Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Dubjelová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201423
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516201423.1
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO,a.s.,81236Bratislava,Panenská7,IČO:35787783,právnezast.Advokátskakancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: W. Q., nar. XX.X.XXXX,
K. XXX, v konaní o zaplatenie 313,99 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 211,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne od 6.11.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 35 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 18.4.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu 313,99 eur, úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 288,35 eur od 6.11.2013
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 333,29 eur od 6.11.2013 do 21.5.2014,
úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 313,99 eur od 22.5.2014 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2012
poskytol žalovanému úver vo výške 316,46 eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola
uzatvorenáprijatímnávrhužalovanéhožalobcomtak,žežalobcazažalovanéhouhradilčasťkúpnejceny
tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalovaný sa zaviazal splatiť
úver špecifikovaný vyššie v 24 mesačných splátkach po 18,18 eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci
počínajúc dňom 15.1.2013. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Ku
dňu spísania žaloby mal žalobca neuhradené záväzky po splatnosti voči žalovanému v celkovej výške
313,99 eur, ktoré pozostávajú zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 288,35 eur a z dlžných úrokov
z úveru vo výške 25,64 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 104,54 eur.
2. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalobca listom zo dňa 11.
11. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 363,99 eur a
upozornil žalovaného, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 5.11.2013.
3. Súd poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu a súčasne
ho vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti a pripojil listiny, na ktoré
sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote
nevyjadril. Žalobca na žalobe trval a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.4. V spotrebiteľských sporoch súd v zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. V zmysle § 297 písm. b/ CSP
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,-- eur.
Keďže v prejednávanom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, jednalo sa o spotrebiteľský spor a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšovala1000,--eur,súdvzmysle§219ods.3CSPdňa7.11.2016oznámilnaúradnejtabulisúdu,
že dňa 15.11.2016 o 10.15 hod. bude vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne
tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Strany sa
na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
5. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl. 11),
vyhlásením mimoriadnej splatnosti (čl. 14), informatívnym výpisom žalobcu z OR (čl. 10), prehľadom
splátok a úhrad (čl. 15), písomným vyjadrením žalobcu (čl. 26), ako aj obsahom celého spisu, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav:
6. Strany dňa 14.11.2011 uzavreli písomnú zmluvu označenú ako „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 263383246462013, zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o
poskytovaných platobných služieb“, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanému
jednorázovo vo výške 316,46 eur za účelom úhrady ceny tovaru vo výške 352,46 eur. Predmetný úver
mal žalovaný zaplatiť 24 mesačnými splátkami po 18,18 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola vždy k
15. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná dňa 15.1.2013, konečná splatnosť úveru bola 15.12.2014.
Ročná úroková sadzba bola dohodnutá fixná vo výške 23,40 % ročne, RPMN za úver 26,10
%, priemerná RPMN 46,35 % a poplatok za poistenie vo výške 9,25 % z dohodnutej mesačnej splátky.
Celkovú čiastku mal žalovaný zaplatiť žalobcovi vo výške 399,36 eur.
7. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako
Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb je rozdelená na tri časti. Prvá časť obsahuje
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, druhá časť obsahuje Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej
karty a tretia časť obsahuje spoločné ustanovenia, v ktorej sú upravené poistenie, splácanie úveru,
dohoda o zrážkach zo mzdy, následky porušenia povinnosti klienta, odklad mesačných splátok, zánik
zmluvy, doručovanie, rozhodcovská doložka, odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aktuálny
Sadzobník poplatkov a reklamačný poriadok a ďalšie. Sadzobník poplatkov a ani reklamačný poriadok
súdu predložené neboli.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a ani
adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Taktiež z obsahu zmluvy nevyplýva
odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky (aspoň súd z textu písaného
veľmi drobným, ťažko čitateľným písmom tento odkaz nenašiel), všeobecné podmienky (ďalej len VOP)
zo strany žalobcu súdu doložené neboli.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný čerpal úver v sume
316,46 eur dňa 28.12.2012 na nákup tovaru (č.l. 27 spisu).
Žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 104,54 eur, ktorú uhrádzal jednotlivými splátkami od januára
2013 do mája 2014.
8. Žalovaný porušil povinnosť mesačne splácať poskytnutý úver, preto žalobca oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.11.2013, ktoré mu doručil dňa 14.11.2013, oznámil vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 5.11.2013 a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy
vo výške 363,99 eur v lehote 14 dní od doručenia. Dlžná suma pozostávala v úverovej istiny vo výške
288,35 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 44,94 eur a z nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 30,70 eur, ktoré žalobca žiadal zaplatiť v zmysle č. 4.2 zmluvy o úvere,
podľa ktorého CETELEM je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý úver
riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 od. 3 OZ a klient je povinný úroky z omeškania a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.9. Žalovaný dlžnú sumu 313,99 eur neuhradil v lehote stanovenej žalobcom, preto ju žalobca uplatňoval
v tomto konaní a tiež žiadal zaplatiť úrok z dlžnej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 288,35 eur od
6.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 333,29 eur od 6.11.2013 do
21.5.2014, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 313,99 eur od 22.5.2014 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
10. Žalobca ako právnická osoba - dodávateľ, ktorého predmetom podnikania je okrem iného
poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom poskytol žalovanému ako fyzickej osobe
- spotrebiteľovi úver na osobnú potrebu a nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. teda
predmetnázmluvajezmluvouspotrebiteľskouajepotrebnénatentoprávnyvzťahaplikovaťustanovenie
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. k dňu 16.12.2012 (ďalej len ZoSÚ), ustanovenia § 52 - § 54 OZ o
spotrebiteľských zmluvách, zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), Smernicu Rady
č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ).
11. Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
13. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53a ods.1 OZ účinného od 1.3.2010 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie , nahradiť škodu
alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú právnu povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Podľa § 53c OZ účinného od 1.6.2010 Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena
nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení
jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.
14. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 9 ods. 6 cit. zákona Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie
sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 9 ods. 8 ZoSÚ veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného
práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu
priznáva tento zákon.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Právne posúdenie veci:16. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.
17. Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné,
že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje
potreby (kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy
jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky
spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave
ObZ a takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať na
daný prípad aj ustanovenia § 52 - § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS).
Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu
s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná
poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné
zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako
aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.
18. Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2012 neobsahuje všetky obligatórne
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy. V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. V zmluve
absentuje aj povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to údaj o výške, počte a
termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Z gramatického výkladom tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto
ustanovenia, a to bol aj zámer zákonodarcu, je, aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko je splátka
istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov. Úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej
výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky.
Žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda
nesplnil povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to jednak v úverovej zmluve
neuviedol adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
nerozpísal žalovanému ako spotrebiteľovi, koľko z mesačnej splátky je splátka istiny, úrokov a poplatkov.
Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) absenciu
vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/, a k/) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutým
a splateným úverom.
19. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obligatórnych náležitostiach úverovej zmluvy stanovuje v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý
vyžaduje,abyzmluvaospotrebiteľskomúverespĺňalaprísneobligatórnenáležitosti.Cieľomtejtoprávnej
úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovoprávneho vzťahu zo spotrebiteľského
úveru.20. Na základe uvedeného úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov a žalobca má
nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na sumu 211,92 eur
(316,46 - 104,54), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného nároku
ako nedôvodný zamietol.
21. Žalobca žiadal priznať aj zmluvné úroky. Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanému pre
absenciuobligatórnychnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverejebezúročnýabezpoplatkov,žalobca
nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si uplatnil v úrokovej sadzbe 23,40 % % ročne. Naviac zmluvné
úroky patria žalobcovi len do mimoriadneho zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňom 5.11.2013.
Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe a súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 476/2012 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.
Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti žalobcom uplatneného nároku na priznanie
zmluvného úroku vo výške 23,40 % ročne zo sumy 288,35 eur od 6.11.2013 do zaplatenia.
22. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 333,29 eur od 6.11.2013
do21.5.2014aúrokzomeškaniavovýške8,50%ročnezosumy313,99eurod22.5.2014dozaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne (úroková sadzba ECB 0,50 % + 8,0 % ročne podľa
vyhlášky č. 87/1995) z priznanej sumy 211,92 eur od 6.11.2013 (keďže žalovaný sa dostal do omeškania
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 5.11.2013) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
23. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou
úveru a neuhradenou sumou úveru, t.j. na sumu 211,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne od 6.11.2013 do zaplatenia a zvyšok žalobcom uplatneného nároku z dôvodov uvedených vyššie
ako nedôvodný zamietol.
24. O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 313,99 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 211,92 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej
istine 67,50 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej časti, teda v časti zaplatenia istiny vo
výške 102,07 eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol, t.j. v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k
žalovanej istine 32,50 %, mal úspech žalovaný. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu
(67,50 - 32,50), úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovaného o 35 %, preto súd zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 35 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.