Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alica Beňová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/152/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815211570
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815211570.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinkovej v spore žalobcu U. Q. a.s., so sídlom J., O. K. XX, W.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G. B., s.r.o., so sídlom J., O. K. XX, proti žalovanej D. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Š. T. XXX/XX, o zaplatenie 720,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. februára 2016, č.k. 5C/232/2015-51, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po zhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou existoval zmluvný vzťah na základe
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, t.j. na základe zmluvy podľa § 44 ods. 1 v spojení s § 78 ods.
9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Uvedená zmluva zároveň spadá aj pod
režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalobca
(jeho právny predchodca) bol v čase uzavretia zmluvy dodávateľom a žalovaná bola v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o elektronických komunikáciách
patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis.
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 351/2011 Z. z., použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V
konaní bolo zistené, že žalovaná využívala služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu na základe
zmluvy poskytoval, za tieto služby však neuhradila cenu, ktorá jej bola vyfakturovaná ani do 45 dní
po dni splatnosti. Žalobca (jeho právny predchodca) preto od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
odstúpil listom zo dňa 04.10.2012. Zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ vyplýva, že zmluva
sa riadi Všeobecnými podmienkami spoločnosti D. P., a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby.
Hoci žalobca tieto všeobecné podmienky do spisu nepredložil, z konaní v obdobných veciach bolo
súdu z jeho činnosti známe, že Všeobecné podmienky upravujú aj odstúpenie od zmluvy, a to tak,
že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a odstúpenie nadobúda účinnosť posledným dňom mesiaca,
v ktorom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Všeobecné
podmienky upravujú aj doručovanie písomností tak, že písomnosti sa považujú za doručené užívateľovi
na desiaty deň odo dňa ich odoslania, ak prijímateľ odoprel prijatie zásielky, prípadne zásielka nebola
na pošte vyzdvihnutá v určenej odbernej lehote. V konaní žalobca nepredložil doklad o dni doručeniaoznámenia o odstúpení od zmluvy žalovanej, ale vzhľadom na ustanovenia o doručovaní, uvedené
vo Všeobecných podmienkach, odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinky k 31.10.2012. V nadväznosti
na §§ 39, 48 a 457 Občianskeho zákonníka konštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje
od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré jej vzniklo vo výške ceny za poskytované služby, t.j. vo výške 81,33 eur. Pokiaľ ide o nárok na
zaplateniezmluvnejpokuty,tentonárokžalobcovinevznikol,keďžeideonárokzozmluvnéhodojednania
a v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila. Žalobca by mohol mať nárok
na bezdôvodné obohatenie vo výške hodnoty poskytnutých a nevrátených zariadení (Magio Sat Box,
ovládač k Magio Sat Boxu, Smart karta, súvisiace príslušenstvo). Povinnosť žalovanej vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie jej vznikla ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že vzťah
medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musí v zmysle ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmať, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Ako bolo uvedené,
žalobca od zmluvy so žalovanou odstúpil a účinky odstúpenia nastali 31.10.2012. Od tejto doby si
žalobca mohol uplatniť voči žalovanej svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčacia
doba je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2 roky a v danom prípade uplynula 31.10.2014.
Žalobca návrh na súd podal až dňa 02.07.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. S
prihliadnutím k týmto skutočnostiam návrh žalobcu súd považoval z dôvodu premlčania za nedôvodný,
a preto ho zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní mala
žalovaná plný úspech, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. V konaní však žalovanej žiadne
trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov v konaní nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť a jeho žalobe
vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že jeho právny predchodca využil
zákonnú možnosť a deň zániku zmluvy odstúpením od zmluvy dohodol so žalovanou v zmysle § 48
ods. 2 Obč. zák. inak. Vyplýva to priamo z obchodných podmienok na poskytovanie služby magio sat
čl. 6 bod 7, ktorý korešponduje s textom uvedeným v samotnom úkone odstúpenia. Poukázal na to,
že neprejavil vôľu, aby zmluva zanikla od začiatku, ale až posledným dňom toho mesiaca, v ktorom
bolo odstúpenie doručené účastníkovi, ktorý zmluvu porušil. Z tohto je zrejmé, že všetky nároky, ktoré
vznikli pred zánikom zmluvy nie sú dotknuté. Z tohto pohľadu všetky faktúry, ktoré sú predmetom žaloby
(nakoľko boli splatné pred 31.10.2012), nie sú nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale peňažným
nárokom, ktorý bol riadne uplatnený v trojročnej premlčacej dobe. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil nárok na vymoženie zmluvnej pokuty s ohľadom na platnú judikatúru -
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p. zn. MCdo/264/2002. Mal za to, že bez ohľadu
na dátum zániku zmluvy (či už od počiatku alebo iným dohodnutým dňom), odstúpením od zmluvy
zmluvná strana realizuje svoju vôľu nebyť ďalej účastníkom právneho vzťahu, v ktorom druhá strana
nedodržiava určené záväzky a uplatnením práva na zmluvnú pokutu takéto konanie druhej zmluvnej
strany sankcionuje. Z toho logicky vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa už existujúceho nároku na
uplatnenie zmluvnej pokuty netýka. Poukázal na to, že nárok na zmluvnú pokutu a na plnenie, ktoré
vzniklo ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia nezaniká, ale je obmedzený
len do doby odstúpenia od zmluvy. Ďalej namietal nesprávne posúdenie nároku ako bezdôvodné
obohateniepodľaust.§451ods.1,2a§457Obč.zákonníka.Ztohtonesprávnehoposúdenianárokusúd
ďalej nesprávne posúdil aj údajné premlčanie nároku, ktorý podľa neho mal byť žalovaný v dvojročnej
premlčacej dobe podľa ust. § 107 ods. 1,2 Obč. zákonníka. Žalobný návrh nie je podľa jeho názoru
nárokom z bezdôvodného obohatenia a bol žalobou uplatnený včas v trojročnej premlčacej dobe od
splatnosti jednotlivých faktúr.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.
V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 01.03.2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.
6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
preto sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu v zmysle §
387 ods. 1 CSP.
7. K jednotlivým námietkam žalobcu uvádzaným v odvolaní, odvolací súd dodáva:
8. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/
O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnené odvolacie
dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk skutkových a právnych záverov nezistil,
že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový
stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom
podradené pod správne hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré
by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku(vo výroku o zamietnutí žaloby) z hľadiska zisteného
skutkového stavu, postupu súdu pri hodnotení zistených skutočností (skutkového stavu), či právnych
záverov,kuktorýmdospelsúdprvéhostupňavrámciprávnehoposúdeniaprejednávanejveci.Odvolanie
žalobcu nemožno považovať za opodstatnené a dôvodné.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva v zásade zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48
ods.2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľazhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi
účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa
Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo). Ide o akúsi
jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných
typovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk,2009,str.178).
Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a
dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata
výhody splátok). Ustanovenie zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné
povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48
v spojení s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Obč. zák. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54
ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho
dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98
až C-244/98 Océano). Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku a momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z takéhoto vzťahu ako bezdôvodné obohatenia podľa ust.§
457Občianskeho zákonníka. Na takýto vzťah sa vzťahuje premlčacia lehota 2 rokov uvádzaná v ust.§
107ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca poukázal v odvolaní, že je potrebné počítať
túto lehotu ako 3-ročnú, odvolací súd uvádza, že ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia,
a preto nemôže platiť 3-ročná premlčacia lehota. Žaloba bola podaná na súde po uplynutí 2-ročnej
lehoty, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak posúdil nárok žalobcu za premlčaný. I keď
konštantná judikatúra podporuje odvolacie námietky žalobcu, že odstúpením od zmluvy nezanikajú
práva zo zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred odstúpením. Podľa žalobcu už raz vzniknuté právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty odstúpením od zmluvy nezanikne. S uvedenou argumentáciou sa zásadne
dá súhlasiť. Žalobcom prezentovaná právna konštrukcia a treba povedať, že aj doterajšia judikatúra
však nezohľadňujú ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na otázku účinkov
odstúpenia od zmluvy, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Občiansky zákonník v ust. § 53a
ods. 1, ale už aj v pomerne rozsiahlej judikatúre odvolacích súdov mu neumožňuje naďalej obhajovať
absolútne neplatnú zmluvnú pokutu v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Žalobcom uplatnená zmluvná
pokuta bola už vo vzťahu k samotnému žalobcovi súdmi opakovane judikovaná ako neprijateľná
zmluvnápokuta(rozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.16Co/31/2012,3Co/26/2012,7Co/36/2012).
Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom žalobca s poukazom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obdobná zmluvná pokuta
bola vyhlásená za neprijateľnú vo viacerých súdnych konaniach aj u iného mobilného operátora. Ide o
rozsudky Krajského súdu v Prešov sp. zn.18Co/136/2010, 2Co/137/2010. 16Co/18/2012, 7Co/40/2012,
6Co/113/2010).
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy
nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.