Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8316010238.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.11.2016,
v trestnej veci proti obv. M. A. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T XX/XXXX zo dňa 21.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 241 ods.1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu
prokurátoraOkresnejprokuratúryS.sp.zn.XPv568/15/7702zodňa10.3.2016avecvrátilprokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, okresný prokurátor sťažnosť. V písomných
dôvodoch sťažnosti prokurátor poukázal na to, že z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že poverený

policajt OO PZ B. uznesením sp. zn. Y.-XXX/SV-HE-XXXX zo dňa 16.11.2015 začal trestné stíhanie
a súčasne vzniesol obvinenie M. A. za vyššie uvedený skutok, ktoré uznesenie mu bolo doručené
dňa XX.XX.XXXX. V rovnaký deň si obvinený zvolil obhajcu Q.. T. B., prostredníctvom ktorého podal
sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom z uvedenej sťažnosti nie je zrejmé, aby vzhľadom
k tomu, že je občanom L., žiadal o preklad uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne tlmočníka. Ďalej
poukázal na to, že obvinený nežiadal tlmočníka ani pri svojom zadržaní, či predvedení, následne bol

vypočutý povereným policajtom dňa 17.12.2015 a následne 28.1.2016 a bola vykonaná konfrontácia
s poškodeným V. F. dňa 8.2.2016, pričom pri všetkých týchto výsluchoch a úkonoch obvinených
vypovedal v prítomnosti tlmočníka do ukrajinského jazyka. Prokurátor ďalej poukázal na to, že dňa
29.2.2016 obvinený prostredníctvom svojho obhajcu predložil poverenému policajtovi vyjadrenie k
návrhu poškodeného na doplnenie dokazovania a ani z tohto vyjadrenia nie je zrejmé, aby obv. M. A.
žiadal preklad jednotlivých písomností alebo tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského.

Namietal, že prokurátor rozhodoval aj o sťažnosti obvineného proti uzneseniu povereného policajta o
vznesení obvinenia, toto bolo obvinenému a jeho obhajcovi riadne doručené, pritom obvinený nežiadal
jeho preklad alebo pretlmočenie. Prokurátor uzavrel, že je nepochybné, že obvinený sa narodil
v V., štát L. a má štátne občianstvo L. a taktiež, že má prechodný pobyt v obci T. č. 9, okr. B. a že
uznesenie povereného policajta o jeho obvinení mu bolo tlmočníkom pretlmočené, tomuto v plnom
rozsahu porozumel, nežiadal jeho ďalšie vysvetlenie. Poukázal na znenie ust. § 241 ods. 1 písm. f/

Tr. por., podľa ktorého súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné
chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Podľa názoru prokurátora použitie tohto ustanovenia z
dôvodu zistenia závažných chýb (môže byť aplikované, ak ide napr. o konanie, rozhodnutie orgánu,
ktorý je nepríslušný, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného aj napriek tomu, že jeho súhlas
sa podľa zákona vyžaduje a pod.). Podľa názoru prokurátora prvostupňový súd uvedené ustanovenie
Trestného poriadku pri svojom rozhodnutí použil aj napriek tomu, že je nepochybné, že počas celého

prípravného konania tak policajný orgán, ako aj prokurátor postupoval v súlade s Trestným poriadkom
pri doručovaní uznesenia o vznesení obvinenia, výsluchu obvineného, ktorý bol vypočúvaný za stálejúčasti svojho obhajcu a tlmočníka, ani v jednom prípade nežiadal osobitné tlmočenie, nenamietal osobu
tlmočníka, nežiadal preklad rozhodnutí prokurátora. Podľa názoru prokurátora prvostupňový súd po
vytýčení termínu hlavného pojednávania na hlavné pojednávanie mohol predvolať tlmočníka s tým, aby

jednak rozhodnutie prokurátora o podaní obžaloby, ako aj priebeh hlavného pojednávania obvinenému
pretlmočil. Je nepochybné, že obv. M. A. rozumie slovenskému jazyku, aj napriek tomu bol vypočúvaný
v prípravnom konaní za stálej účasti tlmočníka. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k nasledovným záverom.

Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR (zák. č. 460/1992 Zb.), kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie
konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na

právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ust. § 2 ods. 20 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z.), podľa
ktorého ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo

svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.

Krajský súd konštatuje, že o práve na tlmočníka a prekladateľa obvinený ako cudzí štátny občan v
prípravnom konaní vôbec poučený nebol. Už opakovane vo vzťahu k obvodu Okresného súdu Humenné
krajský súd konštatuje, že reálne osoba o práve na tlmočníka poučená byť musí, preto, aby si toto právo

mohla aj uplatniť.

Podľa § 28 ods. 1 Tr. por. totiž, ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede, alebo ak osoba uvedená v
§ 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto jazykom,
priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený využije

svoje právo podľa § 2 ods. 20 Tr. por., pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s
obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku,
alebo s inými procesnými podaniami.

Z tohto ustanovenia teda jednoznačne plynie, že opatrením sa tlmočník priberie do konania nielen

v prípade, ak osoba vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto
jazykom, ale aj v prípade, ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede. Z predloženého vyšetrovacieho
spisu plynie, že sám poverený policajt opatrením do konania tlmočníka opakovane priberal a tlmočník
tlmočil obsah výpovede, resp. bol prítomný pri výsluchu obvineného pri konfrontácii obvineného s
poškodeným.

Inú situáciu rieši ust. § 28 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená
v § 2 ods. 20 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon
vykonáva, zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v
jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhodne uznesením, proti

ktorému je prípustná sťažnosť.

Citované ustanovenie (§ 28 ods. 2 Tr.por.) rieši situáciu, v ktorej dotknutá osoba vyhlási, že rozumie
jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto
osoby nie sú dostatočné. V takomto prípade iniciatívne dotknutý orgán priberie do konania tlmočníka,

avšak uznesením.

Z predloženého vyšetrovacieho spisu plynie, že tlmočník bol do konania priberaný opatrením, preto
vychádza krajský súd z toho, že tento orgán dospel k záveru, že je potrebné pretlmočiť obsah výpovede,
resp. obvinený nehovoril jazykom, v ktorom sa viedlo konanie, teda slovenským jazykom. Zákon počíta

aj s čiastočnou znalosťou úradného jazyka, pri ktorej je taktiež potrebné priberať do konania tlmočníka,
čo v danom prípade nastalo.Krajský súd opätovne, aj v predchádzajúcich svojich rozhodnutiach, konštatuje a dáva do pozornosti
ust. § 28 ods. 4, veta tretia a piata, Tr. por., podľa ktorého obvinenému sa písomne preloží uznesenie o
vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh

na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom
zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený,
rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje
orgán, o ktorého rozhodnutie ide.

Z celého vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia, ani obžaloba neboli
preložené zo slovenského jazyka do ukrajinského jazyka a preklad nebol obvinenému doručený, taktiež
z celého vyšetrovacieho spisu neplynie, aby sa obvinený vzdal tohto svojho práva a nebol ani
poučený o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Tým došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keďže
každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jazyku, ktorému on rozumie. Z tohto dôvodu neostávalo
krajskému súdu nič iné, len sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Len na okraj sa žiada dodať, že pokiaľ sa týka rozsahu dokazovania a dôkazov, vzhľadom na ustálenú
súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu SR, unesenie dôkazného bremena a udržanie obžaloby je
v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní
mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť. Dôkazná núdza spôsobená už v prípravnom konaní

vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku.

Z ust. § 2 ods. 11, veta prvá, Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany
nenavrhli, ale v zmysle ust. § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne
konanie dvoch protistrán, prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho

obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania
pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou
súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnutie sporu medzi
prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5, veta prvá, Tr. por.) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní
musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane, ak by sa

tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.),
ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.). V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že výnimkou
z tohto pravidla sú len situácie, v ktorých je SR na základe medzinárodných dohôd viazaná k stíhaniu
páchateľov, pôjde predovšetkým o trestné činy proti životu a zdraviu, kedy je možné, aby súd vyvinul
aj väčšiu iniciatívu v zmysle vykonávania alebo navrhovania, či vyhľadávania dôkazov pre spravodlivé

rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.