Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/698/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202874
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:5115202874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: AB 1 B.
V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560
07 043, v konaní zastúpenom Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom
Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti
žalovanému: K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. 5, G. G., o zaplatenie 1 535,84 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 06. 2015, č. k.
8C/153/2015 - 69, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nebol v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby,
a preto žalobu v celom rozsahu okresný súd zamietol. V prejednávanej veci žalobca ako postupník

nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať
návrh voči žalovanému. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo síce urobené právnym predchodcom
žalobcu (postupcom), ale súdu nebolo predložené ani plnomocenstvo na postúpenie pohľadávok od
postupcu, ktoré malo byť prílohou tohto oznámenia o postúpení pohľadávok. Žalobca nepreukázal, že
upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému skutočne doručené. Relevantným oznámením
môže byť len také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozície žalovaného - dlžníka, a s ktorým sa
mal možnosť oboznámiť. Súd konštatoval, že žalobca opakovane vo viacerých konaniach nie je

ochotný predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, z čoho vzniká podozrenie, že žalobca takou zmluvou
pravdepodobne ani nedisponuje. Okresný súd ďalej neskúmal, či úverová zmluva, ktorá je predmetom
sporu má alebo nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá v
písomnej forme, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Napriek tomu však poukázal na to, že zmluve
zo dňa XX. XX. XXXX chýbajú obligatórne náležitosti. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností
okresný súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol. Po právnej stránke rozsudok zdôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1,

2, § 524, § 526 Občianskeho zákonníka; § 497 Obchodného zákonníka a §§ 9 ods. 1, 2
a § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Rozsudok žiadal zmeniť eventuálne zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie. V odôvodnení odvolania odvolateľ (žalobca) uviedol, že okresný súd žalobu žalobcu zamietol
z nedostatočného preukázania aktívnej legitimácie, nakoľko ním predložené dôkazy nepostačujú na

preukázanie aktívnej legitimácie a dôvodom zamietavého rozhodnutia bolo nepredloženie zmluvy o
postúpení pohľadávky medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu. Má za to, že žalobca uniesol
dôkazné bremeno priložením poštového podacieho hárku.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak , platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Z dôvodu viazanosti odvolacieho súdu, rozsahom a dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového

poriadku (§ 379 a § 380 CSP) sa odvolací súd zaoberal pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie a dôvodov odvolania žalobcu, len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolací
súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu, ktorých správnosť konštatuje.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca do rozhodnutia

súdu prvej inštancie nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanej
veci a odvolacie námietky žalobcu nemôžu privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

9. Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav ako ho uviedol súd prvej inštancie v

napadnutom rozsudku. Žalobca nepredložil v prvoinštančnom konaní dôkaz o tom, že bola na neho
postúpená pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. voči žalovanému vzniknutá z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX.

10. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

11. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení
až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení

sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom,
ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie
oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že
namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musíplniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

12. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by

postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností
veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie 4Obo/210/2001 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o
postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

13. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený
domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore
so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008 ale
najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012).

14. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý

(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor súdov prvej a druhej inštancie, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z
vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka

platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie
zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená
a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že
došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného

súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom
a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu,
že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou

kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí
existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

15. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred

začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene subjektov podľa § 80 C. s. p.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.09.2015).

16. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky
preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie

pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi(ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

17. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie,žepredloženéoznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa06.01.2015dlžníkovi(žalovanému)
bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom
konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k

žalovanému a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia
oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému, a to minimálne v rozsahu, že
toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo spisu
súdu prvej inštancie vyplýva iba to, že Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. podľa
podacieho hárku priloženého k žalobe odovzdala dňa 08. 01. 2015 zásielku adresovanú žalovanému

pošte na doručenie. Táto listina (podací hárok) však podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že práve
uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. vzťahujúce
sa k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX sa aj skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného (podací
hárokpreukazujelenodoslaniezásielkynamiestobydliskažalovaného).Dôkaznébremenopreukázania
doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý

z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej
vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol
teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) o
postúpení pohľadávky voči žalovanému alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky
(§ 516 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Na predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok

súd prvej inštancie žalobcu aj opakovane v konaní neúspešne vyzýval, preto tento právny názor súdu
prvej inštancie bol žalobcovi dostatočne známy. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť
uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav vôle
a súčasne uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 09. 2012

(ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 1 B. V. s registračným číslom
34186049), kým žalobca v žalobe tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 registračné číslo 560 07 043. Preto okrem nepreukázania
doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 01. 2015 žalovanému nie je z
neho bez ďalšieho ani zrejmé, či postupníkom pohľadávky bol práve žalobca. Z uvedeného vyplýva, že

v dôsledku nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu
žalovanému, bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v
konaní a vyžadovať od neho predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014;
keďže tak žalobca ani na opakované výzvy neurobil, súd prvej inštancie jeho žalobu správne zamietol
v dôsledku nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pretože bez

preukázania postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa XX. XX. XXXX z postupcu
(Home Credit Slovakia, a.s.) na žalobcu, nemožno žalobcu považovať za oprávneného vymáhať od
žalovaného vrátenie nesplateného úveru.

18.Súdprvejinštancierozhodolonárokužalovanéhonanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavsúlade

s vtedy účinným ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovanému v prvoinštančnom konaní
žiadne trovy konania nevznikli a náhradu trov konania žalovaný ani nežiadal.

19. Žalovaný uspel aj v odvolacom konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).