Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214110
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214214110.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: mBank SPOLKA

AKCYJNA, a. s. so sídlom ul. Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, zapísaná v Národnom
súdnom registri vedenom okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom
KRS 0000025237, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava 811 09, IČO: 36 819 638, v konaní právne zast.:
advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava 811 03, IČO: 36 715
662, proti žalovanému: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie
2.012,95 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.012,95 EUR s vyčísleným úrokom z omeškania v
sume 121,28 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 2.000,- EUR od 29.02.2012 do
zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd konanie
z a s t a v u j e.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu
o zaplatenie 2.012,95 EUR s prísl.“ z dňa 09.06.2014, ktoré doručil súdu dňa 23.07.2014 sa domáhal

zaplatenia sumy 2.012,95 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, splnomoc. práv. zást. žalobcu svoju neprítomnosť
žiadal ospravedlniť svojím písomným podaním z dňa 15.11.2016. Zákonný sudca pred otvorením
pojednávaním oznámil výsledok žiadosti súdu o doručenie predvolania prostredníctvom OO PZ KN.
Riaditeľ OO PZ KN súdu oznámil, že súdnu zásielku sa nepodarilo doručiť a pri doručovaní zo strany
príslušníkov OO PZ sa nepodarilo zistiť jeho súčasný pobyt, a zároveň súdu doručil v e-mailovej podobe

výsledok lustrácie vykonanej zo strany OO PZ KN, a to Národné pátranie, Schengenské pátranie,
Interpol s negatívnym výsledkom s tým, že jedine v evidencii cudzincov bola o ňom zistená informácia
o tom, že uvedená osoba je poľským štátnym občanom.

3. Súd počas konania pred svojim rozhodnutím vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu prečítaním jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu, resp. oznámil jej obsah a
zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých

súd vo veci konal a rozhodol, a to podaná žaloba žalobcu na č. l.1-2, zmluva o používaní kreditnej
karty mBank č. HCS075381054/2011 z dňa 20.01.2011 na č. l. 3-6, výpis z kreditnej karty na č. l. 7-10,
poslednávýstrahanač.l.11,xerox-kópianeprevzatejzásielkyžalovanémunač.l.12,plnomocenstvona
č. l. 13, osvedčenie o DPH na č. l. 14, vzor PR na č. l. 15, VOP na č. l. 16-26, sadzobník poplatkov na č. l.27, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 28, písomné podanie súdu na č. l. 29, výzva na úhradu SÚP na č. l.
30, príkaz na úhradu na č. l. 31, záznam o zložení SÚP na č. l. 32, PR na č. l. 33, písomné podanie súdu
nač.l.34,závadanač.l.35,REGOBnač.l.36,SPnač.l.37,písomnépodaniesúdunač.l.38,lustrácia

CEPO BB na č. l. 39-40, odpoveď MsP KN na č. l. 41, odpoveď CEPO BB na č. l. 42, písomné podanie
súdu na č. l. 43, REGOB na č. l. 44, uznesenie OS KN - zrušenie PR na č. l. 45-46, potvrdenie o pridelení
spisu na č. l. 47, písomné podanie súdu na č. l. 48, ÚZ na č. l. 49, REGOB na č. l. 50, SP na č. l. 51, ZVJS
na č. l. 52, ŽR SR na č. l .53, OR SR na č. l. 54, uznesenie OS KN o ustanovení opatrovníka žalovanému
na č. l. 55-56, písomné podanie súdu na č. l. 57, uznesenie - výzva na č. l. 58-62, písomné podanie

splnomoc. práv. zást. na č. l. 63-67, REGOB na č. l. 68, predvolanie na č. l. 69-70, oznámenie o nariadení
termínu pojednávania na ÚT OS KN a webe na č. l. 71, substitučné plnomocenstvo na č. l. 72, ZP z dňa
04.11.2016 na č. l. 73-75, predvolanie žalovaného na č. l .76, žiadosť o doručenie zásielky žalovanému
na č. l. 77, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu na č. l. 78-86 s dôrazom na č. l. 81, podľa
ktorého je zrejmé, že žalovaný priebežne čerpal za obdobie od januára 2011 do konca novembra 2011
celkovú sumu 3.576,66 EUR a za obdobie od februára 2011 do novembra 2011 uhradil splátkami celkom

sumu 1.823,19 EUR s tým, že žalobca za toto obdobie započítal na istinu úveru sumu 1.680,83 EUR, s
tým, že suma 107,83 EUR bola započítaná na časť splátky na úrok, suma 34,53 EUR na časť splátky na
poplatky a suma 1.902,23 EUR predstavuje nesplatenú časť vyčerpaných prostriedkov po započítaní na
istinu, suma 75,41 EUR predstavuje kapitalizované úroky a suma 35,31 EUR predstavuje kapitalizované
poplatky, a takto, podľa žalobcu, celková dlžná suma je v objeme 2.012,95 EUR podľa č. l. 81 súdneho

spisu, výsledok lustrácie vykonanej zo strany OO PZ KN, a to Národné pátranie, Schengenské pátranie,
Interpol s negatívnym výsledkom s tým, že jedine v evidencii cudzincov bola o ňom zistená informácia
o tom, že uvedená osoba je poľským štátnym občanom na č. l. 87-90.

4. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia

spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

6. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, to znamená, že platí
fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1000 Eur a je splnená aj podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/992 Z. Z. v platnom znení, platí že Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník podľa § 502 ods. 1 povinný platiť z nich úroky v

dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak
úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Záväzok platiť úroky je podľa § 503 ods. 1 a ods. 2 splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

10. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.11. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka,nakoľkopodľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.zák.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky

iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis -
Zákon o spotrebiteľských úveroch - ne- ustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho
charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

12. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

22. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.24.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. Citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2
a/ až k/, r/ a y/. Vzhľadom na to, že dôsledok spočívajúci v závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru nastáva aj v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

(§ 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona) súd sa najprv zaoberal tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá medzi stranami, ale nepodpísaná nimi, spĺňa náležitosti písomnej formy. V tejto súvislosti je
potrebné vychádzať z ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon

urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom.

28. V danom prípade zmluva bola uzatvorená elektronicky, sú v nej jasne konkretizovaní obaja jej
účastníci ako aj obsah predmetnej zmluvy a preto súd mal za to, že z hľadiska formy išlo o platne
uzavretú zmluvu písomnou formou.

29. Pre úplnosť súd dodáva tak ako v mnohých iných rozhodnutiach týkajúcich sa toho istého žalobcu,

že odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka,
keďže nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Súd zastáva názor, že spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter, čo napokon
možno vyvodiť aj z ich zaradenia do Občianskeho zákonníka. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere

zákonodarca odstránil zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V tejto súvislosti možno poukázať
na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015. V
zmysle neho vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení právneho predpisu, ktorého sú súčasťou,

od účinnosti tohto právneho predpisu t.j. 1.5.2014 sa tieto novelizované ustanovenia vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom.

31. Ďalším argumentom pre aplikáciu Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy aj jej predmet, je potrebné túto zmluvu, ako to už súd uviedol, posudzovať podľa

osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

32. Zmluva sa teda neposudzuje podľa Obchodného zákonníka, ale osobitného právneho predpisu.
Pôsobnosť Obchodného zákonníka je upravená v § 261, kde v ods. 6 písm. d/ citovaného zákona (v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) sa Obchodným zákonníkom spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov a ich záväzkové vzťahy okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497). Použitie Obchodného
zákonníka je teda uvedené explicitne v citovanom § a teda aplikuje sa len na zmluvy uzavreté podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, čo však nie je tento prípad, keďže úverová zmluva bola uzavretá podľa
zákona č. 129/2010 Z. z.

33. Navyše súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
v súvislosti s ním aj na vyslovený názor o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka aj vo veciach
posúdenia odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý bol vyslovený už vo viacerých
súdnych rozhodnutiach.34. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola dôvodne
podaná a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

35. Súd žalobu s prílohami doručil ustanovenej opatrovníčke žalovanej dňa 31.07.2015 s uznesenie s
výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného podania súdu a to ešte
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote.

36. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej
strane z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne

konanieakoajopredmetekonaniaavzhľadomkpostojužalovanejstranypodoručenívyššieuvedených
podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný
si neuplatnil absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.

37. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd

pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených
preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so
zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s
ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto
súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo

pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. Na
základe uvedených je zrejmé, že žalovanému žaloba žalobcu s prílohami bola riadne doručená s výzvou
na vyjadrenie sa k žalobe, žalovaný svoje právo nevyužil, k podanej žalobe sa nevyjadril.

38. Súd mal počas konania preukázané, že strany sporu boli v právnom vzťahu na základe na základe
Žiadosti o používaní kreditnej karty mBank v spojení s uzatvorenou Zmluvou o používaní kreditnej
karty mBank č. HCS075381054/2011 a to prostredníctvom internetového bankovníctva žalobcu tým
spôsobom, že po prihlásení sa žalovaného, ktorý vyplnil a odoslal žiadosť o poskytnutie úveru cez

zabezpečený portál internetového bankovníctva žalobcu, ten súhlasil s parametrami žiadaného úveru
a preto následne bola vygenerovaná samotná zmluva. Po vyznačení žalovaným, že s ňou súhlasí, bol
žalovanémuodoslanýjedinečnýačasovoobmedzenýautorizačnýkódformouSMSatodňa20.01.2011.
Z predmetnej zmluvy v spojení s č. l. 6 súdneho spisu: „Formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere“ časti 2. Písm. A/ žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme

kreditnej karty, a podľa Písm. B/ úver v sume 2.000,- EUR. Žalovaný sa ho zaviazal podľa Písm. D/
splatiť úver vo forme 12 mesačných splátok a podľa Písm. E/ splatných k 28. kal dňu mesiaca vo výške
minimálne 3 % z dlžnej sumy. V zmluve časti 3 Písm. A/ bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 17,99
%.

39. Žalovaný priebežne čerpal za obdobie od januára 2011 do konca novembra 2011 celkovú sumu
3.576,66 EUR a za obdobie od februára 2011 do novembra 2011 uhradil splátkami celkom sumu
1.823,19 EUR s tým, že žalobca za toto obdobie započítal na istinu úveru sumu 1.680,83 EUR, s tým,
že suma 107,83 EUR bola započítaná na časť splátky na úrok, suma 34,53 EUR na časť splátky na
poplatky a suma 1.902,23 EUR predstavuje nesplatenú časť vyčerpaných prostriedkov po započítaní na

istinu, suma 75,41 EUR predstavuje kapitalizované úroky a suma 35,31 EUR predstavuje kapitalizované
poplatky, a takto, podľa súdu celková dlžná suma je v objeme 2.012,95 EUR špecifikáciou nároku bez
zmeny nároku, ktoré podanie súd zakladá do súdneho spisu na č. l. 78-86.

40. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).41. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

42. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

45. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie
označeným Nar. vlády SR, nakoľko právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol do 01.02.2013 (a to

dňa 20.01.2011 na základe Žiadosti o používaní kreditnej karty mBank v spojení s uzatvorenou Zmluvou
o používaní kreditnej karty mBank č. HCS075381054/2011 z dňa 20.01.2011) preto súdu priznal úroky
z omeškania zo sumy 2.012,95 EUR vo výške 9,0 % p. a. (a to 8 percentuálnych bodov + 1 %) zo sumy
2.000,- EUR od 29.02.2012 a to od do dňa dohodnutej splatnosti poslednej splátky úveru podľa č. l.
6 súdneho spisu a to: „Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ časti 2.

Písm. D/ splatiť úver vo forme 12 mesačných splátok a podľa Písm. E/ splatných k 28. kal dňu mesiaca
a nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 20.01.2011, žalovaný sa dostal do omeškania dňom 29.02.2012.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

47. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.012,95 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom
na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu priznal nárok v sume

2.012,95 EUR a preto súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle
ustanovenia 255 ods. 1 CSP .

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.