Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Blahovská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/196/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216534
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615216534.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu V. N. G.
G..M..B.., V.: XXXXXXXX, Y.B. X, H., právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.
O. BOX 205, Bratislava proti žalovanému C. C., T.. XX.X.XXXX, XX.Z. XXX, Y. U..Č.. Y. XXX/XX, H. o
zaplatenie 278,04 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 278,04 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 30,52 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % p.a. zo sumy 57,74 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
p.a. zo sumy 121,22 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo
sumy 68,56 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.8.2015 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 278,04 Eur s príslušenstvom a k náhrade
trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu spoločnosťou G.
U., a.s. Zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli žalovanému poskytované telekomunikačné služby.
Predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami v
žalovanej sume. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb neuhradil.
2. Žalobca a žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavili, žalobca sa z pojednávania ospravedlnil,
doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná,
preto podľa § 180 CSP súd pojednával v ich neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré boli
doručené žalovanému a ktorý ich obsah nespochybnil a to Zmluvou o pripojení, Dodatkom k Zmluve
o pripojení, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávky, prílohou k zmluve o postúpení a zistil tento
skutkový a právny stav:
4.Žalovanýuzavreldňa29.7.2012sospoločnosťouG.U.,a.s.BratislavaZmluvuopripojeníč.XXXXXXX
a Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby.
Za poskytnuté telekomunikačné služby vystavil žalovanému tieto faktúry:
variabilný symbol faktúry na sumu lehota splatnosti
7210296078 30,52 Eur 25.10.2012
7300052578 68,56 Eur 25.1.2013
7212436137 121,22 Eur 25.12.20127211373760 57,74 Eur 25.11.2012
Spolu vo výške 278,04 Eur. Žalovaný faktúry v lehote splatnosti neuhradil.
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou G. U., a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 9.6.2014, spoločnosť G. U., a.s. postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému, čo vyplynulo z prílohy k tejto zmluve.
6. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
7. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu,
8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
11. Žalovaný sa v zmluve uzatvorenej s predchodcom žalobcu zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za
poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však neplatením splatných faktúr, ktorými boli vyúčtované
poskytnuté telekomunikačné služby, bola zo strany žalovaného porušená. Žalobca výšku žalovanej
istiny preukázal predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejme, že na službách predstavuje dlh
žalovaného sumu 278,04 Eur. Žalovaný prevzal žalobný návrh s prílohami, k žalobe sa v stanovenej
lehote nevyjadril. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby faktúry predložené žalobcom v tomto
konaní boli uhradené. Súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 278,04
Eur, teda v plnej výške.
12. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.13. Podľa nariadenia vlády č. 87/1995, § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0,75%, čo po zvýšení je 8,75%.
14. Dlžník sa dostane do omeškania, ak svoj dlh nesplní riadne a včas. V dôsledku omeškania
dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky
z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací
predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania z priznanej sumy, ktoré
nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.
15. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Úspešnému žalobcovi bola proti
žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.