Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/826/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234586
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113234586.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. G., nar. XX. S. XXXX, bytom Y., I. U. XXXX/XX,
o 1.389,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8.

septembra 2015 č. k. 8C/202/2014-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania r u š í a vec mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k.
27Ro/305/2013-40 zo 7. marca 2014, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.389,09 eur,

úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.389,09 eur od 10. júna 2015 do zaplatenia a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške
64,74 eur (za súdny poplatok) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 261,21 eur. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 173 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 2 písm. f/, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 121
ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
O. z.. Vecne zdôvodnil zrušením platobného rozkazu pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný ako držiteľ motorového vozidla spôsobil škodu na
inom motorovom vozidle EČ HC 181 BC, pričom ako prevádzkovateľ vozidla nemal uzavreté poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa poskytla z poistného
garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške žalovanej sumy 1389,09 eur, ktorú v konaní
žiadna zo strán nerozporovala. Žalobkyni, okrem uvedenej sumy, súd prvej inštancie priznal aj úroky
z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému 10. júna 2015 vo výške 5,05%
ročne do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výšku úroku z omeškania
mal preukázanú úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky 0,05%. O náhrade trov konania bolo

rozhodnuté podľa § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalobkyni v rozsahu 78% (úspech
89% - neúspech 11%), priznal náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 64,74 eur (78% zo
sumy 83 eur) a vo výške 261,21 eur ako 78% zo sumy 334,89 eur, prestavujúcej náhradu trov právneho
zastúpenia. Túto náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh
na vydanie platobného rozkazu, účasť na súdnom pojednávaní, 3 x 71,37 eur), k tomu 2 x 7,81 eur
režijný paušál, 1 x režijný paušál 8,39 eur, náhradu straty času v súvislosti s účasťou na pojednávaní

8.9.2015 za 4 polhodiny á 13,98 eur, podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 4, § 17 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vznení neskorších predpisov, cestovné za použitie motorového vozidla na pojednávanie dňa 8.9.2015,
Bratislava - Trnava a späť, 108 km x 0,183 eur; náhradu za pohonné hmoty 15,5 l/100 km x 108 km x
1,26 eur. Vyčíslenú odmenu 334,89 eur (214,11 eur spolu so sumou 24,01 eur, ako i 55,92 eur, 21,09 eur

a 19,76 eur) súd prvej inštancie zvýšil o 20% DPH, t. j. 66,98 eur. Celková výška náhrady trov právneho
zastúpenia tak predstavovala sumu 401,87 eur. Súd prvej inštancie mal preukázanú cenu pohonných
hmôt zverejnenú na internetovej stránke www.statistics.sk za deň 8.9.2015 vo výške 1,26 eur za liter
(benzín 95). Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v

technickom preukaze motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla
a podľa odseku 5 cena pohonnej látky sa preukazuje dokladom o kúpe pohonnej látky, inak sa použije
cena, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa v časti trov konania z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietala absenciu argumentácie súdu prvej inštancie, ktorý neuviedol, akým

spôsobom dospel k záveru o úspešnosti žalobkyne v rozsahu 78% a jeho rozhodnutie je v uvedenom
smere preto nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že žalobkyni priznal 78% z trov
právneho zastúpenia, teda zo sumy 334,89 eur. Súd prvej inštancie však vyčíslil náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 401,87 eur. Pomerná časť bola ale počítaná len zo sumy bez DPH (334,89 eur).
Rozhodnutie v napadnutej časti je preto zmätočné a nepreskúmateľné. Vypočítaný pomer úspechu bolo

potrebné aplikovať na celú sumu vypočítaných trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa preto navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznaním plnej náhrady trov
konania (pozostávajúcej z náhrady súdneho poplatku 83 eur a trov právneho zastúpenia 401,87 eur,
príp. pomernej časti).

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom

stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd postupoval na základe úpravy prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, správnosť

postupu súdu prvej inštancie bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť
rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy

procesného práva čl. 2 ods. 1, 2 CSP (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.
septembra 2016 sp. zn. 6Cdo 633/2015).

7. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných v konaní. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ibatakéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu
argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu,
aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby

strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

8.Všeobecnýsúdvosvojejargumentáciíobsiahnutejvodôvodnenísvojhorozhodnutiamusídbaťtiežna
jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo

všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

9. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce

(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

10. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladala príslušnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia bez konkrétneho vysvetlenia uviedol rozsah
úspešnosti žalobkyne 78% (úspech 89% a neúspech 11%). Takýto záver mohol urobiť len za
predpokladuargumentačnéhozákladu,odôvodňujúcehojehovýpočet(priposudzovanípomeruúspechu

a neúspechu strán v konaní podľa § 142 ods. 2 O. s. p.). Súd prvej inštancie hoci formálne vypočítal
pomer úspechu a neúspechu (v rozsahu 78%), ani minimálnym spôsobom svoj záver neozrejmil (najmä
ak žalovaná suma predstavovala 1.389,09 eur, ktorá bola žalobkyni napadnutým rozhodnutím v plnom
rozsahu aj priznaná).

12. Žalobkyňa tak dôvodne namietala nepreskúmateľnosť výpočtu pomeru svojej úspešnosti v konaní.
Bolo potrebné súhlasiť aj s námietkou žalobkyne o nesprávnom výpočte pomernej časti náhrady trov
právneho zastúpenia, keďže v závere odôvodnenia súd prvej inštancie vyčíslil náhradu trov právneho
zastúpenia celkovou sumou 401,87 eur, avšak pomer úspechu v rozsahu 78% počítal len z časti náhrady
trov právneho zastúpenia 334,89 eur.

13. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania, podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym
procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila svoje procesné práva v
takejmiere,žedošlok porušeniuprávanaspravodlivýprocesatentonedostatokvzhľadomnaabsenciu

argumentačnéhozákladu,ktorýbyodvolacísúdmoholpreskúmať(vovzťahukvýpočtupomeruúspechu
a neúspechu strán v konaní), nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza
postup súdu prvej inštancie).

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať už podľa nového procesného

kódexu CSP, avšak so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré prináležia žalobkyni, v súvislosti s
jej nárokom na náhradu trov konania a ich uplatnením. Je pritom nutné rešpektovať základné princípy
CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania.

15. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o náhrade
trov konania. na základe zásady úspechu, podľa ustanovenia § 255 CSP. V prípade čiastočnéhoúspechu strany v konaní, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom výpočet pomeru úspechu
a neúspechu jednotlivých strán náležite zdôvodní. Stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď,
aby vyriešenie konkrétnej právnej otázky bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

16. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.