Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/438/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211791
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914211791.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému
R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. č. XX, pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom
Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1
732,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9C/286/2014-28 zo dňa
07. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania vo výške 179,44 €, na účet jeho právneho
zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, m á n á r o k na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 1 732,88 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu

dňa 21. 01. 2010.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte aj ,,O. s. p.“), teda podľa úspechu v konaní. Keďže
v tom čase vystupujúci vedľajší účastník na strane žalovaného vystupoval na strane účastníka, ktorý
mal v konaní úspech, okresný súd konštatoval, že má právo na náhradu trov konania, ak má v konaní

rovnaké práva ako účastník samotný, teda má právo aj na zastupovanie advokátom. Trovy konania vo
výške trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a dvakrát režijný paušál spolu vo výške
179,44 € uplatnil vedľajší účastník žalovaného v súlade so zákonom, preto mu okresný súd náhradu
trov konania v tomto rozsahu priznal.

3. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to výrok o náhrade trov

konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného do30. 06. 2016. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne dôvody účelnosti
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Trovy právneho zastúpenia podľa neho predstavujú
náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým

opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Ak už raz zákonodarca priznal
nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal
z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na
vykonávanie svojej činnosti. Rozhodnutie
o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za nedôvodné

a nezákonné (viď aj uzn. NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2013). Naviac, od 01. 01. 2015 bola pre vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má
vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, teda vo výroku o náhrade trov konania
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 10. 06. 2016, ktoré bolo okresnému súdu
doručené dňa 13. 06. 2016 , vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že práve na základe
jeho argumentácie bol návrh žalobcu zamietnutý. Má za to, že jeho právne argumenty boli posúdené
ako opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené, a preto žiadal uhradiť trovy právneho zastúpenia.
Odmietol názor žalobcu, že trovy nepovažuje za účelne vynaložené. Už len samé tvrdenie neprijateľných

podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie námietky premlčania za súčasnej povinnosti súdu
ex offo ich skúmať, je účelným úkonom a účelným spôsobom bránením práv účastníka. Poukázal
na to, že žalobca uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom
území SR. Súd síce prihliada na neprijateľné podmienky alebo premlčanie ex offo, avšak zhodnotenie

určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných, alebo kvalifikované vznesenie námietky premlčania,
hlavne posúdenie, kedy sa v prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná
o nerovnováhu značnú v zmysle §-u 53 Občianskeho zákonníka, alebo posúdenie podmienok zmluvy
odporujúcim dobrým mravom, je vecou úvahy a právneho názoru vedľajšieho účastníka, ale aj súdu.
Taktiež zdôraznil, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv

spotrebiteľov,máprávonechaťsavkonanízastupovať,atoajadvokátskoukanceláriou.Výklad,ktorýby
ho z uplatňovania práva dať sa právne zastúpiť, vylúčil, odporuje zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko
pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť práva
spotrebiteľov. Každý ma totiž právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej
veci bol zastúpený advokátom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom

výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 07. 12. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané 29. 01. 2016. Odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa
25. 08. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470
CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470
ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o

odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.
zn. PL ÚS 36/1995).

7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust.§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí tretí), ktorým bola
žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo

výške 179,44 €, na účet jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.

8. Výroky, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý ( výrok v poradí prvý), a ktorým sa žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznalo (výrok v poradí druhý), zostávajú

v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP nedotknuté.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší

účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom, a v
prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže
vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia ) v zmysle zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.

10. Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

11. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené
s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení)

považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2
O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu

k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

12. V konaní v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do

30. 06. 2016, mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po
uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do
31. 12. 2014).

13. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na
jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane žalovaného mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.

s. p. v znení účinnom do
31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 výslovne
upravovalo,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképrávaapovinnostiakoúčastník,bolomožnéztoho
možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník)
jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizovalo možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme malo
i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase platného ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez
akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občianskysúdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby
účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym

zastupovaním.

14. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je
možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,

predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa
v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie
vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť
tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva

a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa
v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad
prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany
spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá
skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú

pomocajvsúdnomkonaníbezpomociprávnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajší
účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno ešte
vyvodiť, že vedľajší účastník mohol sám o sebe spôsobilú kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci
súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi
vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

15. V prejednávanom prípade došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu preto, že nárok uplatňovaný žalobcom
nebol dôvodný. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami nespĺňala obligatórne náležitosti zmluvy,
okresným súdom bola posúdená ako neplatná s poukazom na ust. §-u 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ išlo o dohodu o výške

úveru, v tomto rozsahu bola zmluva neplatná s poukazom na ust. §-u 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďžeprávnyúkonnebolurobenýurčite.Zároveňokresnýsúdkonštatoval,žeúver,ktorýbolpredmetom
posúdenia v prejednávanej veci je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ust. §-
u 39 Občianskeho zákonníka. Na záver konštatoval i to, že v danom prípade by došlo k premlčaniu
nároku žalobcu vychádzajúc aj z predčasnej splatnosti úveru aplikujúc ust. §-u 101 Občianskeho

zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak nebola platne dohodnutá a vedľajší účastník vystupujúci
na strane žalovaného do 30. 06. 2016 poukázal na preferenčné použitie tých zákonných ustanovení,
ktoré sú v prospech spotrebiteľa. Svoju pozornosť zameral na zisťovanie, či zmluva, ktorú právne posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú, spĺňa zákonom predpokladané náležitosti. Je teda zrejmé, že vstúpil do
konania v záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa a súd okrem iného aj pod vplyvom jeho

vstupu do konania a písomného podania k návrhu, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril,
návrh na začatie konania zamietol. Práve tu je možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením
VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianskeho združenia, a vyjadrením vo veci
prejednávanej Najvyšším súdom SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania v písomnom podaní, ktorej bolo podľa názoru najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V

prejednávanom prípade je však VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV okrem toho, že
kvalifikoval zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, nezameral sa na vznesenie námietky premlčania v rámci
predpripraveného formulára, ale predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ust. §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že výslovne konštatoval, že žalobca
mohol svoje právo na súde uplatniť už 02. 08. 2011, najneskôr však 02. 08. 2014 s poukazom na to,

že si uplatnil okamžitú splatnosť, a to dňa 01. 08. 2011. Odvolací súd má za to, že nejde o úkon,
ktorý by bol až tak formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého
podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby
detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a jeho prílohami. Pokiaľ potom už
z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6MCdo 5/2013) vyplýva, že ,,posúdenie

otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto
oprávnenie uprieť; je to povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného
prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť“, teda, že účelnosť trov konania je potrebné
posudzovať v každej veci individuálne, z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že strana sporu, tedaVŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší
účastník, vystupuje v určitých typoch sporov opakovane nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by
neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe uvedeného, nakoľko súd prvej

inštancie správne úkony vedľajšieho účastníka urobené do 30. 06. 2016 za dostatočne individualizované
a účelne vynaložené považoval, a odvolací súd sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už vyššie
stotožnil, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len výrok rozsudku okresného súdu
o trovách konania VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na strane žalovanej v zmysle platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku do

30. 06. 2016, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

16. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti
ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že ust. § 142 ods. 1
O. s. p. je predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade, ak bol
účastník konania v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaná, ako i vedľajší účastník

na jej strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným žalobcom.
Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania rozhodol, a voči
ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu uvedené v odvolaní
nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len
na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože

všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia
o náhrade trov konania.

17. Na záver odvolací súd poznamenáva, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č.

353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016, neobsahovala ustanovenia prechodného
charakteru, preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. bolo možné aplikovať na právne vzťahy
odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania bolo doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová
správa k zákonu č. 353/2014 Z. z., ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov,

ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zákonom č. 353/20144 Z. z. mala
byť aplikovaná
i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do
konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 nemožno aplikovať na tie
prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto

podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej
úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho
vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechuvoveci.Vodvolacomkonaníbolvcelomrozsahuúspešnýžalovaný,ktorémuvšakvodvolacom
konaní trovy konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené
a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, nevznikli. Žalovanému tak nevznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na strane žalovaného v konaní pôvodne vystupoval ako

vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, a to za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 01. 07. 2016),
zostávajú zachované. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorá v konaní vystupovala
ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy Občianskeho súdneho

poriadku do 30. 06. 2016, bola pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešná,
nakoľko zdieľa úspech žalovaného, na strane ktorého vystupovala. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, ktorá vystupovala na strane v celom rozsahu úspešného žalovaného v odvolacom
konaní, tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV riadne a včas uplatnila. Odvolací súd tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o

nároku VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV na náhradu trov odvolacieho konania tak,
že má nárok na náhradu tých trov konania, ( ktoré jej vznikli do 30.06.2016 ), a to v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. O výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).