úrok z omeškania vo výške 9 % ročne počnúc od
13.8.2010, t.j. po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej žalobcom vo výzve žalovanej na plnenie.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov jeho právneho zastúpenia v sume 247,61 eura, ktoré vyčíslil podľa § 10
ods. 1, § 15, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. za sedem úkonov

právnej služby po 21,58 eura (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu zo
dňa 12.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 14.3.2013, odvolanie voči rozsudku, vyjadrenie k výzve zo
dňa 19.2.2015 a účasť na pojednávaní dňa 7.10.2015), 3 x režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eura, 2 x
režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eura a 2 x režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eura, zvýšené o 20 % DPH.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Zdôraznila, že považuje závery súdu prvej inštancie v rozsudku zo dňa 14.3.2013
za správne. Opätovne akcentovala, že žalobca už v čase udelenia plnomocenstva dňa 12.4.2010 mal
vedomosť o vzniku škody a aj o tom, kto za jej vznik zodpovedá, lebo disponoval presným zoznamom

všetkých osôb zúčastnených na preklade s chybovosťou aj výškou celkovej škody 75.609 eur, ako aj
počtom jej chýb (81) i výškou ňou spôsobenej škody v sume 484,25 eura, ktorú rozdelil na nevyplatenú
odmenu za vykonaný preklad, pozastavenú už 30.3.2009, a prostredníctvom súdom vymáhaného
zvyšku škody v sume 238,77 eura, a preto podľa žalovanej najneskôr od apríla 2010 žalobcovi
začala plynúť dvojročná premlčacia subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, a

pokiaľ žalobca žalobu podal na súd dňa 1.6.2012, učinil tak po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
Žalobcom predložené doklady žalobkyňa označila vzhľadom na obchodné prepojenie oboch spoločností
za nedôveryhodné a účelové. Poukázala pritom na to, že dokument „Vyhodnocení chybovosti korektoru
projektu Planéta vedomostí“ bol priložený k žalobe zo dňa 1.6.2012 bez dátumu, presne ten istý
dokument s už dopísaným dátumom 19.8.2010, pečiatka a podpis nachádzajú na ďalšom čistom liste,

priložil žalobca ako dôkaz dňa 19.2.2015 a výpisy z peňažného ústavu Tatra banka s dátumami 5.5.
a 7.5.2014 o úhrade skutočne vynaložených nákladov na opravu chýb sú dôkazom toho, že faktúra
FV-10/400001 z roku 2009 bola zrealizovaná až po piatich rokoch. Poukazom na § 504 a § 583
Občianskeho zákonníka nakoniec dodala, že žalobca neuplatnil u nej nárok z vád včas, hoci tak bol
povinný učiniť.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Zopakoval, že objektívne mal preukázateľnú možnosť dozvedieť sa o výške škody a jej pôvodcovi až
potom, ako R-tím zadávateľa projektu ukončil všetky svoje práce, na základe ktorých bolo možné určiť
jednotlivým prekladateľom a korektorom chybovosť odovzdaného textu, ako aj prislúchajúci podiel na

celkovej škode, a ktoré boli podkladom k vypracovaniu oznámenia, resp. výzvy žalovanej na náhradu
spôsobenej škody.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

10. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk žalovanou uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a v súlade s právnym názorom odvolacieho

súdu vysloveným v jeho uznesení zo dňa 16.9.2014 č.k. 1Co/205/2013-92, sa súd vysporiadal i s
námietkou premlčania vznesenou žalovanou a správne uzavrel, že žalobca svoj nárok na náhradu
škody voči žalovanej uplatnil včas žalobou podanou na súd dňa 1.6.2012 v situácii, ak žalobca za
škodu označil náklady na opravu chýb a preukázal, že tieto náklady skutočne vynaložil úhradamifaktúr v prospech spoločnosti PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM s.r.o., a to v dňoch 5.5.2014
až 7.5.2014. Žalovaná v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní
pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa vysporiadal odvolací súd už vo svojom uznesení zo dňa

16.9.2014 č.k. 1Co/205/2013-92, keď jednoznačne vyslovil, že až vynaložením nákladov na opravu
chýb mohlo dôjsť k zníženiu majetku žalobcu, a teda aj k vzniku škody, a týmto momentom začala
plynúť aj objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody (strana 5 cit. uznesenia
odvolacieho súdu) a s ktorými sa nato po vrátení veci náležite vysporiadal i súd prvej inštancie, a
preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku

rozsudku. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací
súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako i na dôvody
rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie jeho
správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia
najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Počiatok objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla a počiatok

subjektívnejdobysaviažekokamihu,kedypoškodenýnadobudolvedomosťotom,ženajehoúkordošlo
ku škode a kto za ňu zodpovedá s tým, že sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nie predpokladaná,
vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale i o
tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v
peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, pričom beh subjektívnej premlčacej doby

nemôže započať skôr než beh objektívnej premlčacej doby, t.j. skôr, než škoda vznikla. Inými slovami,
objektívna premlčacia doba môže začať plynúť až od okamihu vzniku škody a najskôr od toho dňa môže
začať plynúť i subjektívna premlčacia doba.

14. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že majetková ujma žalobcovi

vznikla až po ukončení prác R - tímu zadávateľa projektu, na základe ktorých došlo ku kvantifikácii
vzniknutej škody v korelácii s prácou žalovanej („Vyhodnocení chybovosti korektorů projektu Planéta
vedomostí“ zo dňa 19.8.2010; č.l. 107, 108 súdneho spisu), výzve žalovanej na plnenie, ktorej prílohou
bol písomný „Rozbor nedostatkov práce a kvantifikácia vzniknutých finančných dopadov“ (č.l. 8 až 12
súdneho spisu) a skutočným vynaložením nákladov na opravu chýb žalobcom, a to úhradou faktúry č.

FV-10/400001 zo dňa 28.12.2009 v prospech spoločnosti PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM
s.r.o., a to v dňoch 5.5.2014 až 7.5.2014.

15. Napokon prisvedčiť nemožno ani odvolacej námietke žalovanej, spochybňujúcej správnosť
napadnutého výroku rozsudku tvrdením, že žalobe nie je možné vyhovieť aj pre včasné neuplatnenie

nároku zo zodpovednosti za vady zo strany žalobcu, a to z dôvodu, že tento záväzkový právny
inštitút má iný účel a je založený na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti ako
zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka (poprípade za určitých okolností
podľa osobitnej úpravy), a ktorá prichádza do úvahy v súvislosti s poskytnutím vadného plnenia, ktoré
bolo príčinou vzniku škody. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka pritom platí, že uplatnenie nároku zo

zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Odvolací súd je v tomto
smere v zhode so žalobcom v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že zodpovednosť za vady
sledujezískaniezozáväzkovéhoprávnehovzťahuplneniabezakýchkoľvekvádaúčelomzodpovednosti
za škodu je nahradiť majetkovú ujmu, ktorá vznikla následkom porušenia právnej povinnosti alebo v
dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. V okolnostiach posudzovaného sporu žalobou uplatnený

peňažný nárok pozostávajúci z nároku na úhradu pomernej čiastky žalobcom vynaložených nákladov
na opravu chýb prekladu nepredstavuje nárok zo zodpovednosti za vady samotného predmetu plnenia
z autorskej zmluvy, ale nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá žalobcovi
vznikla v dôsledku vadného plnenia žalovanej tak, ako to správne a v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 16.9.2014 č.k. 1Co/205/2013-92 uzavrel súd prvej inštancie.

16. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu

trov odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces(§420CSP).Nanámietkužalovanej,žejejnevytkolvadynajneskôrdošiestichmesiacov,uviedol,

že uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady, ktorého cieľom je dosiahnuť plnenie bez vád, nevylučuje
možnosť uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadou, keďže cieľom zodpovednosti
za škodu je nahradiť poškodenému majetkovú ujmu vzniknutú porušením právnej povinnosti.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).