Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/550/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206844
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213206844.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú
koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: N. X., bytom F., M. XXX/XX, o zaplatenie

sumy 863,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k.
8C/378/2013-112 zo dňa 08. 02. 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 28. 03. 2013 uplatnil pohľadávku na tlačive podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Domáhal sa
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 863,65 Eur, zmenkový úrok vo výške
0,25%dennezosumy863,65Eurod29.8.2009dozaplatenia,úrokvovýške6%ročnezosumyzosumy
863,65 Eur od 4.1.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,88 Eur a náhradu trov konania. V

predloženom tlačive navrhovateľ titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky
právazozmenky,ktorúvystavilžalovanýdňa8.12.2008nazmenkovúsumu863,65Eur,pričomžalovaný
sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.8.2009. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Dňa23.12.2015zobralnávrhspäťvrozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia zmenkového úroku nad 0,06%
denne z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu
neuplatnil. Rozhodnutie právne odôvodnil článkom článku 1, 2, 3 ods. 1 - 3, 4 ods. 1, 2, 5 ods. 2-3, 7
ods. 1, 2, 3 Smernice (Rady) 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach, § 3 ods. 1, § 34, § 39

OZ (- zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (§ 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 6), citované a ust. zák. č. 191/1950 Zb. (Zákona
zmenkového a šekového - článok I. § 5 ods. 1, - 3, § 10, § 11 ods. 1, § 12, § 13, § 14, § 20 ods. 1, 2, § 33ods. 1, 2, § 34 a § 48 ods. 1. Konštatoval, že žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia
pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,- Eur (v spore je uplatnená základná pohľadávka vo výške 304,-
eur), preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia) Predmetom

konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, preto sa oboznámil so zmenkou, ktorú
vystavilžalovanýdňa08.12.2008vNovýchZámkochaskúmajúc,čizmenkaspĺňaformálneaobsahové
náležitosti v zmysle čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“)
konštatoval, že označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku,
obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 26.018,32 Sk slovom a aj v číslach

(Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ), obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ) a
tiež údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
(Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum
a miesto vystavenia zmenky - v Hurbanove dňa 8.9.2009 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná

žalovaným vpravo dole na zmenke. (čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd
dospel k záveru, že v danom prípade ide o zmenku so všetkými náležitosťami, ide o vistazmenku,
t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení, pri ktorej je možné úročenie podľa Čl. I
§ 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 29. 08. 2009. Na zadnej
strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu
súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s účinnosťou od 23.12.2015 v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3
OSP je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s odporcom, ako aj
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný

opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. V danej veci žalobca nepreukázal opak, preto súd pri posudzovaní jeho nároku
vychádzal z toho, že vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Konštatoval, že zmenková suma
v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa

úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej
podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti s
dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol povinnosť
súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a

zaviedol nové povinnosti účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za
účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania
je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Nakoľko si žalobca povinnosť doplniť
návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným a
zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu

zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil, súd návrh zamietol.

3. Uvedený rozsudok v jeho zamietajúcej časti včas podaným odvolaním napadol žalobca domáhajúci
sa jeho zmeny, vyhovenia žalobe a priznania náhrady trov odvolacieho konania v uplatnenej výške.
Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - strane sporu sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozhodnutie je aj prekvapivým rozhodnutím najmä z dôvodu rozporu napadnutého rozhodnutia
s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, (na ktorú v odvolaní poukazuje). Uviedol, že podľa
dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie žiadne nenavrhol, pričom toto je v sporovom konaní

ovládané prejednacou zásadou a prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva, pričom zo strany žalovaného
žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších

dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že kauzálne námietky po indosovaní zmenky
sú neprípustné a ust. § 120 ods. 1 OSP je možné využiť len výnimočne a v danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky,
keďže z uskutočnených prednesov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnutédôkazy - v danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil, že predpokladom vydania rozsudku
bolo výlučne predloženie originálu zmenky, keď zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo jeho právo navrhovateľa. Ďalej vyslovil, že žalovaný mohol vzniesť námietky voči

zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej nariadením - súd samotný nie je legitimovaný na to, aby námietky
voči zmenke vznášal za žalovaného a ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie a
súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností a z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie,

ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní bez jeho vôle. Dodal, že súd prvej inštancie navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal
podľa neho z nesporných skutočností, ktoré však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol, takéto skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné, keďže účastníci sa k nim nikdy nevyjadrili, a ak
súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie

nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť, prvostupňový súd dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných predpisov a práva Európskej únie, súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky a zároveň uviedol, že nakoľko
zmluva o úvere je absolútne neplatná, návrh zamietol. Poukázal na to, že je majiteľom zmenky, a nie

je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené - prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených zák. č. 1511950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu, v konaní si uplatňuje bezpodmienečne záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí, avšak

súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Poukázal na to, že
prvostupňový súd ignoroval § 17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky; keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný,
tým menej tak môže činiť sám súd, keď tiež dôkazné bremeno spočíva na žalovanom (povinnom) a

nie na ňom ako oprávnenom a prenesenie dôkazného bremena pri kauzálnych námietkach nie je
možné, je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým ten nesie v tejto situácii dôkazné bremeno, nie
je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného, pričom uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, a preto v záujme zachovania

rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. Súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu, vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.
j. neplatný právny úkon, uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto

v konaní nevzniesol, sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a
remitentom je po indosovaní irelevantný, pričom tento vzťah - jeho obsah mu nie je ani známy. Poukázal
na rozsudok NS ČR zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, ktorý vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, a teda je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou

podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a že tomuto zákonu odporuje; zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, a uplatňovaný nárok
je tak v celom rozsahu dôvodný. Považoval za potrebné vyjadriť sa i k záveru o tom, že dohoda o
vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku - samotný
zákon pripúšťal vystavenie zmenky, limitovaná bola len výška zabezpečenia, zmenka preto mohla byť

používaná a aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňovacom práve zákonodarca
pripúšťal, z čoho vyplýva, že dohoda o vypĺňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici zo
dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie KS v Košiciach zo dňa 13. 06. 2014 sp. zn.

4CoZm/3/2014 vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, ktoré rozhodnutia potvrdzujú jeho
závery.

4. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného podané nebolo.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok v odvolaním
napadnutej zamietajúcej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bola žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

9. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou. Jednou

zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v
spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd
musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť

súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9

uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

10. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ako základný procesný predpis platný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v
tretej vete odseku 1 umožnilo súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak

ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach
právneho predchodcu navrhovateľa so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmal
charakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek

pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v

priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý odporcovi za účelom výkonu zamestnania.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahuvzniknutého medzi právnym predchodcom navrhovateľa a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve
účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

11. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 (ďalej
len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa
čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských

zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany
spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany
spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom
z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

12. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká

súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušeniezásadyefektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,
aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

13. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej
dohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca
a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech odporcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach

ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych
vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky bolo odporcovi zhoršené jeho zmluvné
postavenie. Pritom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporcovi zo
zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj

ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

14. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a
keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila zmenky používať (do 31.12.2010) aj v
spotrebiteľských vzťahoch, javí sa byť spornou. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu
v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového súdu, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti konať pred súdom. Prvoinštančný súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatovalsvoj postup, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá. Odvolací súd nezistil
žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

15. K danej problematike bolo prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré správnosť prijatých záverov (oboch) súdov
potvrdzuje. Tiež zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z.
účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek

2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť
zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo

na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3,
4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti žaloby pri nároku uplatnenom zo zmenky a sakciu
za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie
žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Uvedené tiež správnosť prijatých záverov potvrdzuje.
16. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na závere, že zmenka je v rozpore so zákonom, keď

nebola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou Žalobca v dôvodoch odvolania neuviedol
kuvedenémuprávnemuposúdeniuvecinič,argumentovallentým,žeprvostupňovýsúdnemoholzaložiť
svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len
na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj prijaté stanovisko NS SR v
judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za vyvrátený.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a§ 255 ods. 1 CSP

tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
mu trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).