Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115222992
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115222992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. G., R. XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.
r. o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 2.498,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. septembra 2015 č. k. 16C/10/2015-41 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.498,05 eura spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 28. 07. 2015 do zaplatenia a náhradu trov
konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 714,65 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil § 262
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 7, § 9 ods. 8, § 9 ods. 2, § 11 ods. 12 zák. č. 129/2010
Z. z., § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 559 ods. 1, 2, § 517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a na základe vykonaného
dokazovania zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 15. 07. 2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobcovi úver 800 eur s tým, že žalobca sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu zvýšenú
o poplatok 772 eur, t.j. celkovo 1.572 eur. Celá suma mala byť splatená v 12 mesačných splátkach po
131 eur. Zo zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky majú byť použité na výkon zamestnania. Žalobca
uhradil žalovanému 3.298,05 eura. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ) vyplýva, že
zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná a vzťahujú sa na

ňu ustanovenia Obchodného zákonníka (bod 16). V bode 5 VPPÚ sa účastníci dohodli na zrážkach
zo mzdy a iných príjmov ako forme zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť
je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 15. 07. 2011
zmluvu o úvere. Súd si v prvom rade potreboval vyhodnotiť, aké právne predpisy sa budú vzťahovať
na tento zmluvný vzťah, keďže vo všeobecných podmienkach, ktoré sa nachádzajú na zadnej strane
zmluvy je uvedené, že na zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa žalobcu ide o

spotrebiteľský vzťah, na ktorý treba aplikovať Občiansky zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch.
Je pravdou, čo tvrdí žalovaný, že v kolónke účel použitia finančných prostriedkov je zaškrtnuté - na
výkon zamestnania. Otázka znie, čo by sa zmenilo, ak by žalobca zaškrtol ďalšie tri možnosti: povolania,
podnikania, iný účel, keď súčasťou zmluvy boli tie isté Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľatýchto podmienok by sa na zmluvný vzťah vždy aplikoval Obchodný zákonník bez ohľadu, na čo by
žalobca mienil finančné prostriedky použiť a ktorú kolónku by zaškrtol. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvy. Žalovaný má záujem obchádzať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, a

preto sa snaží využiť omyl spotrebiteľa a predložiť mu zmluvu, ktorou by vylúčil aplikáciu ustanovení,
ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské úvery. Podľa § 9 ods. 7 sa takáto zmluva považuje za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva Zákon o ochrane
spotrebiteľa. Žalobca vypovedal, že úver požadoval na osobné použitie, čo uviedol aj žalovanému.

Dodatok k zmluve o úvere, ktorý uvádzal žalovaný v písomnom vyjadrení súdu nepredložil. Na základe
vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že zmluva uzatvorená medzi stranami je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, čo otvára priestor na skúmanie zmluvných podmienok. V zmluve chýbajú
viaceré náležitosti ako druh spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN,
preto súd pokladal spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca plnil žalovanému viac ako
mal, namiesto 800 eur mu uhradil 3.298,05 eura, t.j. o 2.498,05 eura viac ako mal, čím došlo na strane

žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, pretože tento získal majetkový prospech plnením žalobcu
z neplatného právneho úkonu. Ustanovenia zmluvy, ktoré zmluvnú odplatu upravujú sú absolútne
neplatné, a to podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, pretože sa snažia obchádzať Občiansky
zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a sú v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že žalobca
bol odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ale táto skutočnosť

nebola dôvodom, prečo by súd nemal žalobcovi priznať bezdôvodné obohatenie, ku ktorému došlo na
stranežalovaného.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobevyhovel.Zdôvodu,žežalovanýsadostalsplnením
do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania 5,05% ročne (o päť percentuálnych bodov vyššie
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania) z dlžnej sumy 2.498,05
eura od 27. 08. 2015, t.j. deň po podaní návrhu, ako si ho uplatnil žalobca. Vo zvyšku uplatneného úroku

z omeškania súd návrh zamietol, pretože žalobca požadoval 8,05% ročne. Úspešnému žalobcovi priznal
súd náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 714,65 eura.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že v predmetnom prípade je sporné, či

v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa a či sú
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa aplikovateľné.
V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľkou zmluvou,
nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté

peňažné prostriedky použije na výkon povolania, teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobca podpísal
aj dodatok k zmluve, kde uviedol, že financie použije na vybraný účel, a to nákup výpočtovej techniky za
účelom výkonu zamestnania. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného

zákonníka. Podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky. V čase uzavretia
zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by
bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno
teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno v otázke
primeranosti odplaty peňažných prostriedkov znáša žalobca. Poukázal na záver rozhodovacej praxe,

podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované
týmito nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ
pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v
prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere a v určitom období. V čase uzavretia zmluvy medzi

žalobcom a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver, či už
spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ teda môže požadovať v súvislosti
s poskytnutím úveru, okrem úroku z úveru, aj poplatok za jeho poskytnutie, rovnako má právo na
zabezpečenie svojej pohľadávky, či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Žalovaný tiež poukázal na
to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a žalovanému tak došlo k odopretiu možnosti konať

pred súdom. Argumentáciu súdu, ktorou rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje
žalovaný za nepostačujúcu a v rozpore s § 157 ods. 4 OSP. Rozhodnutie o určení neprijateľných
zmluvných podmienok predstavuje rozhodnutie so závažnými účinkami, a preto je vágne odôvodnenie
takéhoto rozhodnutia neprípustné. Žalovaný poukázal na nedostatočné odôvodnenie predmetnéhorozsudku a jeho následnú nepreskúmateľnosť a uviedol, že nie je vôbec zrejmé, prečo súd rozhodol
o neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok a z čoho vyvodil neplatnosť celej zmluvy. Zdôraznil,
že žalobca bol uznaný za vinného a bol odsúdený právoplatným a vykonateľným trestným rozkazom

sp. zn. 4T/103/2013 zo dňa 23. 08. 2012 zo spáchania prečinu úverového podvodu. Uviedol, že sa
nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu o úhrade trov konania, poukázal na zásadu hospodárnosti konania
a navrhol, aby si žalobca znášal svoje náklady. Uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná
zmluvaoúverenebolanikdyprávoplatnevyhlásenázaneplatnúaprávnydôvodnaplnenieztejtozmluvy

o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že názor žalovaného, že predmetná zmluva
nie je spotrebiteľská, považuje za nesprávny, pretože už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva
vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak
ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa jeho názoru v prejednávanom

prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ale došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho
zákonníka, čo odôvodnil tým, že ide o reálnu zmluvu, nakoľko pri samotnom podpise došlo k odovzdaniu
peňazí, a to aj napriek snahe oprávneného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim Obchodného
zákonníka. Zmluvný vzťah v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva.
Argumentáciou žalovaného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania, ide len o obchádzanie zákona,

aby sa vyhol posudzovaniu absencii obligatórnych náležitostí zmluvy. Účel použitia poskytnutých
finančných prostriedkov treba preto skúmať z objektívneho hľadiska. Pre absenciu obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ročnej
percentuálnejmierenákladovjetátozmluvabezúročnouabezpoplatkovouanastranežalovanéhodošlo

k prospechu získanému bez právneho dôvodu. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že
predmetné rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné. Námietky žalovaného vo vzťahu k trovám konania
považuje tiež za nedôvodné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania v sume 131,80 eura s DPH.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.498,05 eura s
8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.498,05 eura od 28. 07. 2015 do zaplatenia a náhrady trov
právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 402100765 zo
dňa 15. 07. 2011 mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 800 eur. Žalobca považuje výšku

dohodnutej odplaty za poskytnutý úver za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom a
pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve nemá žalovaný nárok na úroky
a poplatky v zmluve. V rozsahu sumy 2.498,05 eura tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného, ktorú žalovaný, napriek výzve žalobcu, neuhradil.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len n niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne právne
posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania
žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

13. Aj keď v danej veci uzavreli strany zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd sa
stotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,ževdanejveciide oštandardnú formulárovúspotrebiteľskú
zmluvu, pre ktoré platí, že sú vopred pripravené a pri ich uzatváraní nie je priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou
zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, lebo boli vopred

pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania.
V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, pričom za bezpečné preukázanie
nespotrebiteľského charakteru (použitie úveru na výkon zamestnania) nemôže byť len všeobecný údaj

o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania (jeho zaškrtnutie v zmluve),
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp.
podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal
v rámci uvedenej činnosti. Dôkaznú povinnosť na preukázanie tejto skutočnosti má žalovaný (veriteľ),
pričom v konaní túto skutočnosť nepreukázal, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého

medzi žalobcom a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol,
preto je záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľská, správny. Dodatok
k zmluve, z ktorého by mal vyplývať účel použitia úveru na výkon zamestnania žalovaný nepredložil,
teda svoje tvrdenie o nespotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy v konaní nepreukázal. Vychádzajúc
z uvedeného súd prvej inštancie správne na danú vec aplikoval aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občiansky zákonník a urobil aj právny záver o tom, že keďže
v predmetnej zmluve absentujú viaceré náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ako druh spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, preto je
potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a ak potom žalobca zaplatil žalovanému sumu
vyššiu ako bol poskytnutý úver, došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto

záveru dospel bez skúmania zmluvných podmienok. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval
napadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieza nepreskúmateľné,pretožesúdprvejinštancienapadnuté
rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v rozhodnutí sa vyporiadal so všetkými pre posúdenie veci
podstatnými otázkami, preto je námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
nedôvodná.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil, keď námietky uvádzané v odvolaní považoval za nedôvodné.15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

16. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

17. Odvolací súd vyhlásil rozsudok, pričom uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdzuje (teda ho potvrdil v celom rozsahu), aj keď podľa obsahu odvolania žalovaného jeho odvolanie
smerovalo len voči vyhovujúcej časti, preto odvolací súd v písomnom vyhotovení rozsudku túto zrejmú
nesprávnosť podľa § 224 CSP opravil a uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v napadnutej vyhovujúcej časti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).