Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. december 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215223423
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215223423.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobkyne: J.. H.. U. H., M.., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v F., J. XX, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Pražská 4, proti žalovaným: 1. J. R., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX Z. CR W., S.. N XGXRX, F., 2. B.
R., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX Z. CR W., S.. N XGXRX, F., obaja zast. JUDr. Alexandrom Fuchsom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie neplatnosti závetu takto

r o z h o d o l :

Určuje, že závet poručiteľky J. Z., rod. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol zriadený vo forme Notárskej
zápisnice č. N XXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej dňa
27.9.2005 je neplatný.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne
vynaložených výdavkov vzniknutých v tomto konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.8.2015 žiadala, aby súd určil, že závet
poručiteľky J. Z., rod. Y., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol spísaný na Notárskom úrade JUDr. Magdalény
Drgoňovej dňa 27.9.2015 je neplatný a žalovaným v 1. a 2. rade uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.12.2010 zomrela poručiteľka J. Z., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., J. 1, ktorá bola matkou žalobkyne. Konanie o dedičstve bolo vedené

naNotárskomúradeJUDr.PetraVarhalíkasosídlomvKošiciachpodsp.zn.24D/11/2011,Dnot17/2011.
V tomto konaní spočiatku žalobkyňa zastupovala svoju sestru Y. R., rod. Z. na základe ňou udelenej
plnej moci. V priebehu dedičského konania sa dozvedela, že poručiteľka zanechala závet, ktorým ako
univerzálnych dedičov určila žalovaných v 1. a 2. rade, a to k nehnuteľnosti bytu č. XX, vchod č. X na
XX. poschodí, ul. J. v F., ktorý vlastnila poručiteľka.
Žalobkyňa v dedičskom konaní napadla relatívnu neplatnosť tohto závetu a žiadala svoj zákonný podiel.
Dedičské konanie sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve dňa 23.2.2012. Jej sestra odvolala plnú

moc a napadla osvedčenie o dedičstve s tým, že je neplatné a žiadala, aby sa v konaní pokračovalo. V
konaní o dedičstve sa naďalej pokračovalo, preto sa rozhodla napadnúť závet ako neplatný právny úkon.
Uviedla, že jej mama - poručiteľka v čase spísania závetu nebola schopná z dôvodu duševnej poruchy
spôsobenej vážnym úrazom hlavy rozpoznať následky svojho konania. Nebola zbavená spôsobilosti na
právne úkony, ale vzhľadom na jej vek a vážnosť zdravotného stavu od augusta 2004 bola len doma a
chodila vonku len väčšinou v doprovode ďalšej osoby. Jej stále viac sa zhoršujúce telesné a duševné
zdravie bolo zapríčinené zranením zo dňa 24.8.2004, z ktorého sa už poručiteľka nevedela vyliečiť aj

vzhľadomnasvojvek.Aždosvojejsmrtibolaodkázanánapomocžalobkyneaopatrujúcichosôb.Sestra
žalobkyne žije v Kanade, preto komplexnú starostlivosť o poručiteľku od roku 2004 zabezpečovala
výlučne žalobkyňa, prípadne za pomoci svojho syna a známych. Jej sestra navštevovala mamu raz
ročne. Starostlivosť o jej domácnosť, nákupy a potrebnú zdravotnú starostlivosť zabezpečovala lenžalobkyňa, bola so svojou mamou denne v priamom kontakte a v telefonickom niekoľkokrát denne. Z
týchto dôvodov vedela o všetkých krokoch, ktoré jej mama urobila, pretože sama už nebola schopná
riešiť ani bežné životné situácie. Zarazilo ju, že napísala závet, o ktorom jej počas svojho života nikdy

nepovedala. Napriek tomu, že jej sestra o spísaní tohto závetu vedela, až v priebehu dedičského konania
to povedala žalobkyni. Dovtedy si ani žalobkyňa nevedela vysvetliť s kým vlastne jej mama bola u
notárky JUDr. Drgoňovej, ktorej úrad sa nachádza na Letnej ul., čo je dosť vzdialené od bydliska jej
mamy. O základné životné potreby a o celé vedenie domácnosti poručiteľky sa starala len žalobkyňa a
rovnako sa starala aj o účet starej mamy v Slovenskej sporiteľni, na ktorý mala dispozičné právo, keďže

musela zabezpečovať aj úhradu jej výdavkov. Preto má za to, že nie je možné, aby jej mama mala v
úmysle riešiť v tom čase majetkové záležitosti, keďže na to nemala žiadny dôvod. Nebola schopná v
čase spísania závetu pochopiť účel a dôsledky spísaného závetu. Od augusta 2004 poručiteľka trpela
organickým psychosyndrómom z dôvodu ischemickej cievnej mozgovej príhody v pravom karotickom
riečisku so sekundárnym kraniocerebrálnym poranením následkom pádu. V dôsledku toho bola ľahko
ovplyvniteľná a nebola schopná rozpoznať dôsledky svojho konania. Jej sestra nemala vedomosť o

závažnosti zdravotného stavu mamy, pretože vždy bolo o všetko postarané. Dokonca sa nezúčastnila
ani na pohrebe mamy. Zrejme bola presvedčená o tom, že predmetom dedičstva už nebude byt, ale len
pozemky. Plnú moc žalobkyni odvolala až po zistení, že predmetom dedičstva jej aj byt, na ktorý má aj
žalobkyňa zákonný nárok v zákonnom rozsahu, a to v podiele 1 k celku.

2. Žalovaní vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 20.10.2015 žiadali, aby žaloba bola zamietnutá
a žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania z dôvodu, že z informácií od svojej matky Y. vedia, že
v čase spísania závetu bola poručiteľka príčetná a vedela čo robí. Mama žalovaných poručiteľku v lete
2005 navštívila a zistila, že jej mentálny zdravotný stav bol primeraný jej veku. Podľa všetkého ani osoba,
ktorá sporný závet spisovala nepojala podozrenie v súvislosti s mentálnym stavom poručiteľky, pretože

v opačnom prípade by závet určite nespísala. Napokon bez významu nie je ani tá skutočnosť, že s
tvrdením o nespôsobilosti poručiteľky zriadiť závet, vyšla žalobkyňa až po viacerých rokoch dedičského
konania, hoci rozhodujúce skutočnosti museli jej byť známe od začiatku. Z právneho hľadiska sa javí ako
podstatné, že spôsobilosť plnoletej osoby na právne úkony zákon prezumuje. Táto prezumpcia platí až
do preukázania opaku. Znamená to, že dôkazné bremeno preukázať nespôsobilosť poručiteľky zriadiť

závet je v plnej miere na žalobkyni (č.l. 22).

3. Na pojednávanie nariadené na 16.12.2016 boli riadne a včas predvolaní žalobkyňa aj žalovaní.
Právny zástupca žalovaných, ktorý bol na pojednávaní prítomný, súhlasil, aby súd pojednával v ich
neprítomnosti, preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v

1. a 2. rade.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil a zistil tento skutkový stav:
Z dedičského spisu tunajšieho súdu č. 24D/11/2011 súd zistil, že poručiteľka J. Z., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX (č.l. 1 sp. č. 24D/11/2011).

Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov zo dňa 28.1.2011 vyplýva,
že sa v ňom nachádza jeden záznam na základe listiny vyhotovenej JUDr. Magdalénou Drgoňovou,
notárkou pod č. N 302/2005, NZ 44772/2005 (č.l. 5).
Poručiteľka do notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej v
Košiciach, Letná 27 dňa 27.9.2005 pod č. N X/XXXX, NZ XXXXX/XXXX spísala závet, ktorým pre prípad

svojej smrti odkázala 1-izbový byt č. 80, nachádzajúci sa na XX. poschodí na J. X v F. svojim vnukom
J. R., nar. X.X.XXXX a B. R., nar. X.X.XXXX, obaja bytom XXXX Z. CR W., S.. N XGXRX, F. ako
univerzálnym dedičom, a to každému v podiele 1/2 (č.l. 44).
Dňa 23.2.2012 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplýva, že ako dedičia zo zákona v
prvej skupine prichádzajú do úvahy žalobkyňa, dcéra poručiteľky a Y. R., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom

XXXX Z. CR Windsor, S.. N XGXRX, Kanada, dcéra poručiteľky. Podľa dohody žalobkyňa z dedičstva
nadobudla 1 v pomere k dedičstvu bytu č. 80 nachádzajúceho sa v F. na J. X a poľnohospodársku pôdu
v celosti v pomere k dedičstvu bez náhrady spoludedičke zo zákona, Y. R. nadobudla 1 v pomere k
dedičstvu bytu č. 80 nachádzajúceho sa v F. na J. X a rovnako závetní dedičia J. R. a B. R. - žalovaní v
1. a 2. rade nadobudli z predmetného bytu po 1 v pomere k dedičstvu (č.l. 66).

Na základe žiadosti zákonnej dedičky, sestry žalobkyne Viery R., súd pokračoval v konaní o dedičstve,
ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Keďže žalobkyňa v dedičskom konaní namietala absolútnu
neplatnosť závetu poručiteľky, súd uznesením č. 24D/11/2011 - 155 zo dňa 17.6.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.7.2015 odkázal H.. U. H., dcéru poručiteľky, aby v lehote do 30 dní odo dňaprávoplatnosti uznesenia uplatnila svoje dedičské právo žalobou na súde a dedičské konanie prerušil
(č.l. 155).

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.11.2015 uviedla, že o existencii predmetného
závetu sa dozvedela až na Notárskom úrade JUDr. Varhalíka, kde bolo prejednávané dedičstvo po jej
mame. Keď sa spýtala svojej sestry, či o závete vedela, sestra jej povedala, že ona sa o tom dozvedela
niekedy v roku 2009. Žalobkyňa uviedla, že poručiteľka mala v roku 2004 mozgovú príhodu. Bola 5 dní
v kóme, po tomto už nikdy nechodila sama mimo bytu. Mala opatrovateľku, ktorá ju opatrovala 12 hodín

denne. Sama k notárovi určite nešla, od opatrovateľky zistila, že ona s ňou u notára nebola. V tom čase
(spísania závetu) bola jej sestra v Košiciach, takže mohla to byť sestra alebo jej švagor B. R., ktorí ju k
notárovi odprevadili. Keď jej mama dostala mozgovú cievnu príhodu, mala aj organický psychosyndróm,
čo je porucha duševného zdravia a bola od tej mozgovej príhody neustále liečená neurológom. Bola
často časovo aj priestorovo dezorientovaná. CT vyšetreniami bola zistená u jej mamy aj atrofia mozgovej
kôry a leukoaraióza, čo je redukcia mozgovej hmoty, ktorá má následok na správanie a na konjuktívne

funkcie. Žalobkyňa uviedla, že od roku 2004 sa nepretržite starala o svoju matku. V poslednom roku
života bola už v takom stave, že potrebovala 24-hod. starostlivosť, ktorú jej žalobkyňa zabezpečila v
súkromnom penzióne. Jej sestra chodievala na Slovensko len občas a nebola ani na pohrebe ich mamy.
Podľa jej názoru poručiteľka nebola schopná spísať závet, lebo po úraze v roku 2004, keď sa prebrala
z kómy, trochu sa jej zdravotný stav zlepšil, avšak už sa nikdy nedostala do predchádzajúceho stavu.

Od roku 2009 sa jej zdravotný stav ešte viacej zhoršil.

6. Žalobkyňa predložila lekárske správy poručiteľky, podľa ktorých bola od 24.8.2004 do 2.9.2004
hospitalizovaná na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny FN LP v Košiciach po tom, ako
bola nájdená o 12,30 hod. na zemi pred OD Dargov, privezená rýchlou zdravotníckou pomocou na

ambulanciu KÚCH v bezvedomí (č.l. 3). Dňa 2.9.2004 bola prijatá na hospitalizáciu na Neurologickom
oddelení FN LP v Košiciach s diagnózou ischemická cievna mozgová príhoda v ľavom karotickom
riečisku v úvode s poruchou vedomia, na CT mozgu prítomná leukoaraióza (č.l. 4). Podľa prepúšťacej
správy z Neurologickej kliniky FNsP Košice, na ktorej bola poručiteľka hospitalizovaná od 3.9.2004
do 13.9.2004, bola pacientka prijatá po prekonanej CMP ischemickej v pravom karotickom riečisku so

sekundárnymkraniocerebrálnymporanenímnásledkompádu.CTmozguverifikovaloischemickéložisko
so známkami leukoaraiózi a s prejavom organického psychosyndrómu ľahkého stupňa (č.l. 37).
Žalobkyňa predložila lekárske správy, ktoré boli vyžiadané z Neurologickej ambulancie H.. H. J.
zo dňa 23.9.2014, 10.12.2004, 6.4.2005 a 3.8.2005 so záverom - stav po prekonanej ischemickej
nemp. v pravom karotickom riečišti so sekundárnym kraniocerebrálnym poranením následkom pádu,

leukoaraióza mozgu, vaskulárna demencia stredne ťažkého stupňa s postupným úbytkom mentálnych
funkcií, organický psychosyndróm (č.l. 41 - 42).

7. Svedkyňa MUDr. Mariana Polková vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.1.2016 uviedla, že
poručiteľka bola jej pacientkou od jej úrazu v roku 2004 až do jej poslednej hospitalizácie niekedy

v roku 2009 až 2010. Prvýkrát poručiteľku vyšetrila po hospitalizácii po náhlej cievnej mozgovej
príhode s následným úrazom mozgu. Počas hospitalizácie všetky vyšetrenia, ktoré mala realizované,
vykazovali úrazové poškodenie mozgu a stav po cievnej mozgovej príhode a okrem toho aj známky
leukoaraióze status lacunaris, čo je organické poškodenie tkaniva mozgu, ktoré má za dôsledok stav
demencie, organického psychosyndrómu. V roku 2004 bola poručiteľka dezorientovaná, spomalená,

ťažšie reagovala, ťažšie rozoznávala niektoré skutočnosti, na prechodnú dobu to bolo trochu lepšie.
Išlo o malé prechodné zlepšenie a potom sa jej psychický stav už zhoršoval. Poručiteľka chodila na
orientačné psychologické testy, ktoré robila svedkyňa ako neurologička vo svojej ambulancii tzv. MMSE
testy a podľa nich bol postupne stále pokles výkonnosti. Podľa výsledkov testov boli bodové hodnoty
poručiteľkytaké,žetosvedčiloostredneťažkejdemenciiapristredneťažkejdemenciiužpacientnemusí

logicky a nemusí správne posúdiť svoje konanie. Poručiteľka v MMSE teste dosahovala hodnotu 16
bodov, čo je stredne ťažká demencia a znamená, že pacient je dezorientovaný napr. časom, osobou,
nevie kto je, kde je a pod.. Stredne ťažká demencia sa hodnotí ako psychická porucha. Poručiteľka
chodila na vyšetrenia so svojou dcérou - žalobkyňou, sama nebola schopná prísť na vyšetrenie,
žalobkyňa jej pomáhala pri obliekaní, vyzliekaní, poručiteľka opakovane spadla, keďže mala už aj

poruchy chôdze, stability, čo tiež zodpovedá nálezom na CT mozgu.

8. Súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie duševného stavu poručiteľky v čase spisovania
závetu. Znalkyňa H.. H. F., psychiatrička v závere posudku č. 25/2016 uviedla, že v čase spísaniazávetu dňa 27.9.2005 bola u poručiteľky potvrdená prítomnosť vaskulárnej demencie stredne ťažkého
stupňa. U poručiteľky sa aj napriek protektívnej, čiže chrániacej funkcie podávaných liečiv v období
pred a po spísaní závetu, prejavovali príznaky demencie stredne ťažkého stupňa, v konkrétnom

prípade išlo o dezorientáciu, poruchy pamäte, poruchy správania, poruchy úsudku a chápavosti. Z
psychiatrického hľadiska pri demencii stredne ťažkého stupňa poručiteľka nebola schopná správne
chápať zmysel a nebola schopná rozpoznať dôsledky prevedenia právneho úkonu. Pre demenciu
stredne ťažkého stupňa je príznačná zvýšená ovplyvniteľnosť okolím. V čase spísania závetu, podľa
dostupnej dokumentácie, u poručiteľky neboli prítomné halucinácie, či bludy. Nebohá na základe

zhodnotenia odborných dostupných vyšetrení, v čase spísania závetu nebola schopná správne vnímať
realitu (č.l. 94).

9. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorý ju robí na tento právny úkon neschopnou.

11. Podľa ust. § 460 a § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

12. Podľa ust. § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou
rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V
každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že poručiteľka Priska Lingšešová, nar.
24.11.1927, zomr. 24.12.2010, dňa 27.9.2005 zriadila závet vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/
XXXX, NZ 44772/2005 na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej, ktorým závetom odkázala X-
izbový byt č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí na J. ul. č. 1 v F. svojim vnukom J. R. a B. R. -
žalovaným v 1. a 2. rade ako univerzálnym dedičom, a to každému v podiele 1. V dedičskom konaní,

ktoré sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. XXD/XX/XXXX po poručiteľke J. Z., žalobkyňa ako zákonná
dedička po poručiteľke (okrem druhej zákonnej dedičky Viery Szaszovej, dcéry poručiteľky) najskôr
namietalarelatívnuneplatnosťuvedenéhozávetuaneskôrabsolútnuneplatnosťtohtozávetu,pretobola
uznesením tunajšieho súdu v dedičskom konaní odkázaná v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia uplatniť svoje dedičské právo žalobou na súde. Uznesenie zo dňa 17.6.2015 nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.7.2015. Žalobkyňa túto žalobu podala na tunajšom súde dňa 3.8.2015. Žalobou
sa domáha určenia absolútnej neplatnosti závetu zriadeného jej matkou poručiteľkou J.u, a to z toho
dôvodu, že mala za to, že jej matka v čase spisovania závetu nevedela vzhľadom na svoj zdravotný
stav posúdiť následky svojho konania a preto nebola spôsobilá na zriadenie tohto závetu. Tento svoj
názor odvodzovala od toho, že poručiteľka mala v auguste 2004 úraz, pri ktorom mala mozgovú

cievnu príhodu a došlo k poraneniu mozgu v dôsledku čoho trpela stredne ťažkým stupňom demencie,
ktorý zdravotný stav ju pre právny úkon zriadenia závetu robil neschopnou. Za účelom zistenia tejto
skutočnosti bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku znalkyne
z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. H. F. vyplýva, že poručiteľka v čase
spisovania sporného závetu nebola schopná posúdiť následky svojho konania v dôsledku toho, že trpela

stredne ťažkým stupňom demencie. Súd teda skutočnosť, že poručiteľka v čase podpísania spornej
listiny nebola schopná posúdiť následky svojho konania mal preukázané zo znaleckého dokazovania
a tiež aj z výpovede svedkyne H.. H. J. ošetrujúcej neurologičky poručiteľky, ktorá potvrdila tie isté
skutočnosti vo svojej svedeckej výpovedi, ktoré boli zistené aj znaleckým dokazovaním. Na základe
uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola plne úspešná v
tomto spore priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne
vynaložených výdavkov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.