Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/366/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514228361
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:1514228361.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu AB 2 B. V., so sídlom
Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandsko, registračné číslo:
572 79 667, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1.
mája 173/11 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, Y., t.

č. R. XX, F. - Y., L., v konaní o zaplatenie 251,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Brezno č. k. 6C/ 201/2015-77 zo dňa 16. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 251,51 € s príslušenstvom titulom vrátenia zostatku úveru, ktorý poskytol právny
predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., žalovanému na základe úverovej zmluvy č.
4208047455 zo dňa 12. 08. 2012.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že len z listinných dôkazov

predloženýchvkonanívyplynulo,ževžalobnomnávrhuavoznámenípostupcuopostúpenípohľadávky,
ktoré bolo k žalobe pripojené, boli uvedené rozdielne údaje o tom, na aký subjekt bola pohľadávka
postúpená, a zmluvou z akého dňa sa tak stalo. Z dôvodu pochybnosti o týchto skutočnostiach a pre
nepochybné zistenie toho, či predmetné právo vyplývajúce z úverovej zmluvy náleží práve žalobcovi,
bol okresným súdom žalobca vyzvaný, aby predložil predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Z
činnosti okresného súdu mu bola známa tá skutočnosť, že žalobca zasielal súdu listiny evidované v

správnom denníku Okresného súdu Brezno pod sp. zn. Spr 213/2015. Išlo však len o plnú moc na
zastupovanie žalobcu, keď na súde nie je zaevidovaná, ani založená v žiadnom spisovom materiáli
samotná zmluva o postúpení pohľadávok, na ktorú žalobca sa odvoláva. Zdôraznil, že listina predložená
žalobcom z 29. 11. 2013 takúto zmluvu o postúpení pohľadávok ako dôkazný prostriedok nemôže
nahradiť najmä nie v prípade opísaných pochybností. Ani z uvedenej listiny nevyplýva, zmluvou z
akého dňa vlastne k postúpeniu došlo, a prečo v rovnaký deň postupca spísal a následne odoslal

dlžníkovi výzvu na zaplatenie dlhu na svoj účet (v doloženej listine sa konštatuje postúpenie aj so
zaplatením a prijatím odplaty). Okresný súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore, t. j. nepreukázal, že práve jemu náleží hmotné právo,
z ktorého sa domáha plnenia voči žalovanému. Len samotné oznámenie postúpenia pohľadávky zo
strany postupcu nepostačuje na unesenie dôkazného bremena, najmä, ak sa v ňom nachádzajú odlišné
údaje o samotnom postúpení, ktoré svedčia o aktívnej vecnej legitimácie iného subjektu. Naviac, ešte

s uvedením inej zmluvy o postúpení, než aká je tvrdená žalobcom v žalobnom návrhu. Okrem týchto
rozporov súd poznamenal, že podľa dostupných údajov na internetovej sieti je na rovnakej adrese akou žalobcu spolu vedených sedem spoločností s podobnými názvami (AB 1 B. V., AB 2 B. V., AB 3 B.
V., AB 4 B. V. AB 5 B. V.,
AB 6 B. V. a AB 7 B. V.) a registračné číslo postupníka podľa oznámenia z 19. 11. 2014 súhlasí s

registračným číslom jednej z týchto spoločností pod názvom ,,AB 4 B. V.“. Súdu tak neostávalo iné, ako
žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznal, že dňa 12. 08. 2012 bola uzavretá
zmluva o úvere medzi jeho právnym predchodcom
a žalovaným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit

Slovakia, a. s.. Svoj nárok preukázal oznámením o postúpení pohľadávky žalovanému predložením
Poštového podacieho hárku, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo zaslané žalovanému. Predmetný hmotnoprávny úkon sa dostal do jeho dispozičnej sféry aj spolu s
doručenou žalobou, čo konajúci súd má aj preukázané. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil v zamietavej časti tak, že predmetnej žalobe vyhovie v rozsahu podaného odvolania a rozhodne

o náhrade trov konania. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

5. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

6. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 16. 02. 2016 s tým, že vec bola predložená Krajskému

súduvBanskejBystrici,akosúduodvolaciemudňa29.06.2016.Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1
stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470

ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o
odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.

zn. PL. ÚS 36/1995).

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP

ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného

súdu a v zmysle §-u 387 ods. 1, 2 CSP na ne v celom rozsahu odkazuje.

11. Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne
závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo vecia stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie návrhu v prejednávanej veci, keď odvolacie námietky žalobcu nemohli privodiť obsahovú
zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a

reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

12. Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav tak, ako ho uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku. Pre
účely odvolacieho konania z dokazovania najmä vyplynul záver, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že
bola na neho postúpená uplatnená pohľadávka voči žalovanému

z úverovej zmluvy zo dňa 12. 08. 2012 uzavretej medzi Home Credit Slovakia, a. s., ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom.

13. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným

uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení
až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka,
teda na jeho povinnosti dlh splatiť, ale postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy
o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, spôsobom predpokladaným v ust. § 526 Občianskeho
zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu

postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V/82/2005 zo dňa
28. 11. 2007). Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal

existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (viď aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 119/2003). Neskoršia súdny prax sa odklonila od uvedeného

názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluvy o
postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie
oznámil postupca alebo preukázal postupník. Túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 49/2008, 1 Cdo 76/2007, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 337/2012). Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá

aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti
nedotknutý (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014). Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že
k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov
konania).

14. Z ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca
svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal
dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho,
že by mu musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky

dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predĺženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia
pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia návrhu a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že
doručením je oznámené postúpenie pohľadávky odporcovi ako dlžníkovi.

15. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe
vzhľadomnakonkrétneskutkovéokolnostiprejednávanejvecistotožňujesprávnymnázoromokresného
súdu, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
19. 11. 2014 dlžníkovi (žalovanému) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na
uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Na nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o

postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému a vo vzťahu
k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu
v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámeniao postúpení pohľadávky žalovanému, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho
dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že postupca (Home Credit Slovakia, a. s.) podľa podacieho
hárku priloženého k návrhu odovzdal oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 11. 2014
adresované žalovanému pošte na doručenie. Táto listina (podací hárok) však podľa odvolacieho súdu
nepreukazuje, že sa uvedené oznámenie aj skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného (podací
hárok preukazuje len odoslanie tejto zásielky, a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo

aspoň vrátená zásielka adresovaná na miesto bydliska žalovaného. Dôkazné bremeno preukázania
doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému v konaní zaťažovalo práve žalobcu, ktorý
z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky. Dôkazné bremeno
ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia
postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému, alebo predložením tvrdenej zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2012, na ktorú odkazoval u uvedenom oznámení o postúpení

pohľadávky dlžníkovi. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky v rámci príloh k návrhu,
pritom nebolo možné prihliadať, ak povinnosť doručiť uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka postupca, ako svoj prejav vôle. Naviac uvedené oznámenie odkazovalo na
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 09. 2012, ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej
spoločnosti AB 1 B. V. s registračným číslom 341 86 049, kým žalobca v návrhu na začatie konania

tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 11. 2013
a registračné číslo žalobcu je pritom 560 07 043, preto okrem nepreukázania doručenia oznámenia o
postúpení pohľadávky žalovanému, nie je z neho bez ďalšieho ani zrejmé, či postupníkom pohľadávky
bol práve žalobca.

17. Listinu z 29. 11. 2013 nazvanú ,,Postúpenie pohľadávky z Úverovej zmluvy
č. 4208047455“, predloženú súdu žalobcom až 24. 08. 2015 (konanie začalo 12. 12. 2014) nemožno
ani podľa odvolacieho súdu považovať za zmluvu o postúpení pohľadávky, ak z nej nevyplýva, zmluvou
z akého dňa vlastne k postúpeniu došlo, a prečo napriek tzv. postúpeniu pohľadávky voči žalovanému,
v ten istý deň postupca spísal a následne odoslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlhu vo svojom

mene a na svoj účet (výzva na č. l. 32 spisu). Naviac v uvedený deň došlo zároveň zo strany postupcu
k zosplatneniu dlhu žalovaného, ktorá skutočnosť vyplýva z listiny preloženej žalobcom ako Výpis
čerpania, splátok a úhrad (č. l. 34 spisu). V doloženej listine zo dňa 29.11.2013 sa konštatuje postúpenie
aj so zaplatením a prijatím odplaty bez uvedenia jej výšky.

18. Okresný súd tak dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepreukázal v konaní svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore, t. j. nepreukázal, že práve jemu náleží hmotné právo, z ktorého
sa domáha plnenia voči žalovanému, preto dôvodne návrh zamietol.

19. Vecne správne bolo i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania v zmysle ust. §-u 142 ods.
1 O. s. p., preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania ako vecne
správne napriek tomu, že odvolaním napadnuté nebolo, avšak ide o výrok závislý.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní nebol úspešný žalovaný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanému, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli
preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného (§ 251 CSP),
nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

21. Na záver odvolací súd poznamenáva, že ku dňu 18.10.2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1
B. V., registračné číslo: 560 07 043, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo (ďalej len „AB 1 B.V.), pričom zánik spoločnosti nastal

v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, sídlo: Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo (ďalej len AB 2 B.V.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).