Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508201214
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7508201214.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1. I. N., D.. XX.XX.XXXX, N. S.
Z. XX, 2. O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. S. Z. XX, zastúpení JUDr. Marcelom Jurkom, PhD., advokátom, so
sídlom v Košiciach, Dominikánske námestie 11, proti žalovanej: T.Š. G., D.W. XX.XX.XXXX, N. S. O. S.
XXX, W. A. C., zastúpená JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 11,

o určenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k.
8C/32/2008-334 zo dňa 10.9.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v
záhlaví zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej trovy konania za
právne zastúpenie vo výške 655,20 € a trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 €, všetko do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v tomto rozsahu povinnosť
ostatných žalobcov.

2. Rozhodol tak potom, čo rozsudkom sp. zn. 8C/32/2008-221 zo dňa 8.11.2012 zamietol žalobu
žalobcov a zaviazal žalobcov na úhradu trov štátu vo výške 529,96 €. O náhrade trov konania sporových
strán si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania.

3. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej

náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti neúspešným žalobcom. Trovy žalovanej
pozostávali z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 931,96 €, z ktorých súd považoval za účelne
vynaložené trovy vo výške 655,20 € tak, ako sú tieto podrobne špecifikované v odôvodnení napadnutého
uznesenia.

4. Pri rozhodovaní zároveň vychádzal zo zistenia, že žalobcom uznesením č.k. 8C/32/2008-276 zo dňa

23.1.2013 nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho následne boli vyššie uvedeným
rozsudkom žalobcovia zaviazaní aj na plnú náhradu trov štátu a aj v tejto časti bol rozsudok potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.. 6Co/222/2013-314 zo dňa 10.2.2015.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli zrušiť napadnuté
uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že súd neaplikoval ust. § 150

ods. 1 O.s.p.. Vytýkali súdu, že neskúmal, či na strane žalobcov nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, a to s využívaním parcely a následného vydržania vecného bremena, ktoré boli predmetomkonania. Taktiež vytýkali súdu, že neskúmal ich sociálnu, majetkovú a zdravotnú situáciu, čo by mohlo
mať podstatný vplyv pri uplatnení § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa ich názoru neobstojí skutočnosť, že neboli
oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov nesúhlasili s napadnutým uznesením a

navrhli ho zrušiť.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Argumentovala, že žaloba bola nedôvodne podaná a žalobcovia svojim úmyselným konaním spôsobili,
že súdy predmetnú vec prejednávali takmer 7 rokov. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 72,92 € (1 úkon právnej služby vo výške 64,53 € a režijný paušál 8,39 €).

7. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalobcom dňa 25.1.2016.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470
ods. 2 prvej vety CSP; v CSP odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie súdu bolo vydané dňa 10.9.2015 a odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané dňa
6.10.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

12. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. V zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeodvolacísúdposudzujeprípustnosťodvolania

v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania odvolania a posudzuje správnosť
aplikácietohtoprocesnéhopredpisuúčinnéhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancie.Prirozhodovaní
však už postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ktorý je účinný v čase rozhodovania odvolacieho
súdu (od 1.7.2016).

15. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plných úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vychádzal
teda zo zásady úspechu v konaní a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania proti neúspešným
žalobcom. Prihliadol pritom na tú skutočnosť, že žalobcovia neboli oslobodení od súdnych poplatkov a

právoplatnýmrozhodnutímsúdubolizaviazaníajnanáhradutrovkonaniaštátu,zčohomožnousúdiť,že
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., spočívajúce v sociálnych,
majetkových a zárobkových pomeroch žalobcov.

16. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

17. Pre rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci výsledok konania
z hľadiska, ktorá zo strán sporu bola v konaní úspešná a v akom rozsahu. Ak súd žalobu žalobcu
(žalobcov) v plnom rozsahu zamietne, žalovaný má vo veci plný úspech a o takýto prípad išlo aj v
prejednávanej veci.

18. Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, a teda v prejednávanom spore žalovaná mala
vo veci plný úspech. Okolnosti, na ktoré poukazujú žalobcovia v odvolaní ako na dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, a to využívanie spornej parcely anásledné vydržanie vecného bremena, boli predmetom dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej a
nemožnoichpretozohľadniťakodôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonania
žalovanej. Nastala by tak situácia, že dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, by súd zohľadňoval ako

dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa výsledku sporu, čo je neprípustné.

19. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. so zohľadnením ich sociálnej,
majetkovej a zdravotnej situácie, odvolací súd uvádza, že žalobcovia požiadali o oslobodenie od
súdnych poplatkov, na základe tejto žiadosti súd zisťoval ich osobné, majetkové a zárobkové pomery

a následne im oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal s odôvodnením, že zistené pomery
neodôvodňujú ich oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.3.2013 a žalobcovia ani v konaní o odvolaní proti rozsudku č.k. 8C/32/2008-159 zo dňa 23.8.2011,
ktorým boli zaviazaní aj na plnú náhradu trov konania štátu vychádzajúc zo záveru, že nespĺňajú
podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nedeklarovali iné svoje sociálne, majetkové a
zárobkové pomery, ktoré by následne viedli odvolací súd k zmene rozsudku v tejto časti. Odvolací

súd pritom rozhodoval 10.2.2015 rozsudkom č.k. 6Co/222/2013-314, kedy potvrdil rozsudok v celom
rozsahu, t.j. aj vo výroku o povinnosti žalobcov nahradiť štátu trovy. Ani v čase rozhodovania
odvolacieho súdu 10.2.2015 teda neboli splnené podmienky pre oslobodenie žalobcov od platenia
súdnych poplatkov, ktoré by následne mohli byť zohľadnené aj pri rozhodovaní o trovách konania.

20. Po rozhodnutí odvolacieho súdu až do rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, t.j. do
10.9.2015 žalobcovia nežiadali o zohľadnenie ich sociálnych, majetkových a zárobkových pomerov pri
rozhodovaní o trovách konania a nedeklarovali žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala ich zmena
oproti predchádzajúcemu obdobiu. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z predpokladu, že ak
žalobcovia nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nie sú dané ani dôvody hodné

osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., hoci to výslovne v odôvodnení napadnutého
uznesenia neuviedol. Nepochybne však z odôvodnenia vyplýva, že túto skutočnosť, t.j., že žalobcom
nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a boli zaviazaní na náhradu trov konania štátu,
zohľadnil aj pri rozhodovaní o trovách konania.

21. Žalobcovia v odvolaní iba vo všeobecnosti poukazujú na svoju sociálnu, majetkovú a zdravotnú
situáciu, ktorú žiadnym spôsobom nešpecifikujú ani neoznačujú a nepredkladajú o tejto svojej situácii
žiadne dôkazy. Odvolanie je odôvodnené iba všeobecným konštatovaním, že súd neskúmal sociálnu,
majetkovú a zdravotnú situáciu žalobcov, čo by mohlo mať podstatný vplyv na uplatnenie § 150 ods.
1 O.s.p.. Preukázanie týchto pomerov je pritom v záujme žalobcov a za danej situácie tieto zostali v

rovine nepreukázaných tvrdení.

22. V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

23. Citované zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenia a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch

viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom

hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť

trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do
úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkovi v konaní.24. Z uvedeného výkladu § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania môžu byť aj osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán
sporu. Ich existenciu musí osvedčiť a preukázať tá strana sporu, ktorá sa domáha ich zohľadnenia pri

rozhodovaní o trovách konania. Inak tieto nemôžu byť vzaté na zreteľ.

25. V prejednávanom spore pomery žalobcov boli preskúmavané v súvislosti s rozhodovaním o
ich oslobodení od súdnych poplatkov a o uložení povinnosti zaplatiť trovy štátu a keďže po týchto
rozhodnutiach nepreukázali žiadnu takú zmenu pomerov, ktorá by nasvedčovala ich inej sociálnej

situácii, rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak zaviazal žalobcov nahradiť žalovanej účelne
vynaložené trovy konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

26. Keďže ani v odvolacom konaní nebola preukázaná taká zmena sociálnej situácie, ktorá by
odôvodňovala iné rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

27.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom. O výške týchto trov rozhodne v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré

vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc ust. § 251 ods. 1 CSP.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).