Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Katarína Muráriková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202727
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714202727.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného:
Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti
žalovanému: B. I., G.. XX.XX.XXXX, G. K. K.I. XXX/XX, E. G. Z., toho času trvale bytom Turany, o
zaplatenie 1.135,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 18,37 eur od 04.03.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta .

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.135,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.011,77
eur od 04.03.2014 do zaplatenia.

Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 27.05.2010 uzatvoril so

žalovaným Úverovú zmluvu č. 4005090613, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úver
vo výške 1.600 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Žalovaný
sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termíny bol určený v zmluve. V jednotlivých splátkach
bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, príp. úhrada
za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, úver v dohodnutej

lehote nevrátil, a tým porušil úverové podmienky. Dňa 25.09.2012 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy 1.011,77 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby predstavoval dlh žalovaného 1.135,80 eur
a pozostával z istiny v sume 259,17 eur, úroku v sume 106,64 eur, zosplatnenej istiny v sume 545,96 eur,
pokuty vo výške 68,92 eur, poistenia v sume 31,08 eur, sankčného úroku z omeškania v sume 122,82
eur a dopočítaného úroku v sume 1,21 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 1Ro/457/2014 zo dňa 03.07.2014, ktorý sa žalovanému

nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto bol zrušený v celom rozsahu.

V podaní zo dňa 08.02.2016 žalobca uviedol, že žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý
úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 73,50 eur v počte 36. Splatnosť úveru nastala ku dňu25.09.2012. Žalovanú sumu 1.135,80 eur špecifikoval žalobca tak, že suma 259,17 eur je istina (výška
dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do zosplatenenia), suma 545,64 eur predstavuje výšku dlžnej
sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia

úveru, ide o zvyšnú časť poskytnutého úveru. Suma 106,64 eur je úrok z poskytnutej istiny do času
zosplatnenia. Suma 68,92 eur je pokuta (ušlý úrok) - úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny. Jedná sa
o tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle
hlavy úverových podmienok s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru. Suma 31,08 eur
je dlžné poistné. Suma 122,82 eur + 1,21 eur je sankčný úrok z omeškania, tj. úrok z omeškania od

zosplatnenia do dňa podania žaloby v sadzbe 0,024% denne od 10.10.2012 do 03.03.2014. Žalobca si
súčasne uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo
sumy 1.011,77 eur od 04.03.2014 do zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Skutkové tvrdenia preukazoval žalobca úverovou zmluvou zo dňa 27.05.2010 spolu s úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou k splateniu celého úveru zo
dňa 25.09.2012 s poštovým podacím hárkom (dátum podania 28.09.2012) a splátkovým kalendárom.

Na pojednávanie konané dňa 16.12.2016 boli riadne a včas predvolaní zástupca žalobcu a žalovaný.

Zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo a
rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z
dôležitéhodôvoduoodročeniepojednávania.Vzhľadomnauvedenésúdpojednávalvichneprítomnosti,
prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že dňa 27.05.2010 bola medzižalobcom a žalovaným podpísaná
úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 1.600 eur. Výška
mesačnej splátky bola dohodnutá na 73,50 eur. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 30,93
%. V zmluve je uvedená RPMN v rozmedzí od 33,9 % do 35,4 %, v závislosti na dni poskytnutia úveru,
pričom klient vyjadril súhlas s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.

Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 20,58 % a celkové náklady spotrebiteľa 859,52 eur.
Žalovaný označil, že má záujem o balíček PREMIUM, čím vyjadril súhlas s tým, aby bol poistníkom
poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, pre prípad
invalidity alebo smrti následkom úrazu. Týmto sa zaviazal na úhradu poistného v sume 5,18 eur (7,58
% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný celkovo uhradil žalobcovi 1.612,71 eur.
Prvá splátka bola uhradená dňa 14.06.2010. Poslednú splátku realizoval 02.04.2012 v sume 428,71 eur.
Následnežalobcavýzvouzodňa25.09.2012úverzosplatnil(vyzvalžalovanéhoksplateniuceléhoúveru
vo výške 1.011,77 eur, a to najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy). Z pripojeného poštového

podacieho hárku vyplýva, že tento list bol žalovanému odoslaný poštou dňa 28.09.2012.

Možnosť zosplatnenia úveru bola dohodnutá v hlave 7 § 3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., a to aj v prípade, ak sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo
1 splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej ako „zákon č. 258/2001 Z.z.“),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľskéhoúveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Z predloženej úverovej zmluvy č. 400509613 zo dňa 27.05.2010 bolo zistené, že spoločnosť Home
Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ (žalobca) uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.600 eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 73,50 eur. Táto suma zahŕňala aj poistné v sume
5,18 eur mesačne. Súd dospel k záveru, že sa jednalo o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka, ktorá sa v tomto prípade vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy (veriteľ - dodávateľ;
dlžník - spotrebiteľ) považuje za spotrebiteľskú zmluvu, pričom vznik zväzkového vzťahu medzi nimi
bolo potrebné posúdiť podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. (§ 25 g zákona č. 129/2010 Z.z.).

Súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva neobsahuje povinné obsahové náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a to minimálne náležitosti podľa 4 ods. 2 písm. i/ a j/ zákona č. 258/2001 Z.z.

Primárnemu účelu právnej úpravy zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona

č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky pripadá na istinu a aká časť na
úhradu príslušenstva či poplatkov, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky

započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Nemôže preto stačiť, ak je v
zmluve uvedená len celková výška splátky, pozostávajúca z istiny, úrokov, poplatkov a príp. poistného
a súčet všetkých položiek.

V zmluve je uvedená RPMN v rozmedzí od 33,9 % do 36,4 %, pričom v poznámke k tomuto údaju

sa uvádza, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a presnú výšku RPMN oznámi
veriteľ po poskytnutí úveru. Súd je názoru, že už pri uzatvorení zmluvy musí byť dlžníkovi zrejmé, aká je
hodnota RPMN, nakoľko sa jedná o povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zákon
nepripúšťa, aby bol tento údaj oznámený dlžníkovi až po podpise zmluvy, a to ani vtedy, keď dlžník s
uvedenýmvýslovnesúhlasí.Nemožnopripustiť,abysaspotrebiteľdozvedelpodstatnúnáležitosťzmluvy

o spotrebiteľskom úvere až po uzatvorení zmluvy, bez možnosti následne prehodnotiť svoje rozhodnutie
uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. Zákon vyžaduje uvedenie presnej hodnoty RPMN, čo v danom
prípade nebolo splnené, údaj o RPMN je neurčitý, a preto súd konštatuje nedostatok tejto náležitosti.
Súčasne súd poukazuje na to, že v zmluve nie je správne uvedený ani údaj o celkových nákladochspotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa
sú 859,52 eur. Súd vykonaním prepočtu zistil, že uvedená suma je rozdielom násobku mesačnej splátky
a počtu splátok a celkovej výšky úveru (/73,50 x 36/ - 1.600). To znamená, že tento údaj nezahŕňa

náklady spojené s poistením. Tým došlo podľa názoru súdu nepresnému a zavádzajúcemu informovaniu
spotrebiteľa, ktorý tak dostal skreslenú informáciu o tom, koľko na úvere celkom zaplatí.

V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje z dôvodu
absencie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom absencia čo

i len jednej z týchto obsahových náležitostí spôsobuje uvedený následok. V tejto súvislosti súd uvádza,
že výrok 4. rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom súdny dvor
vyslovil, že zmluva o úvere by sa mala považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, len pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
je skôr výklad adresovaný zákonodarcovi, pričom podľa názoru súdu náležitosti, ktoré absentovali v
posudzovanej zmluve o poskytnutí pôžičky, predstavujú zohľadniac právny vzťah medzi žalobcom a

žalovaným náležitosti, pri ktorých je sankcia v podobe nazerania na zmluvu ako na bezúročnú a bez
poplatkov namieste.

Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.600 eur, pričom z predloženého splátkového kalendára
vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému celkovo 1612,71 eur. Vzhľadom na to, že úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný úver v celosti splatil. Nad rámec sumy poskytnutého úveru
zaplatil 12,71 eur. Preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie istiny a k nej prináležiacich úrokov a
úrokov z omeškania považoval za nedôvodnú. Za dôvodnú považoval súd žalobu len v časti, ktorou
sa žalobca domáhal zaplatenia dlžného poistného. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalobca si
uplatnil dlžné poistné zahrnuté v 6 dlžných splátkach, v každej po 5,18 eur, spolu vo výške 31,08 eur.

Keďže žalobca úver preplatil o 12,71 eur, uvedenú sumu odpočítal z dlžného poistného. Vzhľadom na
uvedené priznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 18,37 eur s úrokom z omeškania v zákonom
stanovenej výške 8,25 % ročne odo dňa, od ktorého úrok z omeškania požadoval (nárok na úroky z
omeškania za predchádzajúce obdobie neboli vo vzťahu k poistnému vymedzené určito a zrozumiteľne),
a to od 04.03.2014 do zaplatenia, a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s

ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Žalobe bolo vyhovené len v
celkom nepatrnom rozsahu v porovnaní s celkovým uplatneným nárokom žalobcu. Preto nárok na
náhradu trov konania svedčí žalovanému. Súd nemal preukázané, že by žalovanému v súvislosti s týmto

konaním trovy konania vznikli, a preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.