Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/499/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207078
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207078.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD L., s.r.o. so sídlom S.
vězňů XXXX/XX, H. Z., 11X XX S. 1, U. republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpeného U. S., s.r.o. so
sídlom O. 4, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: A. C., nar. X.X.lXXX, K. XXX, o zaplatenie
281,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo

dňa 7.9.2016 č.k. 11C/89/2014-134 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol; stranám sporu náhradu trov

konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nie je povinný nahradiť Občianskemu združeniu Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov so sídlom N. námestie 7, C. - K. Z. trovy konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného do troch dní od

právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 281,00 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne zo sumy 281,00 eur od 12.6.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 281,00 eur od 26.8.2011
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,94 eur a náhradu všetkých
trov konania. V časti údaje o pohľadávke uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný 12.5.2009 na zmenkovú sumu vo výške 281,00 eur, pričom sa zaviazal
aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 12.6.2011.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C/89/2014-18 z 19.6.2014 tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 9Co/60/2014-93 z 30.3.2016 pripustil
čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. V prevyšujúcej časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní vo veci konať podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/3007 z 11.7.2007, ktorým s ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu. Súd prvého stupňa má
preto vyzvať žalobcu „tlačivom B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4 Nariadenia
informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom, nie sú dostatočné. Vyzve žalobcu, aby
predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky,
pretože predmetná zmenka nie je podľa Nariadenia v tomto konaní postačujúcim listinným dôkazom. Ak

žalobca na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva B podľa Nariadenia nebude reagovať alebo
odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd prvého stupňa návrh pre neunesenie dôkazného bremenazamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.

4. Keďže je súd prvej inštancie (podľa § 391 CSP) viazaný právnym názorom odvolaciemu súdu, doručil
žalobcovi tlačivo B podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z
11.7.2007.

5. V odpovedi žalobca uviedol (31.5.2015), že on poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie

o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky,
preto nemá čo doplniť alebo upraviť.

6. Súd prvej inštancie opätovne nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca napriek vykázanému
doručeniu nezúčastnil. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, pričom tento bol po prešetrení pobytu
volaný z jedinej známej adresy z evidencie obyvateľstva. Žalobca namietal procesný postup súdu,

ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení
pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukázal na čl.
5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje
za potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a

rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia
žiadostiniektorejzostránonariadenieústnehopojednávania,čosanevzťahujenatentoprípad.Súhlasil,
aby vo veci konal, odročenie pojednávanie nežiadal.

7. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 12.5.2009

s nasledovnými údajmi: Označenie: zmenka, Číslo zmluvy: XXXXXXX, Meno, priezvisko, rodné číslo
a podpis vystaviteľa - žalovaného, Miesto vystavenia: v K., Dátum vystavenia: 12.5.2009, Zmenková
suma: 281,00 eur, Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: S. s.r.o., IČO:
XXXXXXXX, S. XX, XXX XX C. sumu dvestoosemdesiatjeden eur, zmenkový úrok 0,25% denne od
12.6.2011, Splatné: S. s.r.o., S. XX, XXX XX C., Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote

štyroch rokov od vystavenia“, Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka
prevedená na žalobcu.

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia, ak sa súd domnieva,
že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť
zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo
dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo
tribunál použije tlačivo B. Preto súd považoval za potrebné v záujme ochrany spotrebiteľa v súlade s

článkom 4 nariadenia túto otázku vyriešiť a vyzval žalobcu na predloženie úverovej zmluvy. Ak sa
pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak žalobca tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

9. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania konštatoval, že predmetom tohto konania je návrh

žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V tomto návrhu
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo
výške281,00eur,zmenkovýúrokvovýške0,25%dennezosumy281,00eurod12.6.2011dozaplatenia,
6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 281,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške

1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,94 eur a náhradu trov konania. V časti údaje o pohľadávke žalobca
uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
12.5.2009 na zmenkovú sumu vo výške 281,00 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 12.6.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 12.5.2009 na uvedenú

sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 12.6.2011. Za miesto splatenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 100,00 eur na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bezprotestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území
SlovenskejrepublikyažalovanázmenkabolavystavenánaúzemíSlovenskejrepubliky,kdejeiplatobné

miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm.a/
Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia Slovenskej republiky Komisii.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže mal súd preukázané, že nároku žalobcu opierajúceho sa
o plnenie z vystavenej zmenky nie je možné vyhovieť a žalobca nepredložil doplňujúce dôkazy, súd prvej

inštancie návrh pre neunesenie jeho dôkazného bremena zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a keďže žalobca v konaní nemal úspech,
náhradu trov konania mu nepriznal. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal priznať.

12. Zároveň však súd prvej inštancie nepriznal ani náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu

účastníkovi Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom N. námestie 7,
C. - K. Z., ktorý v konaní do zrušenia tohto inštitútu od 1.7.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok, vystupoval na strane žalovaného, pretože ním uplatnené trovy konania podaním
zo dňa 17.10.2014 nepovažoval za účelne vynaložené. V prejednávanej veci trovy ním vynaložené,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k

predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Poukázal pritom na skutočnosť,
že Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom N. námestie 7, C. - K. Z.
(pôvodný vedľajší účastník) vzhľadom na svoj cieľ, bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, teda sa
predpokladá, že on samotný je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Mal síce právo zvoliť
si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie

práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť
stranám, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu
pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti mal vedľajší účastník

rovnaké možnosti ako ktorákoľvek iná strana v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák.
upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta,
avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia, pretože sa nepovažujú
za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu

pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno
urobiť záver, že by zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j.
že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Iba paušálny vstup
vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti,

najmä ak do konania vstúpil tak, ako tomu bolo v tomto prípade až počas odvolacieho konania, teda v
štádiu kedy bolo známe rozhodnutie a aj argumentácia súdu 1. stupňa v predmetnej veci. (rozsudok 11
C/89/2014 - 18 zo dňa 19.6.2014). S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým bola ochrana
a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä
skutočnosť,ževstúpildokonaniaakoprofesnáorganizácianaochranuspotrebiteľazvlastnéhopodnetu,

a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musel byť
schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už
bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu
súdu z iných vecí, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník,
vstupovali do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie

splnomocňovali advokát, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nebola
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovel a zároveň, aby priznal

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 23,24 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie
má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm.d/
CSP); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm.b/ CSP súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP).

14. Uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal
dokazovanieo.i.oboznámenímsasúverovouzmluvou,exekučnýmspisomaďalšímilistinnýmidôkazmi.
Žalobca a ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočnosti tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz platnú zmenku, ktorou (keďže táto
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.) dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky žalovaný nevzniesol žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in
fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci

konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že
súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej

fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na
základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

15. Žalobca zdôraznil, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov
pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení

rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi
je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol
na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia

byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmene za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdne
konanie.

16. Podľa odvolateľa je takéto správanie súdu neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásad
do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou S., s.r.o. uzatvoril
zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou,
že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z

dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by
súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. súd môže pri
rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia
účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto

údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je
postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

18. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právny predpisov, ako
aj nesprávne interpretácie príslušných právny predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom

zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenkeuvedené.Prvostupňovýsúdsaaplikácioupríslušnýchustanoveníozmenkeupravenýchvzák.č.191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch vôbec nezaoberal (najmä ust. § 17) a ignoroval predmet sporu.
Žalobcamázato,žepredmetomkonaniajevýlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťahavkonaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby

išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujem zachovania rovnosti strán, súd nie

je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. § 5 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade následkom
bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5
ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššího soudu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí

a stanovisek č. 59/2004) a mal za to, že vzhľadom na to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal
z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, a preto je tento judikát aplikovateľný
na prejednávanú vec.

19. Odvolateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového

záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že
tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti,
a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.

20. Žalobca v odvolaní poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/3/2008 z 22.10.2008.

Uviedol, že v okolnostiach rozhodnutia prvostupňového súdu je potrebné poukázať predovšetkým na
nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.

Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je
neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na základe
argumentácie prvostupňového súdu, s ktorou žalobca nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť
presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Prvostupňový súd by tak mal zamietnuť

len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. Prvostupňový súd
však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na
zmenkovú úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.

21. V závere odvolania poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 z

5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré
boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

22. Žalobca považoval za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda
o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri

poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná.
Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek

a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj
blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust.
§ 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto

vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek.23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

24. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

25. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

26. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

27. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne

bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.3.2009.

28. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom

žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008
do 31.12.2010.

29. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

30. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).31. Z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi

ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

32. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd

dopĺňa, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom
rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere)vovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Nepochybnetakátodohoda
je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom než zákonnom rozsahu.

33. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

34. Práva uplatnené zo zmenky vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. sú uplatnené
v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.

35. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

36. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže

výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akichvykonaniejenevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci.

37. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú

vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba
možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre

rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

38. V prejednávanom spore bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie, pričom Občiansky súdny
poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa
Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc

z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávaného sporu ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom
predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť

jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o
vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom
na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že
na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnenýnárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Obč. zák. a
zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať
porušenie práva na spravodlivý proces.

39. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa

ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

40. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec

sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže

dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky

z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

41. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže,

ale kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

42. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo

súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.43. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

44. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

45. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa
zmenil a doplnil aj zákona 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009
Z.z.

46. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č.438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

47. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je

ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zák. č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia

svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca
nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, a to aj v časti, v ktorej došlo k
zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, nemá preto nárok na náhradu

trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov
konania nepriznal.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).