Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010536
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010536.1

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIvkonanípredsamosudcomMgr.MichalomKačánim,vtrestnejveciobvineného
R. X., trestne stíhaného pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, po preskúmaní
obžaloby dňa 29.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 215 odsek 1 písmeno

a/ Trestného poriadku, súd

z a s t a v u j e

trestné stíhanie proti obvinenému R. X., Q.. XX.XX.XXXX T. U., W. U. D. X, U. pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času do 00:40 hodiny dňa 18.06.2016 na Štúrovej ulici č. 15 v Bratislave,
neoprávnene prechovával v alobale zabalenú sušenú rastlinu Cannabis (konope) s celkovou
hmotnosťou 551 mg, obsahujúcu viac ako 20 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), čo

zodpovedá 1 (jednej) obvykle jednorazovej dávke, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v
zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskoršíchpredpisovdoI.skupinyomamnýchlátokaúčinnálátkatetrahydrokanabinol(THC)jevzmysel
uvedeného zákona zaradená do I. skupiny psychotropných látok,

pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.09.2016 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I, č. k. 2 Pv 326/16/1101-8 na obvineného R. X.Í. pre prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek
1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Samosudca po prezretí obžaloby z hľadísk predpokladaných v § 238 odsek 1 Trestného poriadku a

následnom preskúmaní obžaloby a príslušného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu v súlade
s návetím § 241 odsek 1 Trestného poriadku, zistil, že v dôsledku nezákonne získaných dôkazov je
odôvodnený jediný možný záver, v zmysle ktorého je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa
vedie trestné stíhanie, čo odôvodňuje rozhodnutie podľa § 241 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku
z dôvodu podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.Podľa § 241 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu
a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je
nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Ako vyplýva z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní osobná sloboda obvineného bola

príslušníkmi Policajného zboru obmedzená za účelom zisťovania jeho totožnosti postupom podľa § 18
odsek 3, odsek 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o Policajnom zbore“). Tomu predchádzala výzva príslušníkov Policajného zboru podľa § 18
odsek 1 zákona o Policajnom zbore na predloženie dokladu totožnosti obvineným. Na základe tejto
výzvy obvinený predložil prepadnutý cestovný pas, z ktorého vyplývali osobné údaje obvineného, avšak
podľa policajtov nebolo možné hodnoverne potvrdiť totožnosť osoby a zistiť z fotografie na pase, či ide

o osobu, ktorá im predložila pas, nakoľko fotografia na pase bola iná, ako osoba vyzerala v skutočnosti.
To viedlo k predvedeniu obvineného na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Staré Mesto -
stred, kde obvinený dobrovoľne vyložil alobalom obalenú zelenú sušenú rastlinu po tom, čo bol vyzvaný
na predloženie všetkých vecí, ktoré mal u seba, a to z dôvodu ochrany jeho života a zdravia predtým, ako
mal byť umiestnený do miestnosti pre predvedené osoby. Po vyložení tejto veci príslušníci Policajného

zboru nadobudli podozrenie, že sa jedná o omamnú alebo psychotropnú látku, upovedomili predvedenú
osobu, že je podozrivá z možného prechovávania omamných a psychotropných látok, následne mala
byť táto osoba poučená podľa § 8 odsek 2 zákona o Policajnom zbore (okrem iného aj o tom, že k
priznaniu ani žiadnej inej aktivite, ktorá by viedla k obvineniu z priestupku alebo trestného činu ju nikto
nesmie nútiť a v prípade dobrovoľného vydania vecí sa môže vystaviť riziku trestného stíhania), pričom

následne mal obvinený dobrovoľne vydať alobalom obalenú zelenú sušenú rastlinu.

Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovede svedka - príslušníka PZ stržm. N. X., ktoré v podstate
kopírujú skutočnosti zaznamenané v úradnom zázname o služobnom zákroku zo dňa 18.06.2016,
podpísanom tak menovaným svedkom, ako aj ďalším príslušníkom Policajného zboru nstržm. S. U..

Po posúdení týchto skutočností dospel súd k záveru, že príslušníci Policajného zboru, ktorí predviedli
obvineného za účelom zistenia totožnosti, konali v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o
Policajnom zbore, čoho nevyhnutným dôsledkom je záver o nezákonnosti získaného dôkazu - alobalom
obalenej zelenej sušenej rastliny. Táto nezákonnosť sa následne prenáša aj na ostatné v prípravnom

konaní získané dôkazy, ktorých zabezpečovanie sa odvíjalo práve od uvedeného nezákonne získaného
dôkazu.

V súvislosti s už naznačeným nezákonným postupom príslušníkov Policajného zboru je potrebné
poukázať predovšetkým na to, že predvedeniu osoby R. X. na útvar Policajného zboru došlo bez toho,

abybolatejtoosobedanámožnosťposkytnúťpotrebnúsúčinnostizaúčelomhodnovernéhopreukázania
svojho mena a priezviska, dátumu narodenia a adresy bydliska tak, ako to predpokladá § 18 odsek 4
zákona o Policajnom zbore.

Podľa § 18 odsek 3 zákona o Policajnom zbore ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť

podľa odseku 1 alebo 2, policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar Policajného zboru za
účelom zistenia jej totožnosti.

Podľa § 18 odsek 4 zákona o Policajnom zbore ak vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť
podľa odseku 1 alebo 2 a ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne

preukázaťsvojemenoapriezvisko,dátumnarodeniaaadresubydliska,policajtjeoprávnenýpostupovať
podľa odseku 3. Hodnovernosť preukázania mena a priezviska, dátumu narodenia a adresy bydliska
posudzuje policajt podľa dôvodu zisťovania totožnosti osoby.

Z citovaných ustanovení je nepochybné, že policajt je oprávnený osobu, ktorá nemôže preukázať svoju

totožnosť dokladom totožnosti alebo iným dokladom (§ 18 odsek 1, odsek 2 zákona o Policajnom
zbore), predviesť na útvar Policajného zboru až po tom, čo jej umožní poskytnúť potrebnú súčinnosť
pre zistenie jej totožnosti, a to len v tom prípade, že údaje získané v rámci takejto súčinnosti budú
vyhodnotené ako nehodnoverné. Ustanovenie § 18 odsek 4 zákona o Policajnom zbore jednoznačnereflektuje požiadavku, aby k obmedzeniu osobnej slobody (aj predvedenie osoby za účelom zisťovania
totožnostijenepochybnetakýmslužobnýmzákrokom,ktorýmsaobmedzujeosobnáslobodujednotlivca,
teda ktorým sa zasahuje do jeho základných práv a slobôd) došlo len v nevyhnutnom prípade a len

vtedy, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť inak, t. j. miernejším spôsobom alebo prostriedkami
nespojenými s obmedzením osobnej slobody.

Vdanomprípadeosobaobvinenéhonebolavyzvanánapreukázanietotožnostivsúvislostispodozrením
zo spáchania trestného činu, ale iba v dôsledku plnenia si povinností policajtov pri pátraní po hľadaných

a nezvestných osobách (viď výpoveď svedka stržm. N. X.). Obvinený pritom neodmietol preukázať
svoju totožnosť, preto policajti po tom, čo zistili, že im obvinený predložil cestovný pas s ukončenou
dobou platnosti a s fotografiou, ktorá neumožňovala stotožniť osobu obvineného, mali v zmysle zákona
vyzvať obvineného na poskytnutie potrebnej súčinnosti. Ak by tak urobili a obvinený by im hodnoverným
spôsobom preukázal svoju totožnosť, nebol by daný dôvod na predvedenie osoby za účelom zistenia
totožnosti a policajti by nemali ani žiaden zákonný dôvod na to, aby zisťovali, aké veci má osoba

obvineného pri sebe.

Vyššie uvedený nezákonný postup príslušníkov Policajného zboru je sám osebe dôvodom pre
konštatovanie, že bola porušená všeobecne uznávaná a rešpektovaná zásada trestného konania,
v zmysle ktorej nikoho nemožno nútiť k sebaobvineniu (nemo tenetur se ipsum accusare), resp.

k predkladaniu dôkazov vo svoj neprospech (sebausvedčovaniu). Právo neprispievať k vlastnému
obvineniu a právo mlčať, resp. neprispievať k usvedčeniu seba samého sú rešpektované nielen v
podmienkach trestného procesu upraveného v Trestnom poriadku Slovenskej republiky, ale predstavujú
všeobecne uznávané medzinárodné štandardy, ktoré sa považujú za súčasť spravodlivého procesu
podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobôd.

Porušenie spomenutej zásady pritom vyplýva aj z ďalšieho postupu policajtov. Ako vyplýva z obsahu
spisu, obvinený mal byť vyzvaný na predloženie všetkých vecí, ktoré mal u seba, a to z dôvodu
ochrany jeho života a zdravia predtým, ako mal byť umiestnený do miestnosti pre predvedené osoby.
Takýto postup je opäť v príkrom rozpore so zákonom. Zákon o Policajnom zbore totiž striktne upravuje

podmienky, za splnenia ktorých možno osobu umiestniť do cely policajného zaistenia.

Podľa§42odsek1zákonaoPolicajnomzborepolicajtjeoprávnenýosobuzaistenúpodľa§19umiestniť
do cely policajného zaistenia (ďalej len "cela") zriadenej na tento účel na útvare Policajného zboru.

Podľa § 42 odsek 2 zákona o Policajnom zbore policajt je ďalej oprávnený umiestniť do cely aj osobu, ak
a) je zadržaná,
b) je zatknutá na základe príkazu na zatknutie, medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo európskeho
zatýkacieho rozkazu,
c) ide o svedka, ktorého osobná sloboda bola obmedzená na základe príkazu súdu,

d) je prevzatá policajtom na vykonanie procesných úkonov z väzby, z výkonu trestu odňatia slobody
alebo
e) má byť dodaná do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody.
Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že

Podľa § 19 odsek 1 zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený zaistiť osobu,
a) ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie
iných osôb alebo majetok,
b) pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to
nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,

c) ktorá sa pokúsila o útek pri predvedení podľa § 17 alebo § 18, a dôvodná obava z jej úteku trvá,
d) ktorá na útvare Policajného zboru uráža policajta alebo inú osobu alebo sa správa inak agresívne,
e) na ktorú bolo vyhlásené medzinárodné policajné pátranie,
f) ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej
súvislosť s trestným činom,

g) pred zistením jej totožnosti podľa § 18, ak sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok,
alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku,
h) pred zistením jej totožnosti podľa § 18, ak sa nachádza v priestore, v ktorom sa zakročuje pod
jednotným velením za podmienok podľa § 66 proti nebezpečnému páchateľovi a použitie výzvy napreukázanie totožnosti podľa § 18 môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo osôb
nachádzajúcich sa v tomto priestore,
i) ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy.

S poukazom na citované ustanovenia je zrejmé, že v prípade obvineného neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho umiestňovanie do cely policajného zaistenia, nakoľko v jeho prípade nešlo o žiaden
z dôvodov na zaistenie osoby upravených v § 19 odsek 1 zákona o Policajnom zbore (teda ani pod
písmenom c/, g, prípadne písmeno h/ tohto ustanovenia a preto logicky ani nebolo o zaistení osoby

rozhodnuté podľa § 19 odsek 2 zákona o Policajnom zbore), a súčasne nebol daný ani dôvod na jeho
umiestnenie do cely policajného zaistenia podľa § 42 odsek 2 zákona o Policajnom zbore. Na tomto
základe preto policajt nebol oprávnený na postup podľa § 43 odsek 1 zákona o Policajnom zbore,
v zmysle ktorého pred umiestnením osoby do cely odoberie policajt, ktorý vykonáva ochranu cely,
tejto osobe veci, ktorými by mohla ohroziť vlastný život alebo zdravie alebo život a zdravie inej osoby.
Na takýto postup nebol policajt oprávnený ani podľa iného ustanovenia uvedeného zákona. Osoba

predvedená na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti podľa § 18 odsek 4 zákona o
Policajnom zbore teda nemôže byť umiestnená do cely policajného zaistenia (ak nejde o prípad podľa §
19 odsek 1 písmeno c/, g, h/ zákona o Policajnom zbore) a takisto niet žiadneho zákonného dôvodu na
to, aby jej boli odobraté akékoľvek veci, ktoré má u seba. Takáto osoba je povinná iba strpieť potrebné
úkony smerujúce k zisteniu jej totožnosti najdlhšie po dobu 24 hodín od jej predvedenia, po uplynutí

ktorejmusíbyťihneďprepustená(§18odsek7zákonaoPolicajnomzbore).Oprávneniepolicajta„držať“
predvedenúosobunaútvarePolicajnéhozborupouvedenúdobuvšakneznamenáoprávnenieumiestniť
ju do cely policajného zaistenia v zmysle § 42 zákona o Policajnom zbore a už vôbec nie oprávnenie
odobrať jej veci, ktoré má u seba podľa § 43 zákona o Policajnom zbore, a to bez ohľadu na to, aké sú
konkrétne priestorové podmienky na tom ktorom útvare Policajného zboru.

Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že poučenie osoby o tom, že k priznaniu ani žiadnej inej
aktivite, ktorá by viedla k obvineniu z priestupku alebo trestného činu nemožno nikoho nútiť a v prípade
dobrovoľného vydania vecí sa osoba môže vystaviť riziku trestného stíhania, musí predchádzať vydaniu/
predloženiu veci, ktoré má osoba u seba. Postup, keď sa osoba najprv vyzve na vydanie/predloženie

veci, táto osoba ich následne predloží a až následne sa poučí v uvedenom zmysle iba preto, že
podozrenie z trestného činu má základ vo vydaných veciach, je zjavne nesprávny a v rozpore s vyššie
uvedenou zásadou zákazu sebaobviňovania.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že príslušníci Policajného zboru

konali v rozpore predovšetkým s § 18 odsek 4, § 42 a 43 zákona o Policajnom zbore a dôkaz získaný na
základe takéhoto postupu je nezákonný, pričom tento nedostatok nie je možné nijakým spôsobom zhojiť,
a to ani v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ako už totiž bolo uvedené, táto nezákonnosť
sa prenáša aj na dôkazy na tento dôkaz nadväzujúce. Ide teda o absolútne nepoužiteľné dôkazy, na
ktoré nie je možné v ďalšom konaní prihliadať, čo v konečnom dôsledku zakladá dôvod na zastavenie

trestného stíhania podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, teda z dôvodu, že je nepochybné,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Vzhľadom na bezpredmetnosť dokazovania na hlavnom pojednávaní opierajúcu sa o všetky zistené
skutočnosti, súd považoval postup podľa § 241 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku z dôvodu

uvedeného v § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, za plne odôvodnený a procesne správny.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne úvahy, súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť,ktorásapodávavlehotetrochdníododňajehooznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.