Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 13P/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218451
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215218451.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti

súduomaloletédieťa:H.H.,X..XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradpráce,sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R. D. XX P., právne
zastúpená advokátom JUDr. Ernest Csonga so sídlom Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda
otec - E. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. L. XX, P. o návrhu matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na zvýšenie výživného sa z a m i e t a.

II. Maloletý H. X.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca ktorý je oprávnený ho
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Matka je povinná platiť výživné na maloletého H. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima
na neplnoleté, nezaopatrené dieťa , vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca .

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 9Nc 3/03-14 v časti úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému H..

IV. Styk matky s maloletým H. sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 28.10.2015 sa domáhala na tunajšom súde zvýšenia výživného v
tom čase na dve maloleté deti D. H. X.. XX.XX.XXXX a H. H.K. X.. XX.XX.XXXX. Uznesením 13P
223/2015-39 súd konanie o zvýšenie výživného pre D. H. zastavil s odôvodnením, že dovŕšil plnoletosť.

Matka v návrhu poukázala na to, že podľa pôvodnej úpravy maloleté deti boli zverené rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 04.03.2003 do jej osobnej starostlivosti a odporca ako otec detí bol zaviazaný na
platenie výživného 250,-Sk mesačne. Matka žiadala, aby súd výživné zvýšil na maloletého H. zo sumy
250,-Sk na 50,-€ mesačne.
2. Otec maloletého podal návrh na zverenie maloletého H. do svojej osobnej starostlivosti. Poukázal na
to, že maloletý v prevažnej miere sa zdržiava u neho a tvrdil, že z celého kalendárneho roka asi 265
dní sa zdržiava u neho a možno 100 dní u svojej matky. Pôvodne vo svojej výpovedi aj tvrdil, že takto

sa s matkou dohodli. Matka žiadala návrh otca na zmenu umiestnenia zamietnuť. Vyjadrila sa, že by
súhlasila aj so zverením maloletého H. do striedavej osobnej starostlivosti.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä spisom
tunajšieho súdu 9Nc 3/03 , prešetril výchovné prostredie cestou Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyDunajská Streda, oboznámil sa s dokladmi o príjmoch oboch rodičov a v konečnom dôsledku vypočul
maloletého H. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 9Nc 3/03-14 boli v tom čase obe maloleté deti D., X..

XX.XX.XXXX a H. X.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť
výživné na každé z maloletých detí 200,-Sk. Od uvedenej doby nebola vykonaná zmena výživného.
Okremsprávyzošetreniavýchovného prostrediabolouloženékolíznemuopatrovníkoviajpredbežnesa
vyjadriť k prípadnej zmene umiestnenia na základe čoho bol vykonaný aj pohovor s rodičmi maloletého
ako aj s maloletým H.. Maloletý zhodne s prejavom otca interpretuje svoju vôľu zostať bývať s otcom.

Hovoril,žeuotcasacítilepšie,lebosituzvykol,nesedímumatkinnový priateľ.Nemyslísi,žebymuotec
viac dovolil ako tvrdí matka, dokonca otec v niektorých veciach, napr. v učení je prísnejší k nemu než
matka. Oboch rodičov má rád, ale chce zostať bývať s otcom a matku navštevovať tak, ako v poslednom
čase. U otca je zvyknutý, má tam svoje pohodlie. Matka cestou právneho zástupcu sa vyjadrila tak,
že hoci H. je vo veku 15 rokov a prejavil záujem byť u otca , nie je to pre rozhodnutie rozhodujúce ,
pretože nie vždy musí takéto výchovné prostredie zodpovedať skutočnému záujmu maloletého dieťaťa

a maloleté dieťa to nevie posúdiť. Neznamená to, že by sa nemohol zdržiavať u otca tak, ako aj doteraz.
Matka nebude klásť prekážky aby sa dieťa stretávalo s otcom. Poukázala na tú skutočnosť, že dieťa
je stále školopovinné a všetky otázky týkajúce sa návštevy školy, stravovania, oblečenia, vreckového
riešila matka. Matka sa musela uskromniť, pretože žije jednak z dávok v hmotnej núdzi ako aj z prídavku
na dieťa. Problém u otca vidí v tom ,že otec požíva alkoholické nápoje a miera starostlivosti je v tomto

smere veľmi riziková. U matky sa nachádza aj plnoleté dieťa D. ktorý je študentom strednej školy. Mieni
pokračovať v štúdiu na vysokej škole a mieni zostať v domácnosti matky. Matka naďalej žiadala, aby
súd zvýšil výživné na 50,-€ mesačne a návrh otca na zmenu umiestnenia zamietol.
4. Súd vzhľadom na vek maloletého H. v tomto konaní vypočul, oboznámil ho s predmetom tohto
konania. Maloletý uviedol, že chápe zmysel a podstatu predmetného konania . Momentálne navštevuje

B. Š. Y. P. kde dosahuje dobré učebné výsledky, vo voľnom čase hrá futbal a venuje sa športu. Uviedol,
že od mája tohto roku sa zdržiava u otca stabilne, v minulom roku to bolo tak, že týždeň bol u otca,
u matky bol 5 dní a cez týždeň u otca opätovne celý týždeň. Má veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi,
oboch rodičov má veľmi rád, u otca v súčasnosti sa dlhšiu dobu zdržiava, pretože v obci L. kde býva
otec si zvykol, dobre sa tam cíti a myslí si, že v súčasnosti asi tak o niečo lepšie vychádza s otcom. Čo

sa týka stretávania s matkou, bolo to tak, že týždeň 2x ju navštívil, prípadne jednu noc tam aj prespal.
Počas letných prázdnin tohto roku tam prespal 2x. Čo sa týka otázky zmeny umiestnenia , maloletý
jednoznačne odmietol striedavú osobnú starostlivosť. Uviedol, že by chcel byť zverený do osobnej
starostlivosti otca. Otec je schopný mu pomôcť pri učení, on je však už samostatný a pri učení zo strany
rodičov už nepotrebuje pomoc. Čo sa týka údajného požívania alkoholu zo strany otca, otec nezvykne

veľa piť, občas si vypije príležitostne tak, ako každý iný. Je možné, že v niektorých prípadoch otec je
benevolentnejší, ale čo sa týka učenia, je dokonca prísnejší ako matka. Za každých okolností sa však
chce so svojou matkou stretávať a udržiavať s ňou kontakt.
5. Súd vyžiadal správu od B. Š. R. Y. E. H. Y. P. ohľadom učebných výsledkov maloletého H. ako aj
starostlivosti zo strany rodičov. Škola potvrdila, že maloletý H. navštevuje školu od roku 2008. Je tichej,

milej povahy, je slušný voči každému a medzi spolužiakmi obľúbený. Chodí do školy upravený, veci
má v poriadku, učebné výsledky má výborné, teraz chodí do 9.ročníka . Na konci 8.ročníka prospel
s vyznamenaním a v tomto školskom roku na 1. 1/4 ročnej klasifikačnej porade získal zhruba také
isté hodnotenie. Vo voľnom čase hrá futbal a zo školských diskoték vedia potvrdiť, že rád tancuje. Od
samého začiatku so školou pravidelne komunikovala matka. S H. nikdy nebolo problémy ani v učení ani

v správaní. Na tzv. „školské veci“ matka mala vždy čas, vždy konzultovala s triednym učiteľom alebo
s triednou učiteľkou. Otca žiaka prvý krát videli v škole na slávnostnom otvorení tohto školského roka.
Dňa 21.11.2016 mali v škole tzv. „deň otvorených dverí“ pre rodičov, žiakov, kde hodnotili výsledky 1.
1/4 roka . Teraz aj matka aj otec maloletého H. boli za triednou učiteľkou.
6. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
7. Podľa čl. 5 Zákona č. 175/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine , záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach ktoré sa ho týkajú.
8. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach ktoré sa ho týkajú. V konaniach v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumej vyspelosti.
9. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.10. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
V predmetnom prípade súd vypočul v konaní maloleté dieťa H. ktorý je vo veku 15 rokov a vedel v

tomto konaní vyjadriť svoj názor ktorý vyjadril jasne a zrozumiteľne. Maloleté dieťa potvrdilo v podstate
tú skutočnosť, že v roku 2016 nepretržite od mája sa zdržiava u otca a taktiež aj predchádzajúci rok v
prevažnej miere sa zdržiaval u svojho otca. Má rád oboch rodičov, avšak momentálne si myslí, že má
bližšie k otcovi, dobre sa cíti v tomto prostredí u otca. Súd preto pri rozhodnutí sa spravoval názorom
maloletého. Čo sa týka námietok matky ohľadom nevhodnosti prostredia , požívania alkoholických

nápojov zo strany otca maloletého dieťaťa , súd poukazuje na tú skutočnosť, že dieťa u otca sa zdržiava
v prevažnej miere už takmer 2 roky. Jeho správanie od uvedenej doby nie je zmenené, škola potvrdila ,
že je slušný, je tichej, milej povahy, do školy chodí upravený, veci má v poriadku, učebné výsledky
má výborné a preto súd pri rozhodovaní o zmene umiestnenia zobral do úvahy názor maloletého H. a
zmenil pôvodné rozhodnutie tunajšieho súdu 9Nc 3/03-14 na základe ktorého bol maloletý H. zverený
do osobnej starostlivosti matky.

11. V ďalšom súd rozhodol o výške výživného zo strany matky. Súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že
matka poberá dávky v hmotnej núdzi ktoré činili ročne 1.400,-€. Matka sa snaží si k tomuto príležitostne
privyrobiť. Tento príjem však nie je stabilný, je v rozpätí medzi 50 až 200,-€. Matka má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k plnoletému dieťaťu študujúcemu na strednej škole ku D. ktorý žije s ňou v spoločnej
domácnosti . Súd preto určil zo strany matky výživné vo výške minimálneho výživného ako 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Otec má stabilný príjem, je invalidným dôchodcom
a poberá invalidný dôchodok okolo 400,-€ mesačne.
12. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .
18. Vzhľadom na takéto rozhodnutie súdu o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bolo
nevyhnutným teda návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
19. Podľa § 52 CMP súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti ktorému
rozhodnutiu smeruje ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súdd) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP ).