Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207354
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7213207354.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté

deti: U. E. O., A.. XX.X.XXXX Y. W. O., A.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: N. O., A.. X.X.XXXX, W. F. XXX/XX,
O., zast. JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice a otec: U. O., A.. X.X.XXXX,
W. S. XX, O., právne zast. JUDr. Jana Fabišíková, advokátka so sídlom Mlynárska 19, Košice, v konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Mal. U. E. O., A.. XX.X.XXXX Y. W. O.Ú., A.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. E. O., A.. XX.X.XXXX sumou 120 Eur mesačne od
24.5.2013 do 31.8.2016 a sumou 150 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. O., A.. X.X.XXXX sumou 100 Eur mesačne od
24.5.2013 do 31.8.2016 a sumou 130 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é na mal. U. E. O. za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 vo výške 3530,40 Eur je
otec p o v i n n ý zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é na mal. W. za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 vo výške 2746,38 Eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi tretiu sobotu v mesiaci v čase od 11.00 hod. do
14.00 hod. za prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 3.4.2013 žiadala, aby

zveril mal. deti U. E. O., A.. XX.X.XXXX Y. W. O., A.. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazal prispievať na výživu mal. U.A. E. sumou 100 Eur mesačne a mal. W. sumou 80 Eur mesačne.2. Uznesením Okresného súdu Košice I bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli zverené mal.
deti O. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určené výživné na každé z mal. detí vo výške 30
% zo sumy životného minima, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky. Súčasne začal konanie bez návrhu.

3. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2013.

4.Matkanávrhomvovecisamejzodňa24.5.2013žiadala,abyzverilmal.detidojejosobnejstarostlivosti

a otca zaviazal prispievať na výživu mal. U. E. O. sumou 200 Eur mesačne a na výživu mal. W. O.M.
sumou 150 Eur mesačne.

5. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.9.2013. Otec so
zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil s výškou výživného a úpravou
styku.

6. Kolízny opatrovník sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
22.10.2013, ktorý po prešetrení pomerov v rodine mal. detí nedokázal objektívne zhodnotiť citovú väzbu
a vzťahy mal. detí k otcovi, preto odporučili nariadiť pedopsychologické znalecké dokazovanie, ktoré
navrhujú aj samotní rodičia detí za účelom určiť najvhodnejšiu frekvenciu úpravy styku s otcom. V

časti určenia výživného navrhujú určiť výživné podľa finančných možností a schopností otca a podľa
odôvodnených potrieb mal. detí.

7. Z výpovede matky súd zistil, že táto po odchode s deťmi zo spoločnej domácnosti bývala u svojich
rodičov na F. XX, O. v 3-izbovom byte. Na bývanie a stravu mesačne prispieval sumou 200 Eur.

8. Mal. U. E. navštevoval 2. ročník základnej školy. Jeho zdravotný stav bol dobrý.

9. Mal. W. navštevovala Materskú školu A. M. J. Q. O.. Jej zdravotný stav bol dobrý.

10. Výdavky matky na maloleté deti sa týkajú zabezpečenia školských potrieb a pomôcok, obedy, obuv,
ošatenie, strava v domácom prostredí, bývanie, triedny fond, rodičovský príspevok, družina 11 Eur,
krúžky 20 Eur. matka vyčíslili v priemere výdavky na maloleté deti podľa predložených listinných dôkazov
na 400 Eur až 500 Eur.

11. Matka bola zamestnaná ako vedúca skladu v spoločnosti I. X.. X..H..E.. s príjmom vo výške 670 Eur.

12. Otec na výživu mal. detí prispieval výživným v zmysle nariadeného predbežného opatrenia.

13. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 928 Eur od 1.1.2013. Z uvedeného príjmu uhrádza

nasledovné výdaje: zákonná poistka na motorové vozidlo, prívesný vozík 21 Eur ročne, poistenie
zodpovednosti za vedenie motorového vozidla 95 Eur ročne, poistenie domácnosti 62 Eur, odpad 31,08
Eur ročne, poistenie profesnej zodpovednosti vo výške 12,48 Eur ročne, internet 17,92 Eur mesačne,
zálohový predpis SIPO vo výške elektrina 26,50 Eur, plyn 11 Eur, TV a rozhlas 4,64 Eur, platby SBD
Košice II - 130,52 Eur, nedoplatok za rok 2012 bol vo výške 544,87 Eur, investičné životné poistenie vo

výške 34,64 Eur mesačne, poistenie, program Invest mal. W. 22,95 Eur a U. E. 25,03 Eur, strava 295,77
Eur, drogéria 44,77 Eur, telefón 20 Eur, lieky 24,52 Eur, oblečenie 68,75 Eur, strihanie 5 Eur, benzín 70
Eur. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť určenú predbežne súdom vo výške 54 Eur mesačne, neskôr 60
Eur mesačne na obidve deti.

14. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu stanovenia najvhodnejšej formy
úpravy styku otca s mal. deťmi. Ustanovený znalec na základe preštudovaného spisového materiálu a
psychologického vyšetrenia uviedol, že u matky ide o osobnostne neurostabilnú štruktúru s tendenciou k
sociálnej žiadúcnosti, je extrovertná s mierne zvýšeným skóre vo faktore psychoticizmu. Táto skutočnosť
sa dá v danom prípade interpretovať ako forma istej rezervovanosti a strachu z toho čo sa stalo v jej

rodine deťom a s daným pocitom stále v neistote žijú. Otec matku a dve mal. deti vyhodil zo spoločnej
domácnosti z domu. Podľa anamnézy možno hovoriť, že matka je dlhodobo vystavená extrémnym
podmienkam, jej reaktivita ako aj dlhodobo neriešený stav sú v súčasnosti jasne deteminujúce v jej
osobnostnej štruktúre. Javia sa ako patologické, pričom nemusí ísť o pravú psychopatológiu ale skôr odlhodobý extrémny tlak a neistotu spojenú s traumou, ktorú zažili jej deti v spoločnej domácnosti s otcom.
U otca ide osobnostne o neurostabilnú štruktúru s tendenciou k sociálnej žiadúcnosti, s tendenciou javiť
sa v lepšom svetle. Daný fakt sa dá vysvetliť skôr jeho vysokým morálnym a etickým prístupom k životu,

nie ako reálne skresľovanie skutočností, či klamanie v pravom zmysle slova. Snaží sa o pozitívny a
optimistický prístup k riešeniu vzniknutého problému výchova mal. detí. Rovnako má na to vytvorené
optimálne racionálne prostredie a všetky osobnostné a materiálno-ekonomické predispozície. Obaja
rodičia majú pomerne vyvážené osobnostné dispozície a ich štruktúra osobnosti zodpovedá výchovným
predpokladom vo vzťahu k črtám ich osobnosti a povahovým vlastnostiam. U oboch menovaných neboli

zistené žiadne psychopatologické tendencie ani zvýšená akcentácia osobnosti.

15. U mal. W. sú intelektové schopnosti toho času situované v oboch zložkách verbálnej i neverbálnej do
pásma priemeru. Osobnostne ide o neurolabilnú osobnosť, nevyhranenú skôr introvertne orientovanú.

16. Mal. E. jeho intelektové schopnosti sú toho času situované v oboch zložkách vo verbálnej i

neverbálnej do pásma nadpriemeru, ľahký nadpriemer. Osobnosť toho času skôr extrovertná, bez
psychotickým tendencií a bez sklonu k sociánej žiadúcnosti, dominujú úzkostné a depresívne tendencie
v larvovej forme. Emocionálne sú obe mal. deti neurolabilné, teda citové prežívanie je vo výraznom
napätí, aj keď navonok sa to snažia maskovať, preto u nich diagnostikovali larvovanú skrytú formu
úzkosti a depresie. Situáciu v rodine znášali ťažko, mali aj problémy podmienené stresom, poruchy

spánku pri strese/ dôsledok rozchodu rodičov a odchod zo spoločnej domácnosti, zmena prostredia.

17. V súčasnosti po prežitých udalostiach s otcom majú k nemu ambivalentný skôr negatívny vzťah.
Výrazne negatívny má najmä syn E., ktorý sa o stretávaní s otcom vyjadril, že v žiadnom prípade ho
nechceanividieť.DcéraW.bolavovyjadreniachzdržanlivejšia,alerovnakosasotcomnechcestretávať.

K otcovi nemajú vytvorené citové väzby, jeho rešpektovali aj rešpektujú z pozície strachu pred ním. K
matke majú obe deti výrazne pozitívny vzťah, vnímajú ho ako silnú osobnosť, ako ich ochrancu, dáva im
pocit istoty a bezpečia, majú k nej vytvorené silné citové väzby. K osobám žijúcim spolu v domácnosti,
kde vyrastajú a žijú mal. deti je dobrý, stará matka pracuje v zahraničí. Finančne a citovo podporuje
dcéru a jej deti. Starý otec pracuje celý deň, teda nie je v kontakte s mal. tak často, ale pomáha pri ich

odprevádzaní do školy ako aj sa im venuje vo svojom voľnom čase. K starým rodičom majú obe mal.
deti vytvorené funkčné pozitívne vzťahy.

18. Príčinou negatívneho vzťahu maloletých k otcovi je ich osobná skúsenosť s ním. Pri rozhovore tvrdili,
že ich bil, že sa im nevenoval, že mali z neho strach, najmä keď ohrozoval ich matku a robil jej zle.

K matke ako aj osobám žijúcim spolu v jednej domácnosti, neprejavili negatívne správanie a nezaujali
negativistický postoj k nim.

19. Výchovné pôsobenie matky je perspektívne a podporujúce. Deti aspoň napredujú v školských
povinnostiach, učia sa na samé jednotky. Matka sa im venuje aj vo voľom čase, chodí s nimi von na

kultúrne podujatia. Pozoruje a preferuje potreby detí pre vlastnými potrebami. Výchovné pôsobenie otec
bolo skôr na báze režimu a kontroly, bol na nich prísny. Učil ich korčuľovať, lyžovať, bicyklovať. Za
výchovnú metódu považoval najvhodnejšie tresty a to psychické aj fyzické. E. mnohokrát zbil. Výsledky
oboch výchovných prístupov majú aj pozitíva aj negatíva. Pozitívne je, že sa naučili športovať, získali
rešpekt autority, ale na druhej strane z otca majú strach. Výchovný prístup matky im umožňuje pozitívny

rozvoj, pokoj, optimálne domáce prostredie a zaisťuje lásku.

20. V súčasnosti nie je ohrozené fyzické ani psychické zdravie maloletých výchovným prostredím, v
ktorom v súčasnej dobe žijú. Deti sú v danom prostredí spokojné, šťastné. Ich reakcia na dané rodinné
prostredie je výrazne pozitívna. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ovplyvňovaniu

detí matkou voči otcovi a otcom voči matke.

21. Rodič, ktorému dieťa nebude zverené do výchovy má možnosti ako sa k deťom priblížiť. Je ale
problematická skutočnosť, že samotné deti popierajú možnosť stretávania sa s otcom a to aj za
prítomnosti matky, či tretej osoby. Úprava styku závisí od prejavenia záujmu detí o styk s otcom, aby

neboli traumatizované zneistené, rovnako aby sa u nich nezačali prejavovať opätovné stresové prvky
nepokojného spánku, ohrýzania nechtov a pod.. Styk doporučuje upraviť až po terapiu celej rodiny
individuálnej u všetkých členov a rodiny spolu so všetkými účastníkmi.22. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

23. Súd pristúpil aj k výsluchu mal. detí, ktoré uviedli, že majú vedomosť o spore rodičov ako aj o
skutočnosti, že otec sa chce s nimi stretávať. Mal. deti uviedli, že sa s otcom nechcú stretávať a to z
dôvodu ako sa k nim správal, pričom bližšie nechceli o tom hovoriť. Otec im nezavolá, nekontaktuje.
Mal. deti chceli prísť a povedať svoj názor, pretože sa s ním nechcú stretávať.

24. Kolízny opatrovník predložil súdu aj správu z priebehu spolupráce s rodinou a asistovaného
kontaktu rodiča s deťmi Miesta pod Slnkom n.o. Hlavná 48, Košice. Mal. deti sa stretli s otcom, pričom
časové obdobie bolo od 2/2016 do 5/2016. Medzi jednotlivými stretnutiami rodičia detí absolvovali
individuálnestretnutia,ktorébolizameranénapodporuznovu-obnovyvzťahudetísocomana zlepšenie
komunikácie medzi partnermi. Vzhľadom na časové obmedzenie stretávania boli stanovené ciele

naplnené len čiastočne.

25. Následne od júna 2016 sa otec s mal. deťmi nestretol.

26. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. deti.

27. Otec predložil listinné doklady preukazujúce výdavky.

28. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2013 do 7/2013 vo výške 713 Eur netto, za obdobie 8/2012 do 12/2012 vo

výške 712 Eur netto, za obdobie 8/2013 do 8/2014 vo výške 772 Eur netto, za obdobie 9/2014 do 1/2015
vo výške 714 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 738 Eur netto, za obdobie 1/2016 do
3/2016 vo výške 735 Eur netto, za obdobie 6/2016 do 8/2016 vo výške 739 Eur netto, za obdobie 9/2016
do 9/2016 vo výške 789 Eur netto.

29. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2012 do 12/2012 bol vo výške 963 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 7/2013
vo výške 1.064 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 10/2013 vo výške 1.003 Eur netto, za obdobie 1/2014
do 8/2014 vo výške 960 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 12/2013 vo výške 983 Eur netto, za obdobie
1/2014 do 12/2014 vo výške 979 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 994 Eur netto, za

obdobie 1/2016 do 10/2016 vo výške 1.051 Eur netto.

30. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

31. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.33. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

34. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

36. Podľa ust. § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa

rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u
ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú
skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby
a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre

dieťa.Zuvedenéhodôvodusúdzverilmal.detidoosobnejstarostlivostimatky,ktoráichbudezastupovať
a spravovať majetok.

38. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.39. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

40. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla

následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

41. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,

že výživné na mal. U. E. za obdobie 24.5.2013 do 31.8.2016 vo výške 120 Eur mesačne a od 1.9.2016 vo
výške 150 Eur mesačne, na mal. W. vo výške 100 Eur mesačne za obdobie od 24.5.2013 do 31.8.2016
a vo výške 130 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna považuje za primerané. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb
mal. detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na

osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je primerané
a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Mal. deti v
čase rozhodovania sú obe školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich
výchovou,výživou,ošatením,záujmovoučinnosťou.Ďalejsúdzohľadnil,žeobajarodičiasúzamestnaní,
pričom príjem matky činí v priemere 750 Eur a príjem otca v priemere 1.000 Eur. Pri posúdení pomerov

účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich
zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné
zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným
zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy
limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v

rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom

základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď
je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť
jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk

a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia
v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho
vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšienedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti
jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť

voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a
z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie,
osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať
úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je
autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

42. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti v dvoch obdobiach a to od 24.5.2013 do
31.8.2016 a od 1.9.2016 do budúcna, pričom v súlade s ustálenou judikatúrou dochádza k zmene
odôvodnených potrieb mal. detí po uplynutí troch rokov. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj
tú skutočnosť, že otec na výživu mal. detí okrem minimálnym výživným t.j. výživným stanoveným
rozhodnutím súdu inou sumou neprispel. Inou formou sa na výžive mal. detí nepodieľal, s mal. deťmi

sa nestretával.

43. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné
hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a
schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a

vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať
na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že
výživné vo výške 150 Eur mesačne na mal. U. E. a vo výške 130 Eur mesačne na mal. W. od 1.9.2016
do budúcna je primerané.

44. Podľa ust. § 232 ods 2,3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

45.Lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch

určiť dlhšiu lehotu.

46. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti za obdobie od 24.5.2013
do 30.11.2016 došlo na jeho strane k dlžnému výživnému, ktoré ho súd zaviazal zaplatiť do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

47. Dlžné výživné na mal. U. E. bolo vypočítané nasledovne:
Alikvotná časť za 5/2013 120 Eur : 31 dní = 3,90 Eur x 6 dní = 23,40 Eur, 6/2013 do 12/2013 120 Eur x 7
mesiacov = 840 Eur plus 23,40 Eur spolu za rok 2013 vo výške 863,40 Eur, 1/2014 do 12/2014 120 Eur
x 12 mesiacov = 1.440 Eur, 1/2015 do 12/2015 120 Eur x 12 mesiacov = 1.440 Eur, 1/2016 do 8/2016 8

mesiacov x 120 Eur = 960 Eur, spolu 4703,40 Eur, obdobie 9/2016 do 11/2016 rozdiel 150 Eur - 120 Eur
= 30 Eur x 3 mesiace spolu 90 Eur, dlžné výživné spolu 4793,40 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal
plnenia zo strany otca v celkovej výške 1.263 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 3.530,40 Eur.

48. Dlžné výživné na mal. W. vypočítané nasledovne:

Alikvotná časť za 5/2013 a 100 Eur : 31 dní = 3,23 Eur x 6 dní = 19,38 Eur, 6/2013 do 12/2013 100 Eur
x 7 mesiacov = 700 Eur + 19,38 Eur, spolu za rok 2013 vo výške 719,38 Eur, 1/2014 do 12/2014 12
mesiacov x 100 Eur = 1.200 Eur, 1/2015 do 12/2015 = 12 mesiacov x 100 Eur = 1.200 Eur, 1/2016 do
8/2016 8 mesiacov x 100 Eur = 800 Eur spolu 3.919,38 Eur, obdobie od 9/2016 do 11/2016 rozdiel 130
Eur - 100 Eur = 30 Eur x 3 mesiace = 90 Eur, spolu dlžné výživné 4.009,38 Eur. Od uvedenej sumy súd

odpočítal plnenia otca v celkovej výške 1.263 Eur. Takto dlžné výživné predstavuje 2746,38 Eur.

49. Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k
povahe prejednávanej veci priznaného nároku a osobným pomerom otca nebolo by spravodlivé priznať
výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť

uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom
prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená
splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné
bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí.50. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

51. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2

Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

52. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté

deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale
aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe

udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože
aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska

súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými
deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá

má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom.

53. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

54. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť mal. deti sa
odmietli s otcom stretávať, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto stretnutia
otca s maloletými deťmi s tým, že stretnutie sa uskutoční za prítomnosti druhého rodiča, t.j. matky. Právo
styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova
je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ohľadne úpravy styku otca

s maloletými deťmi zobral do úvahy aj ich prejavenú vôľu avšak ju mierne korigoval nakoľko je toho
názoru, že väzba medzi rodičom a deťmi by mala byť v budúcnosti zachovaná. Stretávanie upravil za
prítomnostimatkynakoľkomaloletédetibolidlhšiudobubezkontaktusotcomajepotrebnýcitlivýprístup
zo strany rodičov k obnoveniu ich vzájomného vzťahu bez opätovných výčitiek týkajúcich sa výlučne
vzťahu rodičov.

56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.57. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie,
kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby
zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu

účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol
súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.