Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214858
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814214858.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobkyne: A. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. C. A. č. XXX, proti žalovaným: v rade 1/ 1. konsolidačná, spol. s r.o., IČO: 43 987
397, so sídlom Nitra, Štefánikova 9, v rade 2/ auctio, s.r.o., IČO: 36 765 121, so sídlom Nitra, Kmeťkova
30, obaja právne zastúpení JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda
79, v rade 3/ REALTY FINANCE s.r.o., IČO: 46 501 321, so sídlom Prievidza, Falešníka 10, právne
zastúpený JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingova 45, o určenie
neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v rade 1/ až 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba,
konaná dňa 12.5.2014 v Nitre, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo
XX, v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor, pre Katastrálne
územie Q. C. A., t.j. rodinný dom súpisné číslo XXX a priľahlé pozemky, je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, postihnutých

verejnou dražbou, uzatvorila ako záložca s veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s., ktorý bol právnym
predchodcom žalovaného v rade 1/, záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy
o hypotekárnom úvere číslo XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.2.2011. Nehnuteľnosti boli predmetom
napadnutej dobrovoľnej dražby číslo 120611310, konanej dňa 12.5.2014 o 9,00 hod., vykonanej
žalovaným v rade 2/ ako dražobníkom, na návrh žalovaného v rade 1/ ako navrhovateľa dražby.
Nehnuteľnosti za nápadne nízku sumu vydražil žalovaný v rade 3/. Priebeh napadnutej dražby
bol osvedčený do Notárskej zápisnice N195/2014, NZ 17561/2014, NCRIs 17918/2014, spísanej

na Notárskom úrade v Nitre, Štefánikova tr. 9 u notárky JUDr. Miriam Danczi. Žalobkyňa má za
to, že v napadnutej dražbe došlo k porušeniu celého radu ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. Došlo k porušeniu § 10 citovaného zákona. Žalobkyňa nemá vedomosť, že
by došlo k publikovaniu dražby v tlači s miestnou pôsobnosťou a doručovaniu oznámení o dražbe
v stanovených lehotách. Nie je pritom podstatné, kedy žalovaný v rade 2/ písomnosti odoslal, ale
kedy a či boli dotknutým subjektom doručené v zmysle § 17 ods. 2,3,5 zákona č. 527/2002 Z.z..
Je potrebné preskúmať správnosť fikcie doručenia, nakoľko sa dotknuté osoby v čase pokusu o

doručenie v mieste doručenia nenachádzali. Dražba bola zorganizovaná tak, že došlo k porušeniu
§ 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.. Dražobník za miesto konania dražby určil 66 km vzdialenú
obec Nitra, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti Diviacka Nová Ves, prípadne okresu Prievidza, kde
sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, z ktorej sa účasť dražiteľov dala očakávať a tým obmedzilúčasť na dražbe. Takto určené vzdialené miesto konania dražby nepochybne má vplyv na dosiahnutý
výťažok dražby a tým reálne aj na práva záložcu, ktorému je potrebné ako vlastníkovi veci poskytnúť
ochranu, pretože predmetné nehnuteľnosti sa vydražili hlboko pod skutočnú cenu. Zároveň v znaleckom

posudku bola cena stanovená nápadne nízka, čo spolu s miestom konania dražby vyradilo zo súťaže
záujemcov, ktorí by na základe judikovaných rozsudkov mohli predpokladať, že takto zorganizovaná
dražbu je možné napadnúť žalobou. Cena nie je ľubovôľa. K dodržaniu ustanovenia § 12 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z.z. by došlo vtedy, keby dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby aspoň
v cene 43.300,-EUR, ktorá by lepšie zodpovedala cene obvyklej v mieste a čase konania dražby, viď

znalecký posudok Ing. Miroslava Hamáčka, ktorá sa zároveň viac približuje ponuke realitných kancelárií.
Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať iba formálne konanie spočívajúce v zabezpečení
ohodnotenia znaleckým posudkom, ktorý nezabezpečuje správne ohodnotenie. Ohodnotenie premetu
dražby vypracované v rozpore so zákonom mohlo zásadne ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením
predmetu dražby. Dražba je neplatná aj z toho dôvodu, že záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby uplatnil
v dražbe pohľadávky v rozpore s § 7 ods. 2, § 16 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. z neplatných klauzúl,

teda plnenie nedlhu a zabezpečil iba formálne ohodnotenie nehnuteľností, v rozpore s cenou miestne
obvyklou. Navrhovateľ dražby si uplatnil pohľadávku v nesprávnej výške, nedlhu, z neplatných klauzúl
a za dlh, ktorý neexistuje, lebo už bol splatený v celom rozsahu, bez predchádzajúcej súdnej kontroly,
pričom sa nezdržal uplatňovania obohatenia v rozpore s dobrými mravmi, z neplatných klauzúl a dražba
sa konala pri stanovení nápadne nízkej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Preto je dražba

neplatná. Žalobkyňa navyše nemá vedomosť o tom, že by vyhláška o dražbe bola zverejnená v zmysle
§ 11 ods. 4, najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet
dražby nachádza. Vlastníkovi predmetu dražby zároveň nebola dražba oznámená v zmysle § 17 zákona
č. 527/2002 Z.z..

3. Súd doručil žalobu žalovaným.

4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že k žiadnemu porušeniu ustanovení
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nedošlo a preto považujú žalobu za neopodstatnenú.
Nesúhlasili s tvrdeniami žalobkyne, že jej neboli doručené písomnosti týkajúce sa napadnutej dražby.

Každá takáto písomnosť bola žalobkyňou ako aj dlžníkom D. I., narodeným XX.X.XXXX, bytom Q. C.
A. 512, prevzatá osobne. Podľa doručeniek boli všetky zákonom vyžadované písomnosti doručené
žalobkyni a dlžníkovi viac ako 30 dní pred dňom konania dražby. Oznámenie o dražbe vyvesila
obec Diviacka Nová Ves na úradnej tabuli obce s uvedením dátumu vyvesenia aj zvesenia. Splnenie
povinnosti zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, kde sa

premet dražby nachádza preukazuje dražobník fotokópiami regionálnej tlače. Oznámenie o dražbe bolo
zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb a zaslané Ministerstvu spravodlivosti SR. Dražba
nehnuteľnosti sa uskutočnila v Nitre, ktorá je od Diviackej Novej Vsi vzdialená približne 68 km. Všetky
náklady na vykonanie dražby znáša dlžník alebo záložca a teda sú uhrádzané prednostne z výťažku
dražby. Ak sa dražba uskutoční v kancelárii dražobníka, dochádza tak k minimalizácii nákladov, ktoré

by napríklad súviseli s nájmom priestorov na zorganizovanie dražby. Mesto Nitra má ideálnu polohu
ako centrum dražieb, pretože sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od iných západných a stredných
regiónov. Zorganizovanie dražby v Nitre nespôsobuje teda porušenie § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z.z.. Svedčí o tom aj to, že vydražiteľ má sídlo v Prievidzi. K stanoveniu hodnoty nehnuteľností
žalovaný v rade 2/ uviedol, že ako dražobník nemá odbornú spôsobilosť na vykonanie ohodnotenia

akejkoľvek nehnuteľnosti a preto vždy využíva znalcov evidovaných v zozname vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR, z odboru stavebníctvo. Vždy je vyberaný znalec, ktorý je znalý miestnych pomerov a
cien a ktorý následne vyhotovuje znalecký posudok v súlade s reálnou trhovou hodnotou ohodnocovanej
nehnuteľnosti. Ceny nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky boli ku koncu roka 2013 podstatne
nižšie, než v roku 2010, kedy bola nehnuteľnosť ohodnocovaná pre účely zriadenia záložného práva.

Žalovaný v rade 2/ preto zastáva názor, že znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
vypracovaný znalcom Ing. Petrom Karáskom, ktorým boli nehnuteľnosti ohodnotené na 37.000,-EUR
reálne ohodnotil trhovú hodnotu ku dňu dražby. Určenie výšky najnižšieho podania bolo vykonané v
súlade s § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého najnižšie podanie mohlo byť stanovené
vo výške 3 z hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (75%). Najnižšie podanie na

dražbe konanej dňa 12.5.2014 bolo určené vo výške 27.900,-EUR, čo predstavuje sumu vyššiu ako 75%
hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. K porušeniu zákona teda nedošlo. Takto určené
najnižšie podanie, ktoré umožňuje zákon je skutočne schopné ukázať reálnu trhovú hodnotu predmetu
dražby, ktorú trh buď akceptuje alebo nie. Vzhľadom na to, že sa dražby nehnuteľností zúčastnil lenjediný účastník, bolo podanie určené na hornej hranici reálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný
v rade 1/ uviedol, že sa nedomáha žiadneho plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaní
v rade 1/ a 2/ uviedli, že žalobu považujú za neopodstatnenú, pretože k žiadnemu porušeniu zákona č.

527/2002 Z.z. alebo iného zákona nedošlo a z tohto dôvodu žiadali žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v rade 3/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia
a preto neuniesla dôkazné bremeno. Dražobník žiadnym spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce z
ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. neporušil. K námietke žalobkyne týkajúcej sa vzdialenosti miesta

konaniadražbyžalovanývrade3/uviedol,žetátovzdialenosťniejeurčujúca,nakoľkozáujemcoviamajú
možnosť ohliadnuť si predmet dražby na mieste samom ako aj získať ďalšie informácie zo znaleckého
posudku. Mesto Nitra je dostupné komukoľvek dopravným prostriedkom aký si zvolí. Naopak napríklad
konanie dražby v obci Diviacka Nová Ves by mohlo znamenať obmedzenie účasti na dražbe, nakoľko v
obci nie je napr. železničná stanica. K otázke ohodnotenia predmetu dražby žalovaný v rade 3/ uviedol,
že žalobkyňa neuviedla žiaden dôkaz, že cena určená znalcom by bola stanovená ako „nápadne nízka“.

Medzi znaleckým posudkom č. XXX/XXXX Ing. Hamáčka a znaleckým posudkom vyhotoveným pre
účely dražby uplynuli 3 roky. Všeobecná hodnota nehnuteľností sa mohla za také dlhé časové obdobie
výrazne zmeniť. Za vyhotovenie znaleckého posudku zodpovedá znalec a nie dražobník. Žalovaný
v rade 2/ si teda svoju povinnosť z § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. splnil, keďže stanovenie
hodnoty draženej nehnuteľnosti bolo vykonané súdnym znalcom. Reálnu trhovú hodnotu nehnuteľností,

predmetu dražby však určuje skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase konania
dražby. Ohodnotenie nehnuteľnosti má zabezpečiť východiskovú cenu pre určenie najnižšieho podania.
Suma najnižšieho podania nemusí byť sumou, za ktorú sa premet dražby aj vydraží. K otázke záložného
práva a dobých mravov v súvislosti s pravosťou pohľadávky žalovaný v rade 3/ uviedol, že dôvodom
určenia neplatnosti dražby môže byť len nedostatok náležitostí prepísaných zákonom o dobrovoľných

dražbách, t.j. rozpor s objektívnym právom. Žalovaný v rade 3/ teda má za to, že vlastnícke právo
nadobudol ako vydražiteľ na základe príklepu licitátora. Žalobu navrhol zamietnuť.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní sa zúčastnil žalovaný v rade 3/ a jeho právny
zástupca. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných v rade 1/a 2/. Súd vykonal

dokazovanie nasledovnými listinami: oznámenie o dražbe č.l. 10, notárska zápisnica N 195/2014 zo dňa
12.5.2014 č.l. 13, plnomocenstvo č.l. 16, výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa žalovaného v rade
3/, časť znaleckého posudku č. 197/2013 č.l. 24 - 28, časť znaleckého posudku č. 149/2010 č.l. 29 -
31, inzercia nehnuteľnosti z internetu č.l. 32 - 34, výpis z LV č. 38 pre k.ú. Diviacka Nová Ves ku dňu
10.4.2014, rozhodnutie Správy katastra č.l. 36, oznámenie o postúpení pohľadávok č.l. 37, fotokópie

doručeniek č.l. 50 - 52, podací lístok č.l. 53, potvrdenie obce Diviacka Nová Ves č.l. 54, fotokópia
periodika Prievidzsko č.l. 55 - 56, potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra dražieb, úradný výpis
z Notárskeho centrálneho registra dražieb.

7.Podľa§21ods.2Zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách(ďalejlenZoDD)vprípade,akboli

porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade

je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

8. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

9. Podľa § 7 ods. 2 ZoDD navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.

10. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a
ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.11. Podľa § 11 ods. 1 ZoDD miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po
dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

12. Podľa § 11 ods. 4 ZoDD ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza.
V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,
na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom

podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie
zverejniť.

13. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku
alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí

byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

14. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi

predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

15. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, v znení účinnom do 31.5.2014 vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty

predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

16. Podľa § 17 ods. 2 ZoDD oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní
pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník
oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,
ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

18. Podľa § 20 ods. 10 ZoDD ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o
čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby.

19. Podľa § 20 ods. 11 ZoDD udelením príklepu je dražba ukončená.

20. Z vykonaného odkazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa bola predchádzajúcou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XX,. v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Prievidza, Katastrálny odbor, pre Katastrálne územie Diviacka Nová Ves. Tieto nehnuteľnosti
boli zaťažené záložným právom, ktorým bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, ktorým
bol žalovaný v rade 1/. Žalovaný v rade 1/ nadobudol pohľadávku postúpením od pôvodného

záložného veriteľa OTP Banky Slovensko a.s.. Záložné právo zabezpečovalo pohľadávku zo Zmluvy o
hypotekárnomúverečíslo005/4009/11SUzodňa24.2.2011.DlžníkomztejtozmluvybolTomášKoryťák,
narodený 21.1.1987.

21. Súd v prvom rade skúmal, či bola žaloba podaná včas v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD a či bol

žalovaný správny okruh účastníkov zmysle § 21 ods. 4 ZoDD. Dražba sa konala dňa 12.5.2014, žaloba
bola doručená súdu dňa 11.8.2014, teda pred uplynutím troch mesiacov odo dňa príklepu. Súd preto
konštatuje, že žaloba je podaná včas. Z okruhu žalovaných je žalovaný v rade 1/ navrhovateľom dražby,
žalovaný v rade 2/ je dražobníkom a žalovaný v rade 3/ je vydražiteľom predmetu dražby. Dotknutou
osobu je samotná žalobkyňa. Súd teda konštatuje, že účastníkmi konania sú osoby vymedzené v § 21

ods. 4 ZoDD. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby má žalobkyňa vždy, pokiaľ tvrdí,
že boli porušené ustanovenia ZoDD a v tejto súvislosti bola dotknutá na svojich právach. Uvedené
vyplýva priamo z § 21 ods. 2 ZoDD. Súd sa teda po konštatovaní splnenia uvedených podmienok moholzaoberať jednotlivými námietkami žalobkyne týkajúcich sa dražby, ktorými tvrdila, že boli porušené
ustanovenia ZoDD na základe čoho je dražba neplatná.

22. Žalobkyňa namietala porušenie § 7 ods. 2 ZoDD. Súd konštatuje, že povinnosti uvedené v citovanom
ustanovení má navrhovateľ dražby voči dražobníkovi a nie voči vlastníkovi premetu dražby. Žalobkyňa v
žalobetvrdila,ženavrhovateľdražbysiuplatnilpohľadávkuvnesprávnejvýške,resp.žetátopohľadávka
užneexistovalaapretoneboladražbazálohudôvodná.Súdkonštatuje,žežalobkyňatotosvojeskutkové
tvrdenie nepreukázala žiadnym dôkazom resp. ani neoznačila dôkaz, ktorý by mal uvedené tvrdenie

preukázať. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o žalobe o neplatnosť dražby skúma v zmysle § 21
ods. 2 ZoDD len porušenia zákona o dobrovoľných dražbách.

23. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že písomnosti, ktoré bol žalovaný v rade 2/ povinný v zmysle ZoDD
doručovať neboli doručované riadne a že nemožno akceptovať ani fikciu doručenia. Súd konštatuje, že
žalovaný v rade 2/ predložil súdu fotokópie doručeniek, z ktorých vyplýva, že oznámenie o dobrovoľnej

dražbe a v prípade žalobkyne aj znalecký posudok boli adresátom doručené včas a do vlastných rúk v
zmysle § 10 ods. 1 a § 17 ods. 2 a ods. 5 Zo DD. Žalobkyňa aj dlžník Tomáš Koryťák si uvedené zásielky
osobne prevzali. Námietka žalobkyne týkajúca sa doručovania bola teda bezpredmetná.

24. Súd mal ďalej preukázané, že oznámenie od dražbe bolo riadne zverejnené na úradnej tabuli obce

Diviacka Nová Ves, čo žalovaný v rade 2/ preukázal predložením potvrdenia uvedenej obce. Rovnako
bolo preukázané, že oznámenie o dražbe bolo uverejnené aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne
pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Žalovaný v rade 2/ predložil súdu kópie vydaní
regionálneho periodika „Prievidzsko“ zo dňa 11.4.2014 a 25.4.2014, v ktorých bolo oznámenie o dražbe
uverejnené, aj s potrebnými náležitosťami. Žalovaný v rade 2/ zároveň predložil súdu potvrdenie a

úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra dražieb, z ktorých vyplýva, že oznámenie o dražbe bolo
v tomto registri zapísané dňa 4.4.2014.

25. Žalobkyňa ďalej namietala, že dražobník za miesto konania dražby určil mesto Nitra, vzdialené 66
km, čím mal sťažiť účasť dražiteľov z oblasti Diviacka Nová Ves, prípadne okresu Prievidza, kde sa

nachádzajú predmetné nehnuteľnosti a tým obmedzil účasť na dražbe. Takto určené miesto konania
dražby malo podľa žalobkyne vplyv na dosiahnutý výťažok dražby. Súd k tomu uvádza, že podľa
§ 11 ods. 1 ZoDD zákon okrem podmienky aby účasť na dražbe nebola obmedzená, nekladie pre
miesto dražby žiadne ďalšie podmienky. Posúdenie či miesto, kde bola dražba vykonaná spĺňa zákonné
podmienky, musí súd urobiť s prihliadnutím na všetky osobité skutočnosti súvisiace s danou dražbou,

a so všetkými okolnosťami spojenými s jej prípravou a vykonaním. Zákon zároveň neuvádza žiadnu
hranicu vzdialenosti miesta konania dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky spôsobila že
vykonanie dražby v tomto mieste porušilo zákon o dobrovoľných dražbách. V rozpore s citovaným
ustanovením by mohlo byť napríklad určenie miesta dražby v malej obci, ktorej dopravné a ubytovacie
kapacity môže prispievať k obmedzeniu možnosti záujemcov na dražbe. Nehnuteľnosti nie sú predmetmi

bežnej každodennej spotreby a osobe, ktorá zvažuje takúto investíciu spravidla nerobí problém prekonať
aj vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov za účelom účasti na dražbe. Samotná väčšia vzdialenosť
miesta konania dražby od predmetu dražby sama o sebe ešte neznamená, že miesto dražby je určené
v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 ZoDD. Na to je potrebné zhodnotiť všetky okolnosti dražby.
Povinnosťou dražobníka je v zmysle § 11 ods. 4 ZoDD oznamovať príslušným spôsobom konanie dražby

v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby, no neznamená to, že sa dražba
musí vykonať v mieste, kde sa predmet dražby nachádza, a obzvlášť ak na tomto miest nie sú vhodné
priestory spĺňajúce podmienky.

26. Súd konštatuje, že dražba sa konala v meste Nitra, ktoré je krajským mestom a v podmienkach

Slovenskejrepublikyjevýznamnýmsídlom,resp.regionálnymcentromsdobrýmdopravnýmnapojením.
Podľa názoru súdu, účasť prípadných záujemcov na dražbe nebola vzdialenosťou miesta konania
dražby od predmetu dražby obmedzená. Vzhľadom na vzdialenosť oboch miest trvá cesta z Diviackej
Novej Vsi do Nitry len niečo vyše hodiny, čo súd nepovažuje za reálnu prekážku účasti na dražbe, pokiaľ
chce niekto uskutočniť tak významnú investíciu akou je kúpa nehnuteľnosti. Navyše, keďže súd mal za

preukázané, že žalovaný v rade 2/ ako dražobník splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k prípadným
záujemcom o účasť na dražbe tým, že oznámenie o dražbe uverejnil na úradnej tabuli obce, v periodickej
tlači aj v notárskom centrálnom registri, vážnemu záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti nebránili v účasti
na dražbe žiadne okolnosti. Dokazuje to napokon aj skutočnosť, že vydražiteľ nehnuteľnosti žalovanýv rade 3/, má sídlo v meste Prievidza a teda v regióne, odkiaľ podľa názoru žalobkyne mali pochádzať
záujemcovia o vydraženie nehnuteľnosti.

27. Najvážnejšie výhrady k platnosti dražby zo strany žalobkyne sa týkali výšky sumy, v akej bol predmet
dražby ohodnotený a aj výšky sumy, za ktorú bol premet dražby napokon vydražený. V zmysle 12 ods.
1 ZoDD bol žalovaný v rade 2/ ako dražobník povinný zaistiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým
posudkom, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti. Žalovaný v rade 2/ si túto povinnosť splnil. Súd konštatuje,
že dražobník si zároveň splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 4 ZoDD a

zaslal žalobkyni ako vlastníčke premetu dražby znalecký posudok, ktorý bol žalobkyni doručený do
vlastných rúk dňa 11.4.2014, teda viac ako 30 dní pred konaním dražby. Žalobkyňa však v tom čase
výšku všeobecnej hodnoty premetu dražby stanovenú znalcom žiadnym spôsobom, napriek dostatku
času nenamietala.

28. Všeobecnú hodnotu premetu dražby teda neurčoval žalovaný v rade 2/ ako dražobník ale súdny

znalec. Preto nebolo ani možné to, čo žalovanému v rade 2/ vytýkala žalobkyňa, že: „keby dražobník
zaistil aspoň ohodnotenie nehnuteľností v cene 43.000,-EUR“. Súd konštatuje, že dražobník nemôže
určiť znalcovi dopredu v akej hodnote má predmet dražby oceniť. Takýto postup by bol porušením
zákona. Súd konštatuje, že všeobecnú hodnotu predmetu dražby určuje znalec znaleckým posudkom,
pričomprijehovypracovávanívychádzazoštandardizovanýchznaleckýchpostupovametódnazáklade

právnych predpisov. Žalobkyňa súdu ani nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukázal jej skutkové
tvrdenia, že všeobecná hodnota predmetu dražby ku dňu kedy bol vypracovaný posudok znalcom Ing.
Petrom Karáskom, bola iná (vyššia), než ju stanovil tento znalec.

29. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že nehnuteľnosti, boli vydražené za „nápadne nízku sumu“ 27.750

EUR. Súd preskúmal notársku zápisnicu o vykonaní dražby. Z jej obsahu vyplýva, že dražobník určil
najnižšie podanie v sume 27.900,- EUR. V zmysle § 16 ods. 6 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014
muselo byť najnižšie podanie v takomto prípade určené najmenej vo výške troch štvrtín hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Súd konštatuje, že tri štvrtiny zo sumy 37.000-EUR
(všeobecná hodnota predmetu dražby určená znalcom) je suma 27.750,-EUR. Najnižšie podanie

bolo teda stanovené ešte vyššie ako táto suma. Ani ďalší priebeh dražby, vyplývajúci zo zápisnice
nenasvedčuje tomu, že by boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Súd tu
poukazuje aj na ustanovenie § 20 ods. 10 ZoDD, podľa ktorého ak nebolo urobené najnižšie podanie,
zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby.

30. K samotnej výslednej cene dosiahnutej napokon dražbou súd uvádza, že táto cena nie je
priamo závislá od všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Verejná dražba
je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom je určenie
najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby možné predať. Samotná dražba veci je často najlepším
indikátoromskutočnejtrhovejcenyveci.Všeobecnáhodnotajevždyibaodhadomznalcaajehonázorom

vyjadrujúcim určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mala dosiahnuť na voľnom
trhu za dodržania podmienok poctivého predaja. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však
neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena
dosiahnutá na dražbe. Cena sa tvorí ako priesečník ponuky a dopytu. Je teda zrejmé, že samotná cena
sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt po predmetnej nehnuteľnosti, pričom

prítomný záujemca prirodzene nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu sumu.

31. Vzhľadom na uvedené súd uvádza, že na základe výhrad žalobkyne ale ani na základe vlastného
prieskumu vykonanej dražby nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli porušením ustanovení zákona
č. 572/2002 Z.z o dobrovoľných držbách, a na základe ktorých by bola dražba neplatná. Preto žalobu

zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Osobné pomery žalobkyne sú súdu známe zo spisu. Žalobkyňa má vysoký vek a vážny, nepriaznivý
zdravotný stav. Prekonala infarkt myokardu a cievnu mozgovú príhodu. Opakovane podstupuje
hospitalizácie. Vzhľadom na uvedené dospel súd záveru, že tieto pomery žalobkyne sú výnimočnými
okolnosťami, ktoré sú zároveň dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Súd preto
žalovaným aj napriek tomu, že boli v konaní úspešní nepriznal nárok na náhradu trov konania proti

žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.