Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. december 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916211815
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916211815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, zast.
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: L.Á. F., O..
XX.XX.XXXX, N. XXX/X, XXX XX O. Ž. v konaní o zaplatenie 3.392,39 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 2.240,81 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od
02.11.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Strany nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 3 392,39 Eur, úrok z omeškania
ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nesplatil úver, ktorý mu právny
predchodca žalobcu poskytol.

2. Žalovaný uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom sú mu známe.

3. Súd zistil, že dňa 4.12.2012 bola uzavretá Úverová zmluva, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver 3 000 Eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť na zaplatenie
tohto úveru sumu 6 140 Eur v 120 mesačných splátkach po 54,11 Eur. Žalobca získal pohľadávku voči
žalovanému od svojho právneho predchodcu zmluvou zo dňa 29.10.2014.

4. Oznámením zo dňa 6.10.2014 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru k
3.10.2014.

5. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný uhradil od začiatku
úverového obdobia na splatenie úveru 759,19 Eur a nesplatená časť k 2.11.2014 podľa tohto výpisu
predstavuje sumu 3 392,39 Eur.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úrokyz omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 4.12.2012
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí,
ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 6 citovaného zákona, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie
peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, môže súd odplatu znížiť; prihliadne pri tom na odplatu

poskytovanébankamiprispotrebnýchúveroch.Aksúrozhodneozníženíodplatyzaposkytnutépeňažné
prostriedky a spotrebiteľ svoj záväzok splnil vo väčšom rozsahu ako bolo podľa rozhodnutia súdu
povinný,dodávateľjepovinnýdozbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahujevýšku
poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

11. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od dňa 07.03.2008
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore s určitými tradíciami a ktoré zjavne vykazuje znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd dospel k záveru, že
v prípade úverovej zmluvy zo strany navrhovateľa išlo o predloženie formulárovej zmluvy, v ktorej v časti
výšky odmeny za poskytnutie úveru bola dohodnutá výška odmeny, úrokov a poplatkov 6 140 Eur za

poskytnutie sumy 3 000 Eur ako neprijateľná zmluvná podmienka, spočívajúca vo výraznej nerovnosti
zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu súd takto dohodnutú odplatu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, teda zmluva je v časti o zaplatenie odmeny, t.j. sumy nad 3 000 Eur pre veriteľa, neplatná
v celom rozsahu. Odplata pre veriteľa totiž podľa úverovej zmluvy mala tvoriť viac ako 100 % výšky
čerpaného úveru. Z vyššie uvedených dôvodov, súd uložil žalovanému uhradiť pre žalobcu iba 2 240,81

Eur, ako rozdiel medzi sumou 3 000 Eur tvoriacou výšku čerpania úveru a sumou 759,19 Eur tvoriacou
výšku uhradenej časti úveru, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

13. Aj keď tvrdenie žalobcu, že v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková
miera bola v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy nemožno spochybniť, tak na

druhej strane bolo dohodnuté také neprimerane dlhé obdobie splácania úveru, ktoré prináša veriteľovi
rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná
úroková miera. Práve v tom spočíva vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom
záväzkovom vzťahu. Ak dlžník nie je spôsobilý splatiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa
dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia prinášajúcej

neprimeranú výšku odplaty, sa veriteľ vystavuje riziku dojednania takéhoto úverového obdobia ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.8.2016
č.k. 9Co/175/2015-51 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/117/2014.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., súd
uložil žalovanému uhradiť aj úroky z omeškania, pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu, ktorý
mal splatiť do 3.10.2014. Žalobca žiadal priznať úroky od 2.11.2014.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca mal v konaní iba čiastočný
úspech v podiele k uplatnenému a priznanému nároku 65 %, a žalovaný 35 % , čiže rozdiel je 30 % ( 65
- 35 ), teda menej ako 50 % ( § 255 ods. 2 Civilný sporový poriadok).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.