Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Katarína Muráriková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/55/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203171
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716203171.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: S. T., L..
XX.XX.XXXX, bytom I.. Š.. Š. XXXX/X, XXX XX C., zastúpeného: C. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom I.. Š..
Š. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21,24 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
IV. Žalovaný: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:
35 923 130, je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za žalobu podanú žalobcom na
súde dňa 21.3.2016 v sume 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2016 domáhal určenia, že úver zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. Súčasne sa domáhal vrátenia sumy 21,24 eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že v zmluve č. XXXXXXXXXX nie
je správne uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti, nakoľko nestačí uviesť mesiac a rok, tento
údaj musí byť uvedený presne - deň, mesiac, rok. Žalobca poukázal na zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, najmä na § 9 a § 11 tohto zákona a uviedol, že splátka musí byť rozpísaná
na výšku, počet a termíny splátok istiny a iných poplatkov, pričom absencia tohto rozlíšenia spôsobuje,
že úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.
2. V podaní zo dňa 03.10.2016, predneseným aj na pojednávaní, žalobca, doplnil, že predmetom
financovania bol tovar na splátky (dve fotelky) za kúpnu cenu 138 eur a že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu. Poukázal na to, že splátkový kalendár dostal poštou niekoľko dní po uzavretí zmluvy a že nie
je súčasťou zmluvy, nakoľko nie je podpísaný oboma účastníkmi zmluvného vzťahu. Žalobca navrhol,
aby súd preveril, či ročná úroková sadzba 64,79 % a priemerná hodnota RPMN neprevyšuje prípustnú
hranicu úrokov v čase poskytnutia úveru. S poukazom na bod 13. 3 predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorý
znie: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiťzmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejsplátky.Vtentodeňsazmluvnápokutastávaajsplatnou“,uviedol, že zmluvná pokuta 10 % z dlžnej splátky pri omeškaní je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
nebola dojednaná individuálne a žiadal, aby súd určil, že je neplatná.
3. Žalobca ako dôkazy označil a predložil zmluvu o pôžičke č. 4039800645, faktúru č. 214004,
splátkový kalendár a výpisy z účtu vedeného na meno žalobcu, datované dňa 31.03.2014, 30.06.2014
a 30.09.2014. Dôvodnosť svojej žaloby oprel žalobca o viaceré rozhodnutia tuzemských súdov.
4. Na pojednávaní dňa 11.11.2016 súd za prítomnosti žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu
a žalovaného pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení obsahu žaloby o určenie, že zmluvná
podmienka vo VOP v bode 13.3. zmluvy, ktorá znie nasledovne: Spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej
splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou, je neplatná.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 11.11.2016. Uviedol, že žalobu považuje ako celok
zanedôvodnúažiadal,abyjusúdvcelomrozsahuzamietol.Ohľadomnárokunavydaniebezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že zmluva má byť bezúročná a bez poplatkov, a teda využitím sankcie v zmysle
§ 11 zákona o spotrebiteľských úverov, poukázal na to, že takýto nárok vzniká iba v prípade, ak by
zmluva neobsahovala podstatné náležitosti vymedzené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný je však
toho názoru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má všetky obsahované náležitosti
tak, ako to ukladá zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úverov v svetle Smernice 2008/48, ako aj vo
svetle rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 09.11.2016, na ktorý je potrebné v zmysle európskeho
a unijného práva prihliadať a vykladať vnútroštátny predpis v súlade s predmetným názorom Súdneho
dvora, ako aj v súlade so znením Smernice, ktorá v tomto smere, a to v časti čl. 10 ods. 2, je považovaná
za plne harmonizované ustanovenie unijného práva, teda súčasť slovenského právneho poriadku. Podľa
jeho názoru predmetná zmluva o pôžičke obsahuje údaj o výške splátky, údaj o počte splátok, ako aj
údaj o termíne splatnosti jednotlivej splátky v mesiaci. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na výrok 2.
rozsudku Súdneho dvora, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň ďalší výrok uvádza, že to isté ustanovenie Smernice
je potrebné vykladať v tom zmysle, že zmluva na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude
započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto dva výroky je podľa názoru žalobcu potrebné vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaje o výške, počte a
termínoch splátok v intencii, akou sa domáha žalobca, a teda v intencii, že malo byť ku konkrétnemu
dátumu v riadku vypísané, aká časť istiny a aká časť úroku je splatná jednou splátkou v tom - ktorom
kalendárnom mesiaci. Vo vzťahu k ďalšej náležitosti, a to termínu konečnej splatnosti, ktorý je na
zmluve uvedený mesiacom a rokom, pričom čl. 6 predmetnej zmluvy, bod 6.2. udáva, ktorý deň v
konkrétnom mesiaci je splátka splatná, sa v rámci procesnej obrany vyjadril, že zákonodarca v roku
2015 novelou zákona síce mal vôľu nejakým spôsobom zharmonizovať toto ustanovenie, pretože bola
nejasná aplikačná prax na rôznych súdoch Slovenskej republiky, ale počas legislatívneho procesu táto
zmena neprešla, a teda predmetné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. ostalo v znení pôvodnom, a teda
zákonodarca sám neurčil, že by mal byť explicitne uvedený termín konečnej splatnosti v jednom riadku.
Preto ho je možné určiť aj odkazom na iné ustanovenie zmluvy, čo je prípad posudzovanej zmluvy,
keďže na jednom mieste zmluvy je určený mesiac a rok, a v ďalšom ustanovení zmluvy deň splatnosti.
Vo väzbe na uvedené poukázal na výrok 4. predmetného rozsudku Súdneho dvora, v ktorom súdny dvor
uviedol, že sankciu, ktorou vnútroštátne právo môže určiť, že kedy je úver bezúročný a bez poplatku,
ak neobsahuje niektoré podstatné náležitosti, možno stanoviť len za podmienky, že ide o okolnosť,
ktorej neuvedie môže spochybňovať možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Žalovaný sa
domnieva, že určenie termínu konečnej splatnosti tak, že nie je uvedené v jednom riadku, ale na dvoch
miestach zmluvy a inak je jasné, presné a určité, nemôže spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť
celého úveru ako celku. Ohľadom odplaty, keďže žalobca poukazoval na to, že cena úveru je v rozpore
s dobrými mravmi, resp. že nezodpovedá priemerným sadzbám v čase a mieste, poukázal žalobca
na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy pojednával iba o tej
skutočnosti, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu, ako je obvykle považovaná na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (vtedy ešte neexistovalo ustanovenie o strope
odplát, aké je platné v súčasnosti). Týmto parametrom je podľa žalovaného priemerná hodnota RPMN,ktorá je ukazovateľom, ako iné subjekty na rovnakom trhu vo vzťahu k rovnakému úveru postupovali,
a teda určili, že hodnota RPMN bola 69 %, tzn. že akýkoľvek iný poskytovatelia úverov ich poskytovali
priemerne za 69 %. V tomto prípade je fixná úroková sadzba, ako aj RPMN o 5 percentuálnych bodov
nižšia, čo podľa žalovaného preukazuje, že sa nevymyká z priemeru, a preto nie je možné použiť a
aplikovať ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnej podmienky
týkajúcej sa zmluvnej pokuty predniesol žalovaný stanovisko, podľa obsahu ktorého na takomto určení
neexistuje naliehavý právny záujem, nakoľko voči žalobcovi - spotrebiteľovi nehrozí ani nehrozilo jeho
použitie, nakoľko dlh splatila riadne a včas. Ďalej žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu neodznel jediný
právny argument, prečo by mala byť predmetná zmluvná podmienka neprijateľná. Žalobca len odkazoval
na iné rozsudky a inú rozhodovaciu prax súdov v rámci Slovenskej republiky. Z ich obsahu je však
zrejmé, že vtedy bola určená neprijateľná zmluvná podmienka do výroku rozhodnutia z toho dôvodu,
že sa nachádzala iba vo VOP žalovaného, a teda nebola obsahom listiny, ktorá by bola datovaná,
podpísaná, resp. nebolo definitívne preukázané odovzdanie spotrebiteľovi. Odovzdané síce bolo, ale
nebolo to datované. Toto zmluvné dojednanie je však priamo v zmluve samotnej, nachádza sa dokonca
nastranelistiny,naktorejsanachádzapodpisžalobcu,atedaniejemožnésadovolávaťtoho,žežalobca
nemal možnosť oboznámiť sa s textom tejto zmluvnej podmienky. Žaloba je podľa žalovaného ako
celok nedôvodná, určovacím výrokom nie je možné vyhovieť z dôvodu absencie naliehavého právneho
záujmu, pričom výrok o určení bezúročnosti je priam nelogický, nakoľko v prípade, ak súd by vyslovil
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, tento výrok je prejudiciálnym výrokom, a teda nie je možné,
aby bolo v rovnakej veci rozhodnuté aj o vydaní bezdôvodného obohatenia, aj o určení, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, to sa vylučuje. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako určuje
zákon vo výkladových intenciách Smernice 2008/48 ako aj v znení rozsudku Súdneho dvora zo dňa
9.11.2016.
6. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
7. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
8. Z dôvodu, že žalovaný na pojednávaní dňa 11.11.2016 predložil súdu rozsudok Súdneho dvora
zo dňa 09.11.2016 a poukazoval na jeho závery, súd odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku s
tým, že tieto závery Súdneho dvora vyhodnotí vo väzbe na prejednávaný spor. Uvedený postup súdu
podaním doručeným súdu dňa 14.11.2016 žalobca namietal, pričom mal za to, že mu bolo uprené jeho
ústavné právo, keďže on a jeho splnomocnený zástupca nemali na pojednávaní možnosť sa s týmto
rozsudkom podrobne oboznámiť a majú právo sa k nemu vyjadriť. Vzhľadom na toto podanie žalobcu
súd žalobcovi predmetný rozsudok Súdneho dvora doručil a výzvou zo dňa 15.11.2016 ho vyzval, aby
sa k nemu vyjadril, ak to považuje za potrebné, zohľadniac § 296 CSP. Žalobca sa vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 25.11.2016, v ktorom uviedol, že tento rozsudok Súdneho dvora nemení nič na
tom, že úver, ktorý je predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov a žalobca má právny nárok a
vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu žalobca bol v priebehu pojednávania právnym
zástupcom žalovaného riadne oboznámený s právnymi argumentmi žalobcu, ktoré podložil závermi z
predmetného rozsudku Súdneho dvora, pričom dostal možnosť sa k nim vyjadriť aj na pojednávaní
dňa 11.11.2016 aj písomne. Keďže vo veci bolo riadne vykonané dokazovanie, pričom otázky, ktoré
vznikli v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora boli len otázkami týkajúcimi sa právneho posúdenia veci,
súd nemal dôvod, aby na pojednávaní dňa 05.12.2016 rozsudok nevyhlásil tak, ako bolo rozhodnuté
uznesením o odročení pojenávania zo dňa 11.11.2016.
9. Zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.03.2014 mal súd preukázané, že na základe tejto
zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému pôžičku na nákup nábytku v kúpnej cene 138 eur, čo
bola suma pôžičky. Tovar si žalobca ihneď prevzal. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. Žalobca
na pojednávaní a v písomnom podaní spresnil, že sa jednalo o dve fotelky. Z tejto zmluvy vyplýva,
že pôžičku mal žalobca splatiť v 6 mesačných splátkach po 26,54 eur. Akontácia bola 0 %. Celková
čiastka pôžičky bola uvedená vo výške 159,24 eur, ročná úroková sadzba bola určená vo výške 64,79%, RPMN bola uvedená vo výške 64,79 %, priemerná hodnota RPMN sa uvádzala 69,17 %. Celkové
náklady spotrebiteľa boli vyčíslení na 21,24 eur. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 09/2014.
Súd považoval za nespornú skutočnosť, že splátkový kalendár bol žalobcovi doručený až po podpise
zmluvy dodatočne poštou, nakoľko žalovaný toto tvrdenie nepoprel.
10. Z bodu 6.1 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, vyplýva, že klient je povinný
riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v
zmluveavtermíneuvedenomvbode6.2týchtozmluvnýchpodmienok.Podľabodu6.2týchtozmluvných
podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/ alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do
20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
11. Podľa bodu 13.3 zmluvných podmienok, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-
ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V
tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
12. Z predložených výpisov z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca uhradil žalovanému na
základe predmetnej zmluvy o pôžičke sumu 159,24 eur, t.j. kúpnu cenu 138 eur spolu s úrokmi v sume
21,24 eur (sumu 26,54 eur uhradil 24.3.2016, 12.06.2016, 21.07.2016, 15.08.2016; sumu 53,08 eur
uhradil 22.05.2016). Úhradu celkovej čiastky úveru žalovaný na pojednávaní potvrdil.
13. Z údajov zverejnených na internetovej stránke Národnej banky Slovenska súd zistil, že v 4. štvrťroku
2013 bola priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov (pre kategóriu nové obchody - domácnosti)
splatných do jedného roka 14 % p.a. a priemerná RPMN týchto úverov 15,7 %. V marci 2014 bola
priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov 8,27 % a priemerná RPMN týchto úverov 14,85 %.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.
17. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
18.Podľa§53ods.6Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy(vzneníúčinnom
do 01.06.2014), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y), ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.
27. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
28. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.29. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
30. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalobca). Na
strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti,
keďže predmetom činnosti tohto subjektu je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných
zdrojov nebankovým spôsobom (žalovaný). Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe
zmluvy uzavretej dňa 03.03.2014, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. Aj
keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa
Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a
vykonávacíchpredpisov,ktoréustanoveniamajúprednosťpredaplikáciouObchodnéhozákonníka,príp.
keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
31. Žalobca sa domáhal žalobou primárne vydania bezdôvodného obohatenie, ktoré malo vzniknúť
v dôsledku toho, že zmluva, na základe ktorej splácal poskytnutý spotrebiteľský úver, neobsahovala
povinnénáležitostivymedzenév§9ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,atokonkrétne náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ tohto zákona, ktorými sú termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho sa táto zmluva považuje
za bezúročnú a bez poplatkov.
32. Súd v zhode so žalobcom skonštatoval, že v predmetnej zmluve nie je spôsobom predpokladaným
Zákonom o spotrebiteľských úveroch uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. V zmluve je termín konečnej splatnosti úveru určený mesiacom a rokom. Podľa právneho
argumentu žalovaného, odkazujúc na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016, prihliadnuc na
článok 6, bod 6.2, ktorý stanovuje, ktorý deň je splátka v príslušnom mesiaci splatná, odkazom na toto
ustanovenie zmluvných podmienok je podľa žalovaného tento údaj zo zmluvy zrejmý. Zákonodarca
podľa jeho názoru neurčil, aby termín konečnej splatnosti bol v jednom riadku, a teda nie je vylúčené,
aby bol mesiac a rok konečnej splatnosti úveru uvedený na jednom mieste zmluvy a deň aby bol určený
odkazom na iné ustanovenie zmluvy. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na to, že zmluvný vzťah
bol kreovaný medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluvné ustanovenia mali byť formulované presne,
určito a zrozumiteľne, vylučujúc možnosť viacerých výkladov alebo alternatív, ktoré by mohli spôsobiť
neisté postavenie spotrebiteľa. Súd sa podrobne oboznámil s článkom 6 zmluvy a argument žalovaného
nepovažoval za opodstatnený. Z bodu 6.1 zmluvy je zrejmé, že suma a termíny mesačných splátok
sú prednostne určené splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume
uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 zmluvných podmienok. Uvedené ustanovenie
možno podľa názoru súdu vykladať len tak, že ak nie je súčasťou zmluvy splátkový kalendár, termín
splatnosti je potrebné vyvodiť z bodu 6.2 zmluvných podmienok. Bod 6.2 stanovuje, že pokiaľ nie je
v splátkovom kalendári a/ alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. To znamená, že termíny splátok možno zistiť buď zo splátkového kalendára alebo
z bodu 6.2 zmluvných podmienok. Bod 6.2 zmluvných podmienok stanovuje splatnosť splátok na 20.
deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, avšak len za podmienky, že splátkový kalendár alebo zmluva
neurčujú inak. Zohľadniac skutočnosť, že splátkový kalendár bol žalobcovi doručený až po podpise
zmluvy, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval, a teda súd má za to, že je nesporná, len na základe
bodu 6.2 nebolo možné priamo pri podpise zmluvy jednoznačne vyvodiť, že splátky sú splatné vždy
20. dňa mesiaca, keďže pri podpise zmluvy ešte splátkovým kalendárom žalobca nedisponoval, a teda
nebolo zrejmé, či splátkovým kalendárom nebude určený ako deň splatnosti splátok iný deň. Preto podľa
názoru súdu zo zmluvy nevyplývalo, v ktorý deň v mesiaci september sa mala stať splatnou posledná
splátka. Okrem uvedeného súdu sa javí, že žalobcovi nebolo zrejmé ani to, kedy bola splatná prvá
splátka, nakoľko prvú splátku uhradil dňa 24.03.2016, avšak mala byť splatná až 20.04.2016 (prvá
splátka bola podľa výkladu žalovaného splatná nasledujúci mesiac po poskytnutí úveru). Pokiaľ je v
zmluve uvedený len údaj o počte mesiacov splácania, a to bez toho, aby bolo ohraničené, odkedy tátodoba splácania plynie, potom je takýto údaj neurčitý a bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a vyvoláva
pochybnosti o tom, na ktorý deň vlastne konečná splatnosť úveru pripadá.
33. V súvislosti s tým, že v zmluve nie je dostatočne určito uvedený termín splatnosti splátok, potom
nebola dostatočne určito vymedzená ani náležitosť podľa § 9 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd rovnako ako žalobca dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Niet žiadnej pochybnosti o tom, že tieto údaje
boli povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia zmluvy. Primárnemu
účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho
ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu,
aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť,
ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky, pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke
by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa
zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným
ustanovenímsplnenápretonieje. Uvedeniečasti,ktorázkaždejsplátkypripadánasplatenievyčerpanej
istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ
nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov).
Neuvedenie tejtonáležitostibymohlospôsobiť,žehocidlžníksplácaspotrebiteľskýúver,istinaprakticky
jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu
príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne
vymedzené,akáčasťsplátkysapoužijenaúhraduistinyaakáčasťnaúhradupríslušenstva,jevylúčené,
aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského
úveru s príslušenstvom. Uvedené nebolo vyvrátené ani rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016.
34. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj absencia
čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok. V tejto súvislosti súd uvádza, že výrok
4. rozsudku Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016, v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere by
sa mala považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, je skôr výklad adresovaný
zákonodarcovi, pričom podľa názoru súdu náležitosti, ktoré absentovali v posudzovanej zmluve o úvere,
predstavujú zohľadniac právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným náležitosti, pri ktorých je sankcia v
podobe nazerania na zmluvu ako na bezúročnú a bez poplatkov namieste.
35. Na doplnenie súd uvádza, že podľa štatistických údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska,
RPMN za štvrtý štvrťrok roku 2013, ktoré obdobie bolo pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísanú
dňa 03.03.2014 smerodajné, priemerné úroky spotrebiteľských úverov boli 14 % a RPMN týchto úverov
bola 15,70 %. V marci 2014 bol priemerný úrok spotrebiteľských úverov vo výške 14,85 %. Žalovaný
poskytol žalobcovi úver za úrok 64,79 % ročne, pričom priemernú hodnotu RPMN v zmluve uviedol vo
výške 69,17 %. Súd žalovaným požadovaný úrok považoval za podstatne prevyšujúci obvyklý úrok (viac
ako štvornásobne) a priemernú hodnotu RPMN vyhodnotil súd ako nesprávne uvedenú. Aj vzhľadom
na uvedené sa považuje predmetný úrok za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 9 ods. 2 písm. y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch).
36. Vzhľadom na to, že súd mal preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému všetkých šesť splátok po
26,54 eur, a to riadne a včas, je zrejmé, že mu uhradil v celom rozsahu sumu poskytnutého úveru 138
eur a taktiež úroky z úveru spolu v sume 21,24 eur. Nakoľko predmetný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré takýmto
spôsobom získal žalovaný plnením bez právneho dôvodu a ktoré zodpovedá úrokom v sume 21,24 eur.
Žalobca si v súlade so zákonom tento nárok riadne uplatnil, a preto súd jeho žalobe v tejto časti vyhovel.
37. Čo sa týka žalobcom požadovaného určenia, aby súd výrokom rozsudku vyslovil, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, v tejto časti musel súd žalobu zamietnuť. Súd priznal s poukazom na to, že
v konaní vyhodnotil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi na základe § 451 Občianskehozákonníka bezdôvodné obohatenie, čím došlo k majetkovému vyrovnaniu medzi stranami. Preto na
požadovanom určení nie je k momentu vyhlásenia tohto rozsudku naliehavý právny záujem. Uvedený
výrok by už nemal pre žalobcu ani žalovaného žiaden význam, pričom následkom prejudiciálneho
vyhodnotenia úveru ako bezúročného úveru a úveru bez poplatkov bolo uloženie povinnosti žalovanému
vydať žalobcovi peňažné plnenie - sumu 21,24 eur. Tým bola odstránená právna neistota žalobcu
spojená s predmetnou zmluvou.
38. Súd nevyhovel žalobe ani v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, nakoľko postup podľa § 298 CSP nepovažoval za opodstatnený. Nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty nebol zo strany žalovaného voči žalobcovi uplatnený, pričom uvedené je v dôsledku
riadneho a včasného splnenia záväzku vylúčené, keďže zanikol hlavný záväzok. Preto súd túto zmluvnú
podmienku nemal dôvod podrobiť skúmaniu.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na to, že žalobca bol v spore úspešný v časti
žaloby, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a neúspešný vo vzťahu k určovacím
výrokom, rozhodol súd tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane.
43. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej ako „zákon č. 71/1992 Zb.“), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
44. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
45. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
46. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti
s rozhodnutím vo veci samej.
47. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku
percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
48. Podľa položky 1 písm. a) a b) Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok za časť nároku
za vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 16,50 eur a za časť určovacieho výroku, že zmluva
je bezúročná a bez poplatkov, keďže sa jedná o predmet konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi, je
súdny poplatok v sume 99,50 eur.
49. Žalobe žalobcu bolo súdom vyhovené v rozsahu prvého výroku na peňažné plnenie. Žalobca bol
v konaní od súdnych poplatkov v celom rozsahu osobne oslobodený, pričom žalovaný od súdnych
poplatkov oslobodený nebol. Preto musel súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazať na
zaplatenie súdneho poplatku spojeného s podaním žaloby na súde žalovaného. Vzhľadom na uvedené
žalovanému vznikla v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť za žalobu podanú
žalobcom súdny poplatok, pričom súd ho zaviazal na úhradu súdneho poplatku za tú časť žaloby, ktorej
bolo vyhovené.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.