Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207974
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:1214207974.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu B.. U. M., nar. XX. XX.
XXXX,trvalebytomZ.,I.XXX/XXprotižalovaným1)Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,Bratislava,Bajkalská
30, IČO 31 335 004 a 2) CASH+, s.r.o., Košice, Moldavská 8, IČO 36 175 951 zast. JUDr. Vladimírom
Balogom, advokátom, Košice, Žarnovická B54 o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v rade 1) sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v rade 2) sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej

medzi žalovanými v rade 1) a v rade 2). Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v rade 1) mal
uzavretú zmluvu o stavebnom sporení a dňa XX. XX. XXXX s ním uzavrel aj zmluvu o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX. Podmienkou naň bolo okrem iného
aj to, že mal nasporenú potrebnú sumu na sporiteľskom účte. Splátky poskytnutého medziúveru a
neskôr úveru pravidelne posielal na účet žalovaného v rade 1) na základe trvalého príkazu v Slovenskej
sporiteľni, pobočka Kežmarok, kde mu platiteľ jeho dôchodku zasielal čiastočný invalidný dôchodok.

Ručiteľkou na úvere bola jeho manželka P. M.. Na základe vykonštruovaného oznámenia bol dňa 15.
07. 2004 obvinený a od toho dňa až do 15. 06. 2006 sa nachádzal v ÚVV Levoča. Jeho trestná vec, ktorá
trvá už desiaty rok ešte nie je skončená. Počas väzby nemal vedomosť o tom, čo sa deje okolo jeho
úveru a dôvodne predpokladal, že platby z jeho účtu budú žalovanému v rade 1) zasielané aj naďalej.
Ručiteľka neočakávane a v rozpore s jeho právami, ale aj povinnosťami ručiteľa zrušila niekedy v októbri
2004 jeho trvalý príkaz na platby úveru a viac na účet žalovaného v rade 1) nezaplatila. Žalovaný v
rade 1) údajne zaslal jemu aj ručiteľke upomienky a následne v roku 2005 odstúpil od úverovej zmluvy.

O tomto nemal vedomosť a upomienky ani odstúpenie od zmluvy urobené žalovaným v rade 1)
nikdy do vlastných rúk nedostal. Vec sa dostala do exekučného konania a Okresný súd v Kežmarku
uznesením zo dňa 25. 07. 2012 rozhodol o zastavení exekučného konania žalovaného v rade 1) z
dôvodu, že nebol v omeškaní a nikdy mu neboli doručené upomienky ani odstúpenie od úverovej zmluvy.
Žalovaný v rade 1) ešte počas exekučného konania, aj keď vedel, že mu súd z dôvodu neplatného
odstúpenia od úverovej zmluvy exekúciu zamietne, odpredal jeho úver ako obchodovateľnú pohľadávku

žalovanému v rade 2), a to zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX.
Podľa zmluvy sa jednalo o súbor pohľadávok, ktorého súčasťou bola aj žalobcova úverová zmluva
označená žalovanými ako "pohľadávka". Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok boli jej účastníci povinnípostupovať podľa Občianskeho zákonníka a žalovaný v rade 1) mal povinnosť oznámiť žalobcovi ako
dlžníkovi a aj ručiteľke, že odpredáva úver ako pohľadávku, čo výslovne stanovil čl. IV. bod 6 zmluvy zo
dňa XX. XX. XXXX. Žalovaný v rade 1) žalobcovi ani ručiteľke nezaslal písomné oznámenie o postúpení

pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebol žalobca podľa svojho tvrdenia
v omeškaní a nedošlo ani k platnému odstúpeniu od úverovej zmluvy, ktorú žalobca ako stavebný
sporiteľ so žalovaným v rade 1) uzavrel. Preto musí byť zachované právo žalobcu plniť žalovanému
v rade 1) a jeho nárok ako stavebného sporiteľa na stavebnú prémiu poskytovanú štátom v pevných
sumách. Tieto práva žalovaný v rade 1) odpredajom úveru, nie pohľadávky, jednostranne zmaril, zhoršil

postavenie žalobcu, pretože žalovaný v rade 2) nie je stavebnou sporiteľňou ani bankovým subjektom a
nemá oprávnenie poskytovať štátnu stavebnú prémiu. Odpredajom úveru žalovaní zasiahli do zmluvy o
stavebnom sporení, ktorá bola súčasťou úveru. Zmluvu o stavebnom sporení ani sumy na sporiteľskom
účte nie je možné odpredať a žalobca sa dostal do podstatne nevýhodnejšej situácie, pričom podľa §
525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné okrem iného postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Stav, keď žalovaný v rade 1) v čase platnej a existujúcej úverovej zmluvy

jednostranne a v rozpore s § 525 Občianskeho zákonníka odstúpil od úverovej zmluvy a odpredal jeho
úverovú zmluvu ako pohľadávku žalovanému v rade 2) zásadne zmenil postavenie žalobcu. Žalobca
žalovanémuvrade2)potom,akosivočinemuuplatniljehodomnelénárokyoznámil,ženiejeoprávnený
a nikdy jeho úver ani domnelá pohľadávka na neho zmluvou č. XXX/XXXX neprešla. Žalovaný v rade 2)
si nepochopiteľne osvojil práva žalovaného v rade 1) ako veriteľa z úverovej zmluvy a dokonca odstúpil

od úverovej zmluvy. Postupom žalovaných došlo k protiprávnemu stavu, pretože žalobca nemá možnosť
plniť žalovanému v rade 1) a voči žalovanému v rade 2) nemôže plniť, pretože jeho domnelý nárok
na neho zákonným spôsobom nikdy neprešiel a nie je stavebnou sporiteľňou, ktorá by mu poskytovala
štátnu stavebnú prémiu. Žalovaný v rade 2) z titulu odkúpenia úveru žalobcu ako domnelej pohľadávky
podalnávrhnavykonanieexekúcieakonásaoexekúciijehomajetku,pretománaliehavýprávnyzáujem

na takomto určení. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi
žalovaným v rade 1) a žalovaným v rade 2) v časti týkajúcej sa pohľadávky vyplývajúcej z úverovej
zmluvy žalobcu č. XXXXXXXXXX určil za neplatnú. Ako dôkazy označil exekučný spis Okresného súdu
Kežmarok sp.zn. 3Er/804/2006 a exekučný spis Okresného súdu Brezno sp.zn. 3Er/2657/2012.
2. Žalovaný v rade 1) vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 87 a nasl.) uviedol, že podľa §

524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka písomnou
zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. K postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX. XX.
XXXX, čo bolo riadne preukázané v exekučnom konaní a dôkazom je uznesenie Okresného súdu
Kežmarok č.k. 3Er/804/2006-142 zo dňa 02. 01. 2012, ktorým bola pripustená zmena účastníka konania

na strane oprávneného. Žalovaný v rade 1) si splnil povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky žalobcovi
v lehote 20 kalendárnych dní od účinnosti zmluvy, keď zásielky boli zasielané doporučene
na adresu trvalého pobytu a vrátili sa nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Podľa § 526
Občianskeho zákonníka prevod práv na postupníka vyplýva zo samotného právneho úkonu bez potreby
ďalších úkonov a povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky je relevantná iba pre určenie subjektu,

ktorému sa má plniť. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že nedošlo k žiadnemu plneniu z jeho strany. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcu, že postúpením pohľadávky došlo k zásadnej zmene jeho postavenia žalovaný
v rade 1) uviedol, že od 01. 05. 2002 už u neho nemal žalobca žiadne finančné prostriedky na účte
stavebného sporenia, pretože v zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
XX. XX. XXXX nastalo dňa XX. XX. XXXX zúčtovanie nasporenej sumy na účte stavebného sporenia s

poskytnutým medziúverom, čím sa úverový vzťah dostal z fázy medziúveru do fázy stavebného úveru,
kedy už stavebný sporiteľ nemá nárok na štátnu prémiu, pretože tento je podľa zákona o stavebnom
sporení viazaný na vklady na účte stavebného sporenia. Žalobca mal splácať stavebný úver a jeho
tvrdenia o záväzkoch žalovaného v rade 1) voči jeho osobe sú irelevantné. Vzhľadom na omeškanie,
ktoré potvrdzuje aj žalobca, odstúpil žalovaný v rade 1) listom zo dňa 20. 10. 2015 od zmluvy o

úvere. Žalobcovi aj ručiteľke bolo toto odstúpenie zasielané na poslednú známu adresu trvalého pobytu.
Žalobca bol povinný nahlásiť akékoľvek zmeny, ktoré mali vplyv na komunikáciu medzi
účastníkmi úverového vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že predmetom postúpenia bola iba pohľadávka zo
stavebného úveru, teda existoval iba záväzok žalobcu voči žalovanému v rade 1), pričom pohľadávka
bola v čase postúpenia splatná z dôvodu odstúpenia od zmluvy o úvere. Z týchto dôvodov žiadal žalobu

zamietnuť.

3. Žalovaný v rade 2) vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 72 a nasl.) uviedol, že žalobca nebol a nie
je účastníkom ním napádanej zmluvy o postúpení pohľadávky a nemá naliehavý právny záujem naurčení neplatnosti, pretože jeho postavenie ako dlžníka sa nezmení ani v prípade úspechu v spore.
Žalovaní pri uzatváraní napadnutej zmluvy postupovali podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súhlas dlžníka nebol potrebný, pohľadávka je nesporná a na žalovaného v rade 2) prešli

všetky práva s ňou spojené. Pohľadávka nepatrila a nepatrí medzi tie, ktoré nemožno postúpiť podľa §
525 Občianskeho zákonníka. Sám žalobca priznáva, že o postúpení vedel a nesúhlasil s ním, teda bol
podľa § 526 Občianskeho zákonníka oboznámený s postúpením pohľadávky a ak by bolo pripustené, že
nie, tak žalobca neplnil ani pôvodnému veriteľovi (žalovanému v rade 1). Žalobca nepopiera existenciu
zmluvy o stavebnom sporení a súvisiacich zmlúv zo dňa XX. XX. XXXX a nepopiera ani to, že úver

obdržal a prestal splácať. Dôvody, ktoré s tým súviseli, sú právne irelevantné, plniť nezačal ani vtedy,
keď sa dozvedel, že tzv. trvalý príkaz bol zrušený (toto je však problémom žalobcu a ručiteľa). Exekučné
konanie bolo zastavené pre neplatné ukončenie úverovej zmluvy a nie pre dôvody uvádzané žalobcom.
Žalobca neoznámil pôvodnému veriteľovi zmenu svojho pobytu, trvalého pobytu a pod., a tak mu všetka
korešpondencia bola doručovaná na poslednú známu adresu. Tiež nie je pravdou, že žalovaný v rade 2)
vedel o tom, že Okresný súd Kežmarok zastaví exekučné konanie, pretože v čase uzatvárania zmluvy

o postúpení pohľadávky ešte nebolo v predmetnej veci rozhodnuté, konajúci súd dokonca pripustil po
postúpení pohľadávky zmenu na strane oprávneného. Žalobca si sám odporuje, keď uvádza, že v čase
postúpeniapohľadávkynebolvomeškanísosplácanímúveruanásledneuviedol,žeprestalúversplácať
v októbri 2004. Žalovaný v rade 2) dňa 14. 08. 2012 vyzval žalobcu na plnenie a následne
po nedodržaní lehoty na plnenie odstúpil od zmluvy dňa XX. XX. XXXX. Vzhľadom na tieto skutočnosti

žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v rade 1) (č.l. 96 a nasl.) uviedol, že opakovane
tvrdí, že od 15. 07. 2004 do 15. 06. 2006 bol vo väzbe v ÚVV Levoča, pričom išlo o kolúznu väzbu,
na ktorú platia ohľadne doručovania osobitné právne predpisy a odvolávanie sa žalovaného v rade 1)

na skutočnosť, že mu na adresu trvalého pobytu zaslal upomienky a odstúpenie od zmluvy sú právne
irelevantné. Žalobca mal trvalý príkaz na platenie úveru z jeho účtu, kde mu SP Bratislava
zasielala invalidný dôchodok a nemal vedomosť o tom, že jeho manželka a ručiteľka v jednej osobe
zastavila splátky stavebného úveru. Žalovaný v rade 1) sa odvolal proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 02. 02. 2010, v ktorom žalovaný uvádza adresu žalobcu O., J. XX, čo dokazuje,

že žalobca vždy riadne a včas oznámil súdnemu exekútorovi aj exekučnému súdu v Kežmarku zmenu
pobytu. Žalovaný v rade 1) tak zavádza, ak tvrdí, že mu správne a účinne v roku 2011 na adresu A.
Z. XXX doručil oznámenie o postúpení pohľadávky a pripojil dôkaz o neprevzatí zásielky v A. Z.. Za
správne doručovanie upomienok o nesplácaní úveru, nedoručenie odstúpenia od úverovej zmluvy a
nedoručenie oznámenia o postúpení úveru - pohľadávky nesie zodpovednosť žalovaný v rade 1), keď

z uznesenia Okresného súdu Kežmarok vedel, kde žalobca býva a kde mu treba doručovať zásielky.
Ak nedošlo k platnému odstúpeniu od úveru zo strany žalovaného v rade 1), tak nemohol byť daný ani
právny titul na odpredaj jeho úveru ako pohľadávky žalovanému v rade 2). V situácii, keď žalovaný v
rade 1) poznal uznesenie Okresného súdu Kežmarok je úkon, ktorým žalovaný v rade 1) odpredal jeho
úver žalovanému v rade 2) úkonom, ktorým uviedol žalovaného v rade 2) do omylu a zavinil, že nie je

oprávneným a žalobca voči nemu povinným.

5. Žalovaný v rade 1) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 103) uviedol, že námietky žalobcu k
skutočnosti nedoručenia odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že sa v relevantnej dobe nachádzal v ÚVV
Levoča sú bezpredmetné, keď žalovaný v rade 1) odstúpil od zmluvy o úvere listom zo dňa 20. 10. 2005,

ktorý zasielal žalobcovi aj ručiteľke na poslednú známu adresu trvalého pobytu. Žalobca bol povinný
nahlásiť akékoľvek zmeny, ktoré mali vplyv na komunikáciu medzi účastníkmi úverového vzťahu, preto
zastáva názor, že od zmluvy bolo platne odstúpené.

6. Žalovaný v rade 2) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 102) uviedol, že žalobca neuviedol žiadne

nové skutočnosti, ktoré neodzneli v predchádzajúcich sporoch a podaniach, preto zotrváva na všetkých
svojich vyjadreniach a žiada žalobu zamietnuť.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 25. 10. 2016, z ktorého sa písomne ospravedlnil žalovaný v
rade 1), žalovaný v rade 2) aj jeho právny zástupca, ktorí súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci

v ich neprítomnosti, preto súd konal v ich neprítomnosti, vykonal dokazovanie listinnými dokladmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise sp.zn. 6C/138/2014 a pripojených exekučných spisoch Okresného
súdu Kežmarok sp.zn. 3Er/804/2006 a Okresného súdu Brezno sp.zn. 3Er/2657/2012.8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že vzťah medzi ním a žalovaným v rade 1) upravovala úverová
zmluva, všeobecné podmienky ďalej len "VP") a v zmysle čl. XX bolo možné previesť práva resp.
povinností z úverovej zmluvy výlučne na strane dlžníka, teda na jeho strane, pričom podľa ods. 2 tohto

článku k prechodu jeho záväzkov z úverovej zmluvy bol potrebný písomný súhlas úverového veriteľa z
čoho vyplýva, že úverový veriteľ nebol oprávnený v zmysle zmluvy o úvere previesť práva vyplývajúce z
úverovejzmluvynatretieosobyapostupovalvrozpores§17zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Pri uzatvorení zmluvy označenej ako postúpenie pohľadávky konali žalovaní v rozpore so
zákonom, mali úmysel obísť zákon, konali nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a ich konanie je v

zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným úkonom. Žiaden zákon, a to Trestný poriadok,
ani zákon o výkone väzby neukladal žalobcovi povinnosť oznámiť úradom či inštitúciám, že sa nachádza
vo väzbe a bol obvinený. V zmysle čl. XXI VP mal povinnosť podľa ods. 3 okamžite oznámiť žalovanému
v rade 1) zmenu bydliska alebo iných dôležitých údajov, z čoho nemožno vyvodzovať povinnosť oznámiť
pobyt vo väzbe. Naliehavosť právneho záujmu vidí v tom, že prebieha exekúcia, v ktorej
bolo vydané uznesenie o odklade exekúcie. Neexistuje exekučný titul uplatnený žalovaným v rade 2),

pretože zmluvou o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k tomu, aby žalovaný v rade 2) nadobudol práva
úverového veriteľa. Druhý dôvod videl v tom, že úverový vzťah podľa neho naďalej trvá a v prípade, že
súd žalobe vyhovie a následne žalovaný v rade 1) odstúpi od zmluvy pôjde už o premlčanú
pohľadávku.

9. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX uzavrel žalovaný
v rade 1) ako veriteľ so žalobcom ako stavebný sporiteľ - dlžník a P. C. (teraz M.) ako ručiteľkou zmluvu

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len "zmluva"), ktorej predmetom bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 19 916,35 Eur (600 000,-Sk) a poskytnutie
nevypovedateľného stavebného úveru zo strany veriteľa po dodržaní všetkých zmluvných podmienok
a splnení Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení dlžníkom vo výške 9 958,18 Eur
(300 000,-Sk) na základe uzatvorenej zmluvy o stavenom sporení pod č. XXXXXXX X XX, pričom

presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení zmluvy
o stavebnom sporení. Účelom mimoriadneho medziúveru aj stavebného úveru bola kúpa bytu alebo
domu, výstavba domu, modernizácia, rekonštrukcia a údržba domu alebo bytu, obstaranie stavebného
pozemku a obstaranie a rekonštrukcia nebytových priestorov na byt. Dlžník sa zaviazal do nasporenia
polovice cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo

výške 99,58 Eur (3 000,-Sk) a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky
mimoriadneho medziúveru mesačnými splátkami vo výške 99,58 Eur (3 000,-Sk). Zároveň sa zaviazal
uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov v mesačných splátkach po 91,62 Eur (2 760,-Sk).
Návratnosť mimoriadneho medziúveru, stavebného úveru vrátane úrokov, nákladov a poplatkov bola
zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX, kat. úz. A. Z., č. parcely

XXX/X, XXX/X, ktorej vlastníkom je žalobca. Podľa čl. V bod. 5 zmluvy mal žalobca ako dlžník okrem
iných skutočností povinnosť písomne informovať veriteľa o všetkých zmenách týkajúcich sa dlžníka,
jeho majetku, založenej nehnuteľnosti a pod. Podľa čl. VI body 3. a 4. zmluvy v prípade omeškania
dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti a môže od

zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité vrátanie medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených
v bode XIX. všeobecných podmienok.

12. Podľa čl. XX. bod 3 Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, prevod zmluvy
o stavebnom sporení alebo odstúpenie a vznik práv vyplývajúcich zo zmluvy o stavebnom sporení

si vyžadujú súhlas stavebnej sporiteľne, ktorá môže určiť jeho podmienky a o súhlas treba písomne
požiadať. Pri prevode stavebného úveru, ktorý podlieha súhlasu stavebnej sporiteľne, má stavebná
sporiteľňa právo vyrubiť novému majiteľovi zmluvy o stavebnom sporení poplatok vo výške 3% zostatkudlhu. Podľa čl. XXI. ods. 3 je stavebný sporiteľ povinný bez zbytočného odkladu informovať stavebnú
sporiteľňu v prípade zmeny jeho bydliska/sídla alebo iných dôležitých údajov.

13. Dňa 06. 02. 1998 bola na notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča v Poprade spísaná notárska
zápisnica N 38/98, NZ 38/98 - osvedčenie o vyhlásení povinných osôb podľa § 274 písm. e) OSP a § 41
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o uznaní dlhu a súhlase dlžníkov
(záložcov) s exekúciou. Žalobca v nej ako povinná osoba - stavebný sporiteľ vyhlásil, že dňa XX. XX.
XXXX uzavrel so žalovaným v rade 1) ako osobou oprávnenou zmluvu o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere, kde mu bol podľa zmluvy poskytnutý mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXX X
XX vo výške 600 000,-Sk a nevypovedateľný stavebný úver vo výške cca 300 000,-Sk, ktoré má splácať
podľa splátok uvedených v bode II. zmluvy. Žalobca uviedol, že tieto úvery uznáva v plnom rozsahu
z hľadiska právneho základu, dôvodu, predmetu a výšky a vyhlásil, že sa zaväzuje ich splatiť podľa
splátkového kalendára uvedeného v bode II. zmluvy. Pohľadávka je zabezpečená záložnou zmluvou
uzavretou dňa XX. XX. XXXX na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. Z. a zapísané na LV

č. XXX ako parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - záhrada o
výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXX. Zároveň žalovaný vyhlásil, že v prípade nesplnenia jeho
záväzkuzapodmienokuvedenýchvzmluvesúhlasístým,abysanotárskazápisnicastalavykonateľným
titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. P. C. (teraz M.) ako ručiteľka dlžníka vyhlásila, že v
prípade porušenia zmluvy zo strany žalovaného, najmä nesplatenia úveru resp. jeho neplatenia podľa

splátkového kalendára, je povinnou osobou vo vzťahu k žalovanému v rade 1) ako oprávnenej osobe,
súhlasí s podmienkami ručenia a povinné osoby v rade 1) a 2) (dlžník a ručiteľka) uzatvárajú dohodu o
prevzatí povinnosti povinnej osoby v rade 1) (žalobcu) povinnou osobou v rade 2) (P. M.), ak by žalobca
nesplnil dlh vzniknutý z predmetnej zmluvy a súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

14. Listom zo dňa 07. 09. 2005 vyzval žalovaný v rade 1) žalobcu na úhradu dlžnej sumy vrátane splátky
za mesiac september 2005 spolu vo výške 1 007,77 Eur (30 360,-Sk) a upozornil ho, že v prípade
nezaplatenia odstúpi od zmluvy a bude požadovať zaplatenie celého zostatku úveru. Uvedenú výzvu
zasielal žalobcovi na adresu A. Z. XXX a vrátila sa ako neprevzatá v odbernej lehote - uložené od 12.
09. 2005 do 30. 09. 2005 (adresát nezastihnutý). P. M. si uvedenú výzvu prevzala dňa 16. 09. 2005

na adrese A. Z. XXX.

15. Listom zo dňa 20. 10. 2005 žalovaný v rade 1) odstúpil od zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX z dôvodu,
že žalobca neuhradil zročné splátky ani v poskytnutej dodatočnej lehote a zostal v omeškaní s viac
ako dvoma splátkami. V súlade s čl. VI., VII. zmluvy tak žalovaný v rade 1) odstúpil od zmluvy o

mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX. XX.
XXXX a žiadal okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, pričom dlžná suma ku dňu 20.
10. 2005 predstavovala 8 694,83 Eur (261 940,50 Sk). Uvedené odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi
zasielané dvakrát na adresu A. Z. XXX a vrátilo sa ako neprevzaté v odbernej lehote (prvýkrát bolo
uložené od 26. 10. 2005 do 13. 11. 2005 a druhýkrát od 28. 11. 2005 do 16. 12. 2005). P. M. bolo

zasielané oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré si prevzala dňa 02. 11. 2005.

16. Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru vyplýva, že k vyrovnaniu medziúver - úver došlo dňa
XX. XX. XXXX v sume 9 573,28 Eur. Od 16. 05. 2002 boli evidované mesačné vklady vo výške 91,62
Eur každý, pričom posledný vklad bol uvedený dňa 16. 11. 2004. Za nasledujúce obdobie

už nie je uvedený žiadny vklad, iba úrok a sankčný úrok.

17. Žalovaný v rade 1) ako postupca a žalovaný v rade 2) ako postupník dňa XX. XX. XXXX uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávky č. XXX/XXXX podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej
predmetom bolo postúpenie súboru pohľadávok č. II. a č. IV. špecifikovaných v prílohách č. 1A, 1B, 2A

a 2B zmluvy. V zmluve o postúpení pohľadávky bolo zároveň uvedené, že postupca písomne oznámi
postúpenie pohľadávky dlžníkom, spoludlžníkom, ručiteľom a záložcom v lehote 20 kalendárnych dní
od účinnosti postúpenia pohľadávok s tým, že už nie je oprávnený od nich prevziať plnenie vyplývajúce
z predmetnej pohľadávky. V prílohe č. 1b je uvedená špecifikácia pohľadávok zabezpečená záložným
právom k nehnuteľnosti. Pod por. č. 5X je uvedená pohľadávka zo zmluvy XXXXXXX 7 XX, rok začatia

vymáhania 2005, dlžník B.. U. M., bydlisko A. Z. XXX, cieľová suma 19 917,-Eur, úroková sadzba 5 %,
sadzba nad dohodnutú úrokovú sadzbu 3 %, úroková sadzba z omeškania 9 %, nezaplatené úroky 3
509,04 Eur, istina 8 779,18 Eur, celková dlžná suma k 31. 03. 2011 vo výške 12 288,22 Eur, spôsob
zabezpečenia nehnuteľnosť, lokalita zálohu A. Z., exekútor JUDr. Michal Bulko a Ex 112/06. V príloheč. 3 je špecifikovaný záloh - nehnuteľnosť číslo zmluvy XXXXXXX X XX, dlžník a záložca U. M., na LV
č. XXX, kat. úz. A. Z., číslo vkladu V XXX/XX, súp. č. stavby XXX - rodinný dom postavený na parcely
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a pozemok parc. č. XXX/X - záhrada o

výmere XXX m2.

18. Na základe návrhu žalovaného v rade 1) bolo Okresným súdom Kežmarok pod sp.zn. 3Er/804/2006
dňa 17. 01. 2007 vydané poverenie v prospech žalovaného v rade 1) proti povinným - žalobcovi
a P. M. na zaplatenie sumy 8 867,92 Eur (267 155,10 Sk) spolu s 9 % úrokom ročne zo sumy

8 779,17 Eur (264 481,20 Sk) od 01. 02. 2006 do zaplatenia. Dňa 22. 04. 2009 bol
Okresnému súdu Kežmarok doručený návrh na zrušenie poverenia - zastavenie konania, ktoré žalobca
ako povinný odôvodnil tým, že nikdy nedostal do vlastných rúk odstúpenie od úverovej zmluvy, mal daný
trvalý príkaz z jeho účtu. Pre pobyt vo väzbe sa nemohol dva roky zdržovať v mieste bydliska a nemal
ani možnosť oznámiť žalovanému v rade 1) kde sa zdržuje. Jeho manželka bez jeho vedomia zrušila
trvalý príkaz a on nemal ako porušiť zmluvu. Uznesením č.k. 3Er/804/2006-48 zo dňa 02. 02. 2010

bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Predmetné uznesenie bolo zrušené uznesením
Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že predmetom preskúmania v odvolacom konaní bolo uznesenie
vydané vyšším súdnym úradníkom, ktoré sa v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
považuje za rozhodnutie sudcu, ktorý odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym
úradníkom nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Zákonná sudkyňa bola vylúčená

z prejednávania a rozhodovania v danej právnej veci, a preto bolo uznesenie vo výroku o zastavení
konania zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 08. 12. 2011 bol súdu
doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania - oprávneného, ktorú zmenu súd uznesením
č.k. 3Er/804/2006-142 zo dňa 02. 01. 2012 pripustil. Odôvodnil to tým, že zo zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX mal za preukázané postúpenie pohľadávky oprávneného -

žalovaného v rade 1) na žalovaného v rade 2). Voči predmetnému uzneseniu nebolo podané odvolanie
a nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 03. 2012. Žalobca si uznesenie prevzal do vlastných rúk dňa 19. 01.
2012. Uznesením č.k. 3Er/804/2006-159 zo dňa 25. 07. 2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju, čo odôvodnil tým, že ak "má samotná zmluva o úvere písomnú formu, tak aj odstúpenie od
zmluvy musí byť písomné. Vzhľadom na to, že písomné odstúpenie pôvodného oprávneného od vyššie

uvedenej úverovej zmluvy nebolo povinnému v 1. rade (žalobcovi v tomto konaní) doručené, nemohlo
dôjsť ani k zániku zmluvy. Súd považoval za preukázané, že povinný v rade 1. bol v období odo dňa 15.
07. 2004 do dňa 25. 06. 2006 vo výkone väzby a nemal možnosť oznámiť predchodcovi oprávneného,
kde sa zdržuje. Z nedoručených zásielok predchodcu oprávneného adresovaných povinnému v 1.
rade vyplýva úmysel predchodcu oprávneného doručiť zásielky označené ako odst. od zmluvy vrátené

predchodcovi oprávneného dňa 23. 11. 2005 a následne dňa 21. 12. 2005 s označením zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Minimálnym šetrením pobytu povinného v 1. rade by bol predchodca
oprávneného zistil skutočné dôvody nepreberania zásielky povinným v 1. rade. Z ustálenej judikatúry
SR je zrejmé, že k platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk v zmysle § 47
ods. 2 OSP nedôjde, ak sa adresát v mieste doručovania v čase doručovania nezdržiaval. K platnému

doručeniu písomnosti, ktorá má byť doručená podľa účastníkovi do vlastných rúk, v zmysle ustanovenia
§47ods.2tretiavetaOSPnedôjde,aksavmiestedoručenianezdržiavalvčasedoručovaniapísomnosti
alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie."

19. Na základe návrhu žalovaného v rade 2) Okresný súd Brezno pod sp.zn. 3Er/2657/2012 vydal dňa

18. 09. 2012 poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného CASH+, s.r.o. proti povinným
- žalobcovi a P. C. (M.) na zaplatenie 8 779,18 Eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 22. 12.
2005 do 03. 09. 2012 a s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04. 09. 2012 do zaplatenia. K návrhu na
vykonanie exekúcie bola doložená notárska zápisnica N 38/98, NZ 38/98 zo dňa 06. 02. 1998 spísaná u
notára JUDr. Štefana Siskoviča v Poprade, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo

dňa XX. XX. XXXX uzavretá medzi veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., stavebným sporiteľom
- dlžníkom B. a P. C. ako ručiteľkou, záložná zmluva na nehnuteľnú vec zo dňa 03. 02. 1998, výzva na
úhradu zo dňa 14. 08. 2012, odstúpenie od zmluvy zo dňa 30. 08. 2012, doručenky a zmluva o postúpení
pohľadávok uzavretá medzi spol. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako postupcom a CASH+, s.r.o. ako
postupníkom. Žalobca ako povinný v rade 1) vzniesol námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že dňa

XX. XX. XXXX uzavrel pred notárom JUDr. Siskovičom zmluvu o exekučnom titule. Na Okresnom súde
Kežmarok sa viedlo exekučné konanie, ktoré iniciovala Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a tá v priebehu
exekučného konania postúpila pohľadávku na spol. CASH+, s.r.o. Rozhodnutím súdov a zastavením
exekučného konania podľa neho zaniklo právo spol. CASH+, s.r.o. na uplatnenie pohľadávky voči nemu.Žalovaný v rade 2) si musel byť vedomý, že odkupuje iba exekučnú pohľadávku, stal sa oprávneným
na vymáhanie pohľadávky iba v danom exekučnom konaní a zastavením exekúcie sa stal jeho nárok
nerealizovateľný a zanikol. Stavebný úver predpokladal aj jeho právo na štátnu prémiu a žalovaný v

rade 2) nie je ani nebol stavebnou sporiteľňou a nie je oprávnený pripisovať štátnu prémiu. Povolenie
zmeny oprávneného nie je možné zamieňať s prechodom práva zo zmluvy č. N 38/98, NZ 38/98. Z
týchto dôvodov žiadal zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/2657/2012-85
zo dňa 05. 12. 2012 súd zamietol námietky povinného v rade 1) (žalobcu), vyhovel námietkam povinnej
v rade 2) ohľadne 3% úroku z omeškania od 04. 09. 2012 do zaplatenia a vo zvyšku námietky povinnej

v rade 2) zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že "povinný musí preukázať, že po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd po preštudovaní spisového materiálu,
hlavne exekučného spisu Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 3Er 804/2006 prišiel k záveru, že
povinný v rade 1) takéto dôvody neuviedol. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetná
pohľadávka pôvodného veriteľa Prvej stavebnej sporiteľne prešla v plnom rozsahu aj s príslušenstvom

na oprávneného CASH+ s.r.o. Košice. O tejto skutočnosti už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní
vedenom pred Okresným súdom Kežmarok č.k. 3Er 804/2006-142 zo dňa 02. 01. 2012, keď súd pripustil
zmenu na strane oprávneného tak, že oprávneným namiesto Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. sa stala
spoločnosť CASH+ s.r.o. Čiže o otázke nástupníctva na strane veriteľa bolo už právoplatne rozhodnuté
týmto uznesením, ktoré sa stalo právoplatné dňa 08. 03. 2012. Súd ešte raz poukazuje na to, že

predmetom konania vo veci pred Okresným súdom Kežmarok sp.zn. 3Er 804/2006 bol ten istý predmet
konania ako pred Okresným súdom Brezno sp.zn. 3Er 2657/2012. Exekučné konanie vo veci Okresného
súdu Kežmarok bolo zastavené len z dôvodu, že odstúpenie od zmluvy nebolo riadne doručené
povinnému v rade 1). Oprávnený však v konaní pred Okresným súdom Brezno preukázal,
že odstúpenie od zmluvy bolo povinnému riadne doručené, a to listom, ktorý povinný prevzal dňa 16.

08. 2012." Ohľadom námietok povinnej v rade 2) súd poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu
Kežmarok, ktorým bolo rozhodnuté o zmene oprávneného, povinná v rade 2) uznesenie riadne prevzala.
Pôvodný oprávnený podal u exekútora návrh na vykonanie exekúcie voči povinným v rade 1), 2) dňa
13. 02. 2006, čiže od tohto dátumu podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynula 10-ročná premlčacia
lehota. Exekučné konanie bolo zastavené až uznesením zo dňa 05. 09. 2012, a teda týmto dátumom

aj skončilo neplynutie premlčacej doby. Ďalšia premlčacia doba začala plynúť dňom podania návrhu
na Okresný súd Brezno dňa 07. 09. 2012. Prvé odstúpenie od zmluvy zo strany Prvej stavebnej
sporiteľne bolo dňa XX. XX. XXXX tak, keby začala 10- ročná premlčacia doba plynúť od tohto dátumu,
tak by nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej doby. To sa týka aj jednotlivých úrokov z omeškania podľa §
110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde ani úrokom z omeškania neuplynula 3- ročná premlčacia doba.

Oprávnený vyzval povinného v rade 1) na zaplatenie predmetného dlhu vo výške 8 779,18 Eur listom
zo dňa 14. 08. 2012 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6% od 22. 12. 2005 až do zaplatenia.
Oprávnený teda v zmysle zmluvy požadoval len 6% úrok z omeškania a nie 9% úrok z omeškania, tak
ako to požadoval v návrhu na začatie exekúcie. Súd preto vyhovel v tejto časti námietke povinnej
v rade 2) ohľadne úroku vo výške 9% od 04. 09. 2012 zo sumy 8 779,18 Eur do zaplatenia a oprávnený

má nárok len na 6% úrok z omeškania. Vo zvyšku súd námietky povinnej v rade 2) zamietol. Uznesením
č.k. 3Er/2657/2012-128 zo dňa 19. 01. 2016 súd odložil výkon exekúcie na dobu do právoplatnosti
rozhodnutia Okresného súdu Brezno v konaní sp.zn. 6C/138/2014.

20. Z hľadiska vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby okolnosť, že nebol účastníkom zmluvy o

postúpení pohľadávky nevylučuje možnosť, aby dlžník takúto žalobu podal, ak by došlo k zásahu do jeho
právneho postavenia. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že strany majú vecnú legitimáciu
na podanie takejto žaloby a zároveň na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Určovacia
žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)

predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu. Určenie
musí umožniť vytvoriť komplexný základ pre vzťahy medzi stranami a tým predísť žalobe na plnenie
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 173/2010). Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným

určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych
pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho
sa žalobca domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môžedosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba
je procesne prípustným nástrojom ochrany práva. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho

záujmu na určovacej žalobe, je potrebné vychádzať vo všeobecnosti z toho, že tento záujem je daný v
stave aktuálnej objektívnej právnej neistoty medzi stranami konania, ktorý ohrozuje právne postavenie
žalobcu a nemožno ho odstrániť inými právnymi prostriedkami. Súd je toho názoru, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti zmluvy o postúpení pohľadávky.
Postavenie žalobcu by sa nijakým spôsobom nezmenilo, nestalo neistým a tiež by sa nezmenili ani jeho

práva a povinnosti. Samotný žalobca potvrdil, že dlžnú sumu neplatil, a to ani po tom, ako sa voči nemu
začalo exekučné konanie (napr. ani pravidelnú mesačnú splátku, ak bol presvedčený o tom, že jeho
vzťah so žalovaným v rade 1) naďalej trvá). Prepustený z väzby bol v roku 2006, ale až v roku 2009
žiadal zrušenie exekúcie. Súd pritom považuje obdobie troch rokov za dostatočne dlhý čas na zistenie
všetkých skutočností, kedy žalobca musel zistiť, že splátky úveru neplatí (napr. z výpisov z účtu), ale
situáciu nijakým spôsobom neriešil. Jeho tvrdenie, že on nebol v omeškaní je preto nepravdivé a bol a

stále aj je dlžníkom, ktorý nezaplatil pohľadávku vzniknutú z predmetnej zmluvy o mimoriadnom úvere a
stavebnom úvere a jeho postavenie dlžníka sa nezmení bez ohľadu na to, kto je veriteľom pohľadávky.
Ak by však aj existoval naliehavý právny záujem, súd má za to, že nie je dôvod na vyhovenie predmetnej
žalobe.

21. Záväzkovým vzťahom rozumieme právny vzťah medzi dvoma stranami, teda na jednej strane je
veriteľ ako osoba oprávnená, ktorej vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a na strane
druhej je dlžník, ktorému vzniká povinnosť záväzok splniť. Úverom sa rozumie poskytnutie peňažných
prostriedkov zo strany jednej osoby (veriteľa) do určitej sumy v prospech inej osoby
(dlžníka) s podmienkou, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky (presnejšie peňažné prostriedky v

rovnakej nominálnej hodnote) po čase vráti a prípadne aj zaplatí úroky alebo inú náhradu. Pohľadávku
možno vymedziť ako právo vznikajúce jednému účastníkovi - veriteľovi, požadovať plnenie od druhého
účastníka - dlžníka, vzniknuté z určitého záväzkového vzťahu. Pohľadávka je to, čo je niekto
niekomu povinný vyrovnať - vrátiť, je to nárok veriteľa (právnickej osoby, alebo fyzickej osoby) na
peňažné alebo vecné plnenie zo strany dlžníka. Zo strany veriteľa je potom možné postúpiť pohľadávku

na iný subjekt podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z predloženého výpisu z účtu
odstúpeného úveru vyplýva, že posledná splátka bola zaplatená dňa 16. 11. 2004, ďalšie splátky už
zaplatené neboli. Žalovanému v rade 1) tak voči žalobcovi vznikla pohľadávka, ktorú mohol postúpiť, on
nepostupoval úver ani zmluvu o úvere ako sa domnieva žalobca. Zmluva o úvere je iba titulom, z ktorého
vyplývajú práva a povinnosti jednotlivých strán a postupujú sa nároky z nej. Nedošlo ani k odpredaniu

zmluvy o stavebnom sporení a nasporenej sumy na sporiteľskom účte, pretože v zmysle zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere došlo dňa XX. XX. XXXX k zúčtovaniu nasporenej sumy
na účte stavebného sporenia s poskytnutým medziúverom (teda k ich spotrebovaniu) a žalobcovi bol
poskytnutý úver, ktorý čerpal, čo žalobca nijakým spôsobom nespochybnil. Po zmene mimoriadneho
medziúveru na stavebný úver už stavebný sporiteľ platí iba splátku úveru (v tomto prípade vo

výške 91,62 Eur - 2 760,-Sk), kým do nasporenia polovice cieľovej sumy resp. do pridelenia cieľovej
sumy je povinný platiť mesačné vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení, ako aj mesačne splácať
úroky mimoriadneho medziúveru (v tomto prípade po 99,58 Eur - 3 000,-Sk každý). Na sporiacom účte
po zúčtovaní prostriedkov a poskytnutí stavebného úveru už nie sú finančné prostriedky a sporiteľ naň
už ďalej nesporí. Nárok na štátnu prémiu vzniká sporiteľovi iba počas doby sporenia (§ 10 ods. 4 veta

prvá zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení). V prípade, že dôjde k ukončeniu sporenia napr.
tým spôsobom, že bol žalobcovi poskytnutý stavebný úver, nárok na štátnu prémiu zaniká, pretože už
nedochádza k sporeniu prostriedkov, ale už sa iba platia jednotlivé splátky stavebného úveru. Žalobcovi
nárok na štátnu prémiu po poskytnutí stavebného úveru už nepatril, preto sa súd nestotožňuje s tvrdením
žalobcu, že postúpením pohľadávky subjektu, ktorý nie je stavebnou sporiteľňou ani bankou oprávnenou

poskytovať štátnu prémiu sa zhoršilo jeho postavenie. V roku 2002 sa mimoriadny medziúver zmenil
po nasporení cieľovej sumy na stavebný úver. Týmto okamihom prestal žalobca prispievať príspevkami
na účet stavebného sporenia a bol povinný už platiť iba splátky poskytnutého stavebného úveru. Nárok
na štátnu prémiu podľa zákona o stavebnom sporení trvá iba do doby, kým nie je sporiteľovi poskytnutý
stavebný úver. Žalobca tak už nemal nárok na štátnu prémiu, pretože stavebný úver mu bol poskytnutý,

čerpal ho, čo žalobca nepoprel. Postúpením pohľadávky sa jej obsah nezmenil, pretože k zmene obsahu
pohľadávkynedochádzavprípadepeňažnýchpohľadávok.Obsahompohľadávkynapeňažnéplnenieje
povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnejpohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje a zmena veriteľa pohľadávky nemá vplyv na obsah
pohľadávky.

22. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi
doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi
novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Právna úprava postúpenia pohľadávky je
predmetom § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. V zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá musí
mať písomnú formu, má byť pohľadávka špecifikovaná, určená jej výška, označený dlžník a faktúra,

zmluva alebo iný písomný podklad potvrdzujúci jej vznik. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť inému, je však povinný to bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Oznámenie
dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi. Ak pôvodný veriteľ nesplní oznamovaciu
povinnosť, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi preukázaním
zmluvy o postúpení pohľadávky. K námietke žalobcu, že mu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky
súd uvádza, že žalovaný v rade 1) zasielal oznámenia ako žalobcovi, tak aj ručiteľke na adresu, ktorú

mal k dispozícii vo svojich interných dokladoch. Pritom žalobca najmenej jedenkrát oznámil žalovanému
v rade 1) zmenu adresy, čo je možné zistiť na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, kde je pri žalobcovi uvedená adresa A. G. Z., I. X/X a pri P. C. (M.) adresa C., M..
Q. 8, ale výzvy na zaplatenie dlžnej sumy aj odstúpenie od zmluvy a oznámenie o odstúpení od zmluvy
im už žalovaný v rade 1) zasielal na adresu A. Z. XXX. Žalobca nikdy ani netvrdil ani nepreukázal,

že žalovanému v rade 1) oznámil aj ďalšiu zmenu adresy resp. bydliska. Tieto zmeny oznamoval
podľa jeho vlastného vyjadrenia iba súdnemu exekútorovi a súdu. Ak by však súd aj akceptoval názor,
že toto oznámenie malo byť doručované na adresu uvádzanú v exekučnom spise, táto skutočnosť
nespôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky. Žalobca mal vedomosť o postúpení pohľadávky a
samotné nedoručenie oznámenia nie je dôvodom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, má

vplyv iba na to, že kým dlžníkovi nie je postúpenie preukázané zbaví sa svojej povinnosti plniť tak,
že bude plniť pôvodnému veriteľovi (ani to však žalobca neurobil). Žalobca je so zmluvou o postúpení
pohľadávky oboznámený a má ju aj k dispozícii, taktiež mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu
Kežmarok č.k. 3Er/804/2006-142 zo dňa 02. 01. 2012, ktorým bola pripustená zmena oprávneného. Toto
uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk a nepodal voči nemu opravný prostriedok. Žalobu

o neplatnosť zmluvy o postúpení podal až dňa 20. 02. 2014, teda po viac ako dvoch rokoch.

23. Postúpením pohľadávky postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním. Postupca už ďalej nie je oprávnený pohľadávku

vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom a nadobúda pohľadávku vrátane jej
príslušenstva a práv. V prípade postúpenia pohľadávky nie je možné hovoriť o tom, že sa postupuje iba
v jednom konkrétnom konaní. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky ide o trvalý stav. Preto nie je správny
názoržalobcu,žežalovanývrade1)postúpilpohľadávkužalovanémuvrade2)ibavjednomkonkrétnom
exekučnom konaní a keď bolo exekučné konanie zastavené, tak jeho nárok zanikol.

24. S tvrdením žalobcu, že bola pohľadávka postúpená bez jeho súhlasu v rozpore so
všeobecnými podmienkami, so zákonom a zmluvou sa súd nestotožňuje. Všeobecné podmienky
udávajú obmedzenie postúpenia stavebného sporenia resp. stavebného úveru, ak už bol pridelený, zo
strany dlžníka (v tomto prípade žalobcu) na inú osobu, keď je nevyhnutne potrebný súhlas veriteľa (v

tomto prípade by bol nevyhnutný súhlas žalovaného v rade 1). Nijako však veriteľa neobmedzujú v jeho
práve na postúpenie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči dlžníkovi, tretej osobe. Ani v samotnej zmluve sa
nenachádza obmedzenie postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa na tretiu osobu a taktiež ani zákon
o stavebnom sporení, ani zákon o bankách takéto obmedzenie neuvádza (zákon o bankách výslovne
pripúšťa možnosť postúpenia pohľadávky nielen inej banke resp. pobočke zahraničnej banky, ale aj inej

osobe, ak je klient nepretržite v omeškaní s plnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom k postúpeniu môže dôjsť bez súhlasu klienta). Tiež samotný
Občiansky zákonník hovorí o tom, že pohľadávku je možné postúpiť bez súhlasu dlžníka. Zmluva o
postúpení pohľadávky spĺňala všetky stanovené náležitosti, bola v písomnej forme a pohľadávka bola
riadne identifikovaná tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Súd preto nepovažoval

za preukázanú neplatnosť napadnutej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď táto svojím
obsahom ani účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho ani sa neprieči dobrým mravom a nie je ani
v rozpore so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a všeobecnými podmienkami.
Žalovanívrade1)avrade2)nekonalipripostupovanípohľadávkyanivrozporesozákonomč.129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako to uviedol žalobca. Zákon č. 129/2010 Z.z. (ako ani zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol nahradený zákonom č. 129/2010 Z.z.) sa na
predmetný úver nevzťahuje. K uzavretiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere došlo v

roku 1998 a bol účelovo viazaný na kúpu bytu alebo domu, výstavbu domu, modernizáciu, rekonštrukciu
a údržbu domu alebo bytu, obstaranie stavebného pozemku a obstaranie a rekonštrukcia nebytových
priestorov na byt. Samotný žalobca potvrdil, že finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu domu.
Tento typ úverov je však zo zákona o spotrebiteľských úveroch vylúčený a na tieto úvery sa predmetný
zákon nevzťahuje.

25. K tvrdeniu žalobcu, že mu Trestný poriadok ani zákon o väzbe neukladali povinnosť oznámiť
inštitúciám, že je vo väzbe a zo všeobecných podmienok, kde sa uvádza, že je povinný oznámiť zmenu
bydliska alebo iných dôležitých údajov nemožno podľa neho vyvodzovať povinnosť oznámiť pobyt vo
väzbe súd uvádza, že priamo zmluva ustanovovala povinnosť žalobcu ako dlžníka písomne informovať
veriteľa o všetkých zmenách týkajúcich sa žalobcu (čl. V. bod. 5). Pod túto povinnosť je jednoznačne

možné zahrnúť aj povinnosť oznámiť zmenu adresy pre doručovanie. V čase keď žalovaný v rade 1)
zasielal žalobcovi výzvy na úhradu a odstúpenie od zmluvy sa žalobca nachádzal vo väzbe už jeden
rok. Mal preto dostatok času na oznámenie zmeny adresy pre doručovanie. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že nevedel číslo úveru, pretože bolo možné zadať ostatné údaje postačujúce na
identifikáciu dlžníka a úveru (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, dátum uzavretia zmluvy

a pod.). Ani skutočnosť, že sa žalobca podľa jeho vyjadrenia nachádzal v tzv. "kolúznej" väzbe na
tom nič nemení. Pre osoby v tejto väzbe síce platia prísnejšie pravidlá aj ohľadom poštového styku,
ale ani ten nie je úplne vylúčený, iba je prísnejšie kontrolovaný. Súd sa tiež nestotožňuje s tvrdením
uvedeným v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/804/2006-159 zo dňa 25. 07.
2012 a nie je ním ani viazaný. Pokiaľ sa daný súd odvolával pri doručovaní odstúpenia od zmluvy na

Občiansky súdny poriadok nebolo to správne posudzovanie. Odstúpenie od zmluvy je hmotnoprávny
úkon, kde sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a je potrebné, aby sa úkon dostal
do sféry dispozície toho, komu je určený, pričom podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôsobí
prejav vôle voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zákon nevyžaduje, aby sa adresát s
obsahomhmotnoprávnehoúkonuskutočneoboznámil,stačí,žezískalkonkrétnumožnosťoboznámiťsa

s obsahom prejavu vôle. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená dohodnutým doručovacím režimom,
teda adresami účastníkov, ktoré uviedli v zmluve. Z podstaty doručovania tiež vyplýva účastníkom
povinnosť oznámiť zmenu, kde sa majú zásielky doručovať, ak ide o dlhodobejší stav. Nie je možné
potom v neprospech zmluvnej strany pripisovať skutočnosť, že doručovala na poslednú oznámenú
adresu, keď jej žiadna ďalšia zmena nebola oznámená. Zásielky sa vracali žalovanému v rade 1) z

dôvodu, že si ich žalobca neprevzal v odbernej lehote (súd pritom poukazuje na to, že žalovaný v rade
1) doručoval odstúpenie od zmluvy až dvakrát a považoval zásielku za doručenú dňa 21. 12.
2005, teda v deň, kedy sa druhá zásielka vrátila žalovanému v rade 1) ako neprevzatá v odbernej
lehote). Žalovaný v rade 1) ako súkromná obchodná spoločnosť nemal dôvod ani možnosť zisťovať,
prečo si žalobca zásielky aj skutočne neprevzal, pretože ide o hmotnoprávny úkon. Žalobca neoznámil

žalovanému v rade 1) podstatnú zmenu, teda to, že sa na adrese, ktorú mu uviedol, nezdržiava a ani
si nezabezpečil preberanie zásielok na uvedenej adrese inou osobou prípadne inak riešil
preberanie zásielok (v danom čase sa na adrese nezdržiaval už viac ako jeden rok, čo bol dostatočný
čas na oznámenie tejto zmeny resp. na iné riešenie situácie ohľadne doručovania písomností nielen od
žalovaného v rade 1), ale všetkých písomností, ktoré sa mu doručovali). Ak by sme prijali argumentáciu

žalobcu, že za doručovanie nesie zodpovednosť žalovaný v rade 1), tak by sme žiadne zásielky, ktoré
sa doručujú podľa hmotnoprávnych predpisov a sú určené osobám, u ktorých je známa iba adresa,
ktorú uviedli, ale nezdržiavajú sa na nej, nemohli považovať za doručené resp. adresát by porušením
svojich povinností oznámiť novú adresu získal výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho
nepriaznivých úkonov na úkon osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté,

čo je úplne v rozpore s princípmi zodpovednosti každej spôsobilej osoby za svoje konanie.

26. Žalobca tiež tvrdil, že on nebol v omeškaní, preto nebolo možné odstúpiť od zmluvy ani postúpiť
pohľadávku. Toto však sám vyvrátil svojím vlastným tvrdením, keď potvrdil, že uvedený úver nesplácal.
Podľa jeho vyjadrenia zrušila trvalý príkaz na úhradu jeho žena, čo však súdu žiadnym spôsobom

nepreukázal. K zrušeniu resp. nevykonaniu trvalého príkazu mohlo dôjsť napr. aj z dôvodu, že na
účte sa nenachádzalo dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Z akých dôvodov sa úver prestal
splácať však nie je relevantné pri určení, či sa žalobca dostal do omeškania. Podľa zmluvy bol povinný
splácaťpravidelnémesačnésplátkyposkytnutéhoúveru.Zvýpisuzúčtuodstúpenéhostavebnéhoúveruvyplýva, že od 16. 05. 2002 boli evidované mesačné vklady vo výške 91,62 Eur každý, pričom posledný
vklad bol uvedený dňa 16. 11. 2004. Po uvedenom dátume nebol uvedený žiadny vklad. Žalobca ani
po tom, ako bol v roku 2006 prepustený z väzby situáciu so žalovaným v rade 1) nijakým spôsobom

neriešil a neplatil ani stanovené mesačné splátky, ak bol presvedčený o tom, že jeho úverový vzťah so
žalovaným v rade 1) naďalej trvá. Ako už súd uviedol obdobie troch rokov považuje za dostatok času na
zistenie skutočnosti, že splátky úveru sa neplatili. Žalobca však až v roku 2009 žiadal zrušenie exekúcie
a ani následne nezačal plniť žalovanému v rade 1). Žalobca bol v omeškaní, pretože záväzok neplnil
v určenom čase a dohodnutým spôsobom, čím došlo k zmene záväzku ohľadom oprávnení veriteľa

(žalovaného v rade 1) a povinnosti žalobcu ako dlžníka a táto zmena v obsahu záväzku nastala bez
ohľadu na to, či žalobca ako dlžník omeškanie zavinil alebo nezavinil, pretože zodpovednosť dlžníka
je objektívna. Súd preto považoval omeškania žalobcu s plnením dlhu za preukázané. Vzhľadom na
všetky vyššie uvedené dôvody, ak by aj existoval naliehavý právny záujem zo strany žalobcu na určení
neplatnosti časti zmluvy o postúpení pohľadávok, súd žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovaným
ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu. O výške účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).