Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204164
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204164.5

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej Z. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Na rovni XXX/XX, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 504,40 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“, Prešov súd n e p r i z n
á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 2.4.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2
467,22 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 2 077,15 eur od 21.4.2010 do zaplatenia
a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava
(ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanou dňa 26.4.2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo
530812866 (ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1 659,70 eur ( 50

000 SK) pri fixnej úrokovej sadzbe 12,10 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných
splátkach po 38,80 eur (1 169 SK) vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
zmluvnými stranami na deň 20.5.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20.4.2010. Zmluva upravovala
podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva
spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka
(ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

Pôvodný veriteľ dňa 10. 12.2009 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1282/2009/CE postúpil žalobcovi
pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 2 467,22 eur, o čom bola žalovaná upovedomená
písomným oznámením postupcu.
2. Súd poučil strany o ich právach a povinnostiach a žalovanej doručil žalobu a ju vyzval, aby sa k nej
v lehote 15 dní vyjadrila. Žalovaná v podaní, doručenom súdu dňa 6.11.2015 uviedla, že si je vedomá
dlhu, ktorý má voči pôvodnému veriteľovi a vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 12.6.2013, vstúpilo do konania na strane žalovanej Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“, Prešov. Súd poučil Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
„HOOS“ o jeho procesných právach a povinnostiach a žalovanú vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s
jeho vstupom do konania. Žalovaná sa k vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ na
jej strane do konania v lehote stanovenej súdom nevyjadrila.4. Združenie v podaní, doručenom súdu dňa 11.3.2014 tvrdilo, že došlo k odstúpeniu od zmluvy pred
dňom mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. pres dňom 21.4.2010, preto vznieslo námietku premlčania
ohľadom celej uplatňovanej pohľadávky, navrhlo žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu

náhradu trov konania. Združenie tiež poukázalo na nesprávny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve
uvedený vo výške 7,28 %, nakoľko RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba, ktorá je v
zmluve uvedená vo výške 12,10 %. Namietalo aj poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za vedenie
účtu, keďže tieto poplatky slúžia záujmom banky a nie záujmom žalovanej.

5. Žalobca namietal vstup do konania vedľajšieho účastníka na podporu žalovanej. OS Stará Ľubovňa
uznesením č. k. 5C/211/2014-116 zo dňa 10.11.2015 pripustil vstup Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa „HOOS“ do konania na podporu žalovanej, proti ktorému podal žalobca odvolanie a KS v
Prešove potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

6. Dňa 10.2.2014 zobral žalobca žalobu späť v časti nad istinu 504,40 eur, a to zo súm a termínov

uvedených v tomto podaní do zaplatenia a tiež žiadal pripustiť zmenu žaloby a zaviazať žalovanú
uhradiť mu istinu 504,40 eur s príslušenstvom, predstavujúcu 13 nepremlčaných splátok od 21.4.2009
do 20.4.2010. Súd uznesením č. k. 5C 55/2013-77 zo dňa 1.4.2014 v časti späťvzatia žaloby konanie
zastavil a v časti ročného úroku z omeškania vo výške, zo súm a od termínov požadovaných žalobcom
do zaplatenia nepripustil zmenu žaloby. V prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie, kde

rozhodne o trovách celého konania. Vylúčená vec sa vedie pod sp. zn. 5C 211/2014.

7. Súd vyzval žalobcu a pôvodného veriteľa na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to na predloženie písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovanej
na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky a dokladu o jej doručení žalovanej, dôkazu o tom, že

žalovaná bola viac ako 90 dní v omeškaní so splatením žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky,
dôkazuu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka žalovanej pred postúpením pohľadávky, dôkazu
o tom, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovanej zosplatnenie celého dlhu a dôkazu
o doručení tohto písomného oznámenia a dôkaz o tom, či pred postúpením pohľadávky právny
predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy alebo vypovedal zmluvu, resp. došlo k mimoriadnej splatnosti

úveru a dôkazu o doručení odstúpenia od zmluvy alebo vypovedania od zmluvy žalovanej.
Pôvodný veriteľ oznámil súdu, že uvedené dôkazy nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú
dokumentáciu odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 19.10.2015, špecifikoval žalovanú sumu. Za

účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovanou a vyčíslenia dlžnej sumy predložil
spolu s vyjadrením platobnú históriu splácania úveru č. 530812866 a uviedol že žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 1 659,70 eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 12,10 %. Žalovaná sa zaviazala splácať
úver v mesačných splátkach po 38,80 eur (1 169 SK) vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá zmluvnými stranami na deň 20.5.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20.4.2010. Za

správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 1,66 eur mesačne a za poskytnutie úveru bol stanovený
poplatok vo výške 33,19 eur. Žalobca tiež uviedol, že účelom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je úprava
výnimiek z bankového tajomstva, ale toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok.Zozákonanevyplýva,žebypodmienkyuvedenévtomtoustanovení,podmieňovaliplatnosť
právnehoúkonupostúpeniapohľadávky.SvojetvrdenieoprelonázorDoc.JUDr.KristiánaCsacha,PhD,

LL.M publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi
v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a s jej nedoručením
môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, preto banka mohla
postúpiť peňažný záväzok ako celok včítane príslušenstva. Pôvodný veriteľ teda splnil všetky povinnosti

stanovené v § 92 ods. 8 ZoB a žalovaná bola vyzvaná pôvodným veriteľom na úhradu dlžnej sumy
ak bola čo i len sčasti svojho peňažného záväzku voči banke v omeškaní nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní. Žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ
konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a postúpil pohľadávku žalobcovi zmluvou zo dňa 10.12.2009 vo
výške 2 467,22 eur. Žalobca tiež uviedol, že predložené relevantné oznámenie postupcu žalovanej o

postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009 zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Písomnú
výzvu pôvodného veriteľa žalovanej pred postúpením pohľadávky súdu nepredložil. Predložil súdu
oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalobcovi s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanietohtooznámeniažalovanejapredloženéoznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa29.12.2009zakladá
jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

9. V spotrebiteľských sporoch súd v zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. V zmysle § 297 písm. b/ CSP
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,-- eur.
Keďže v prejednávanom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné, jednalo sa o spotrebiteľský spor a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšovala 1000,-- eur, súd v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 6.10.2016 oznámil na úradnej tabuli
súdu, že dňa 16.11.2016 o 9.30 hod. bude vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne
tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Strany sa
na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou
zmluvou o úvere (čl. 10), pokusom o zmier (čl. 45), oznámením postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky (čl. 43), platobnou históriou (čl. 48 - 52), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl.
25 - 37), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu (čl. 46, 57, 99), písomným
vyjadrením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ (čl. 63 - 65), vyjadrením pôvodného

veriteľa (čl. 108), vyjadrením žalovanej ( čl. 108), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

11. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 26.4.2005
zmluvu o splátkovom úvere číslo 530812866, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1 659,70 eur

pri fixnej úrokovej sadzbe 12,10 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach
po 38,80 eur (1 169 SK) vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými
stranami na deň 20.5.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20.4.2010. Spracovateľský poplatok bol
stanovený vo výške 33,19 eur a poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,66 eur mesačne.

V záverečných ustanoveniach v čl. V. bod 2 zmluvy o úvere žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so
VOP a Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú
VOP vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.
Podľa čl. V. bod 3 zmluvy Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, ObZ a ostatnými právnymi predpismi, a to

v tomto poradí.
Podľa čl. V. bod 4 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 10.12.2009 zmluvou o postúpení pohľadávky

postúpilžalobcovipohľadávkuzpredmetnejúverovejzmluvy.Žalobca uplatňovalzaplateniepohľadávky
vo výške 2 467,22 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 2 077,15 eur a z úrokov z omeškania vo výške
390,07 eur. Po späťvzatí žaloby a zastavení konania predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 504,40
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.4.2010 do zaplatenia.
Žalobca predložil súdu oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa

29.12.2009 adresované žalovanej, ale nepredložil súdu dôkaz o doručení tohto oznámenia žalovanej.

12. Súd v konaní riešil nasledovné otázky:
- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ tak, ako to tvrdí
žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv

a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych
predpisov - ZoSÚ a zákona o bankách (ďalej len ZoB),
- či je platné postúpenie pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92
ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy

a či jej túto výzvu aj doručil ,
- či žalovaná bola v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej
postúpením žalobcovi,- či žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a či žalobca preukázal, ako dospel k žalovanej
sume a čo je v nej zahrnuté.

13. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3
písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá
úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej

zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto
zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej
časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497 až § 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl.
V. bod 3 a 4 zmluvy, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa

budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore
so Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a
postúpenia pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (§ 23a ods.1,
2), s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami
zákona č. 238/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), účinnými v čase uzavretia úverovej zmluvy a
postúpenia pohľadávky, keďže ide o bankovú pohľadávku.

16. Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanou na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď
SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,

s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným
princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ
vyvážiťfaktickúnerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu. Slovenská
republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými

právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č.
93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., účinným
od 1.4. 2004, v ust. § 52 - 54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že

určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZSpotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasnéposkytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného, v čase uzavretia úverovej
zmluvy, (ďalej len ZoOS) nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené,

neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných
vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.
Podľa § 23a ZoOS spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

21. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú,
vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil
a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti
postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaná ako fyzická osoba

spotrebiteľka nemala možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o
úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohla vyjednávať a zmluvu mohla uzatvoriť len
za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijme. Zmluva o úvere uzavretá medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a
ani samotnú výšku úroku, ktorý mal splácať žalovaný ako odmenu pôvodnému veriteľovi za poskytnutie

úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nemôže byť považované za splnenie
povinnosti, ktoré stanovuje ust. § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ, preto v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy, totiž namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4

ods. 5 ZoSÚ).
Tiež je neprijateľnou podmienkou zmluvy spracovateľský poplatok - 33,19 eur, ktorý predstavuje
neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je mu účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi
poskytovala skutočné protiplnenie, ale naopak tento je účtovaný v záujme dodávateľa.

22. Súd skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu zmluvou o
postúpení pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na
základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebobezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a
postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť
v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ,

upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a v rozpore so ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvyoúvereBankajeprávnickáosobasosídlomnaúzemíSlovenskejrepublikyzaloženáakoakciová
spoločnosť, ktorá

b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky

zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti,

z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk
alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež

nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa
§ 49c .
Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a

môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím
povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť.

Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky súd udáva, že
ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok
má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na

ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu.

24. Podľa § 92 ods. 8 ZoB ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávkyuhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom a všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka
bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky

klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Žalobca na výzvu súdu nepredložil dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky
doručil žalovanej písomnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, s ktorou bola v omeškaní dlhšie ako 90

kalendárnych dní. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam pôvodného veriteľa, Slovenskej
sporiteľne, o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 12. 2009. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaná ako
dlžníčka bola v omeškaní so splatením celej pohľadávky viac ako 90 dní. Žalobca nepreukázal, aby
pôvodnýveriteľskutočnedoručilžalovanejoznámenieopostúpenípohľadávky,hociuviedol,žepôvodný
veriteľ doručoval toto oznámenie obyčajnou zásielkou, ale nepredložil o tom žiaden dôkaz, či skutočne

toto oznámenie žalovanej bolo aj doručené.

25. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel
k záveru, že nároku tak, ako si ho uplatnil žalobca, nie je možné vyhovieť. Žalobca nepredložil žiaden
dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ - banka ukončila zmluvný úverový vzťah so žalovanou, či už

odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou. Banka postúpila pohľadávku žalobcovi, no súd nemal
preukázané, aby postúpenie pohľadávky žalobca, resp. pôvodný veriteľ oznámil žalovanej.
Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon,
ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo

strany banky. Súd zdôrazňuje, že žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej
výzvy banky žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca
v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky -
ako postupcu žalobcovi ako postupníkovi a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení
podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ. Z výpisu OR žalobcu vyplýva,

že žalobcovi NBS neudelila bankové povolenie. Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou v zmysle § 92 ods. 8
ZoB a § 39 OZ je absolútne neplatný právny úkon, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej
povinnosti. V dôsledku neplatného postúpenia bankovej pohľadávky žalobcovi, žalobca nie je aktívne
legitimovaný v tomto konaní a teda nemôže uplatňovať voči žalovanej zaplatenie bankovej pohľadávky,

preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky -
ako postupcu žalobcovi ako postupníkovi a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení
podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ.

26. Na doplnenie súd ešte dodáva, že súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 ZoB
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere - § 92 ods. 7 ZoB) upravuje len podmienky, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na judikatúru súdov SR,
ako napr. rozsudok OS Nitra, č.k 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok OS Banská Bystrica č.k.7C/209/2014 zo dňa 04.03.2015, rozsudok OS Galanta č.k. 26C/261/2014 zo dňa 27.01.2015, rozsudok
OS Považská Bystrica č.k. 3C/195/2014 zo dňa 05.03.2015, rozsudok OS Prešov č.k. 9C/153/2014 zo
dňa 12.03.2015 a tiež, ako to vyplýva z dôvodovej správy k § 92 ods. 7 ZoB (teraz § 92 ods. 8 ZoB), že v

uvedenom ustanovení sú stanovené podmienky pre splnenie platného postúpenia bankovej pohľadávky
tak, ako je to uvedené vyššie.

27. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd ešte dodáva, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena
na skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania,

ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v
ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech
v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Vyššie citované zákonné ustanovenia § 132 ods. 1, 2 CSP stanovujú dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
je zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že

súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť - označiť potrebné
dôkazy,musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Aknesplnísvojupovinnosťtvrdiťskutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť,

ktorú vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám
ukladá povinnosť tvrdiť potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného

bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.
Vzhľadomnauvedenémožnozhrnúť,žestranasporumápovinnosťtvrdeniaipovinnosťdôkaznú,medzi
ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie
sankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je

neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok
neúspech strany, ktorá tieto procesné povinnosti nesplnila. Na stranách teda je, aby dbali o ochranu
svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíšu všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci
(vigilantibusiurascriptasunt- právapatrialenbdelým)asamisúpovinnéstaraťsaoto,abyrozhodujúce
skutočnosti boli súdu predložené a aby na tieto skutočnosti označili aj dôkazy.

28.Pozhodnotenívykonanéhodokazovaniaaspoukazomnacitovanézákonnéustanoveniasúdžalobu
celkom zamietol z toho dôvodu, že postúpenie bankovej pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušných
ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je absolútne neplatný právny úkon a preto žalobca nie
je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal, nepredložil dôkaz o

doručení písomnej výzvy banky žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musela predchádzať postúpeniu
aspoň 90 dní pred postúpením pohľadávky.
Súd žalobu zamietol aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadom výšky
uplatňovaného nároku. Žalobca na výzvu súdu nereagoval a neobjasnil skutočnosti, ktoré boli prerozhodnutie súdu rozhodujúce. Súd nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy,
na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu
rovnosti strán a tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu

kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu potrebného pre
rozhodnutie vo veci je predovšetkým na stranách sporu. Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo
prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už
uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe nemohol vyhovieť a preto ju z týchto
dôvodov zamietol.

29. O trovách konania žalobcu a žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.1 a § 257 CSP.
Podľa §255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa §255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania

protistrane.
Podľa 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Žalobca žiadal zaplatenie sumy 2 467,22 eur s príslušenstvom. V časti zaplatenia istiny 1 962,82 eur
s prísl. po späťvzatí žaloby žalobcom súd konanie zastavil, teda v tejto časti žalobca zavinil zastavenie

konania a žalovaná by mala v tejto časti nárok na náhradu trov konania. V časti zaplatenia istiny vo výške
504,40 eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol. V časti zastavenia konania a v časti zamietnutia
žaloby by teda žalovaná mala nárok na náhradu trov konania vo vzťahu ku žalovanej istine v rozsahu
100,00 %. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatňovala a zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké
trovy konania vznikli, preto jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nepriznal.

30. V priebehu konania nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p),
v ktorom bolo upravené postavenie vedľajšieho účastníka v konaní. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa „HOOS“ vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej dňa 12.6.2013,

t.j. za účinnosti O.s.p. a súd s ním konal ako s vedľajším účastníkom na strane žalovanej do 30.6.
2016. CSP od 1. 7.2016 nepozná pojem vedľajšieho účastníka, teda Združenie ako vedľajší účastník
od 1.7.2016 v konaní vystupovať nemôže a preto súd s ním od 1.7.2016 ako s vedľajším účastníkom
na podporu žalovanej nekonal. V zmysle § 95 ods. 1 CSP, účinného od 1.7.2016, na ochranu práv
strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu za predpokladu, že strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, s
tým súhlasí alebo Združenie tiež môže zastupovať v konaní žalovanú za predpokladu, že žalovaná mu
udelí plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní. Združenie po zmene právnej úpravy, t.j. po 1.7.2016
nepredložilo súdu ani súhlas žalovanej s tým, aby Združenie bolo pribraté do konania ako osobitný
subjekt na ochranu jej práv a nepredložilo ani splnomocnenie udelené žalovanou na jej zastupovanie v

konaní. Na základe uvedeného súd so Združením na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ od 1.7.2016
nekonal.
Osobitný subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“, Prešov (od 1.7.2016) na podporu
žalovanej má v zásade právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Súd nepriznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ uplatňované trovy

konania, a to trovy právneho zastúpenia, keďže súd pri rozhodovaní neprihliadol na vznesenú námietku
premlčania a vyjadrenie Združenia nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.