Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010257
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812010257.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému L. L., nar. X.X.XXXX v
X., trvale bytom O. XX, trestne stíhanému pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 16. novembra 2016, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/76/2012, zo dňa 29. februára 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/76/2012, zo dňa 29. februára 2016 bol obžalovaný L.
L. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza
zo dňa 3. apríla 2012, doručenej Okresnému súdu Prievidza dňa 5. apríla 2012 pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák. na skutkovom základe, že si dňa 03. 12. XXXX v V. prenajal na základe

nájomnej zmluvy od poškodenej spoločnosti J., s.r.o., osobné motorové vozidlo P. R. IV X,X O. P. P EC:
PD XXX CY, na dobu neurčitú, pričom sa zaviazal splácať mesačné splátky vo výške X.XXX,- Sk (t.
j. 251,38 euro) na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti U. S. K. ku 15. dňu v mesiaci počnúc
mesiacom december 2008 z dôvodu, že vozidlo bolo zakúpené dňa 15. 11. 2008 spoločnosťou J., s.r.o.,
zastúpenej konateľom J. T. z finančných prostriedkov poskytnutých z úveru číslo XXXXXXXXX veriteľom
U.S.K.,pričomsaústnemedziseboudohodli,žeakobžalovanýL.L.nebudeschopnýsplátkypravidelne

splácať a bude v omeškaní s najmenej dvomi splátkami, tak je povinný predmetné vozidlo ihneď vrátiť
poškodenému J. T., následne L. L. nezaplatil ani jednu zo splátok na účet spoločnosti U. S. K. a ani dňa
15. 01. 2009, po splatnosti druhej splátky vozidlo nevrátil poškodenému J. T., ani na ďalšie osobné výzvy
od poškodeného po tomto termíne vozidlo nevrátil, ani mu neuviedol kde sa nachádza a s vozidlom
naložil nezisteným spôsobom, čím spôsobil poškodenej spoločnosti J., s.r.o.; škodu vo výške 5.500 eur.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd odkázal spoločnosť J., s.r.o., sídlo V. C. - C. XX,
XXX XX O. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení
bol napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní, v neprospech
obžalovaného proti oslobodzujúcemu rozsudku v celom rozsahu. V úvode písomného odôvodnenia

odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ktorý rozsudok považuje za
nesprávny. Podľa názoru prokurátora na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy, ktoré dostatočne
usvedčujú obžalovaného z jeho protiprávneho konania, uvedeného v obžalobnom návrhu, čím naplnil
znaky obžalovaného prečinu. Prokurátor následne poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Podľa názoru prokurátora konštatovanie okresného súdu, že sa skutok stal, avšak nie je
trestným činom, pretože medzi svedkom J. T. a obžalovaným vznikol len občianskoprávny vzťah a

obžalovaný nebol v súvislosti s predmetným vozidlom, ktoré bolo majetkom poškodenej obchodnej
spoločnosti U. S. K., a.s. v žiadnom zmluvnom vzťahu, je právne nesprávne. U. J. T., konateľ obchodnejspoločnosti J., s r.o., uzavrel s poškodenou obchodnou spoločnosťou U. S. K., a.s., platnú úverovú
zmluvu na kúpu osobného motorového vozidla P. R. IV X,X O., pričom J. T. s poškodenou obchodnou
spoločnosťou U. S. K., a.s. uzavrel následne aj záložnú zmluvu z dôvodu zabezpečenia predmetnej

pohľadávky. Od počiatku sa síce stal vlastníkom osobného motorového vozidla s náležitými právami
a povinnosťami, vyplývajúcimi z toho zmluvného vzťahu, avšak v prípade, že by nedošlo k plateniu
splatnejpohľadávky(pričomskutočneajpredkladanásituácianastala),dispozičnéprávakpredmetnému
osobnému motorovému vozidlu prechádzajú na veriteľa, v tomto prípade na poškodenú obchodnú
spoločnosť U. S. K., a.s. P. na túto skutočnosť je potom podľa názoru prokurátora zrejmé, že v zmysle

civilnoprávnej úpravy nevznikol medzi poškodeným J. T. a obžalovaný občianskoprávny vzťah na
základe nájomnej zmluvy, pretože svedok T. nemohol na obžalovaného previesť viac práv, ako sám v
tom čase mal. Prokurátor zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že aj keď obžalovaný priamo nemal
zmluvný vzťah s poškodenou spoločnosťou, jeho podvodné konanie a z neho v príčinnej súvislosti
vyplývajúci následok priamo vyplýva z výsluchu svedka J. „L.“ a hlavne z výsluchu svedka T. I., ktorý
vo svojej výpovedi podrobne opísal, ako sa dňa X.X.XXXX stretol s obžalovaným ktorý mu uviedol, že

svedkovi T. predmetné vozidlo už vrátil a že má aj doklady preukazujúce jeho vrátenie, pričom uvedená
skutočnosť sa nezakladala na pravde, na čo ho svedok I. upozornil, pričom obžalovaný sa len zasmial
a odišiel preč a následne na to išiel podať trestné oznámenie týkajúce sa odcudzenia predmetného
motorového vozidla, pričom toto trestné konanie bolo dňa 22.6.2009 prerušené v zmysle § 228 ods.
1 Tr. por. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.

por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju znovu
prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vyjadrení
obhajcauviedol,žesaplnepridržiavaobsahuzáverečnejreči,kdesavyjadrilktomutoskutkuapodrobne

uviedol, z akých dôvodov ide podľa jeho názoru o občianskoprávny vzťah. Tento názor si osvojil
aj okresný súd, ktorý vo výrokovej časti rozsudku bližšie a precízne odôvodnil, prečo obžalovaného
oslobodil spod obžaloby. Podľa názoru obhajcu J. T. sám spáchal prečin podvodu, nakoľko už v čase
uzatvárania leasingovej zmluvy vedel, že podmienky v zmluve uvedené nebude vedieť splniť. Keďže
obhajoba považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný, navrhla, aby krajský súd podľa § 319

Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol.

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní prokurátora, sa prokurátor krajskej prokuratúry stotožnil s
dôvodmiodvolaniapodriadenéhoprokurátoraanavrhol,abyodvolacísúdrozhodolvintenciáchdôvodov
odvolania. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako

nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému

rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb
procesného charakteru, ktoré by samé osebe odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní
prokurátor ani nenamietal existenciu takýchto procesných chýb v postupe okresného súdu.

Na základe preskúmania správnosti samotných, odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v
podanom odvolaní.

Nazákladepreskúmaniaspisovéhomateriálukrajskýsúdpovažovalzasprávnezáveryokresnéhosúdu,
podľa ktorých skutok sa stal tak, ako to obžaloba kládla obžalovanému za vinu, avšak vykonané dôkazy

nepreukazujú úmysel obžalovaného uviesť niekoho do omylu v čase skutku a spôsobiť tak na cudzom
majetku väčšiu škodu. Odvolací súd konštatuje, že skutkové závery okresného súdu, teda to, čo sa v
danom prípade stal, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.Pokiaľ ide o právne posúdenie veci okresným súdom, nie je možné sa stotožniť s právnym záverom
okresného súdu, podľa ktorého predmetné motorové vozidlo malo byť v žalovanej dobe majetkom
spoločnosti U. S. K., nakoľko takýto právny záver nemá žiadnu oporu vo výsledkoch vykonaného

dokazovania a aplikácii platného právneho poriadku na zistené skutočnosti. Ohľadne tejto právnej
skutočnosti (posúdenia vlastníckeho práva k vozidlu) je rozhodná v spise zadovážená úverová zmluva,
oboznámená na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz, podľa obsahu ktorej zmluvy spoločnosť U. S.
K. poskytla spoločnosti J., s. r. o., úver na kúpu motorového vozidla, dodaného spoločnosťou A, spol.
s r. o., pričom dátum splatnosti 1. splátky úveru bol určený 1 mesiac po prevzatí predmetu kúpy do

vlastníctva.Zuvedenýchdôvodovjepretosprávnyprávnyzáver,uvedenývskutkovejveteobžaloby,ako
ajvskutkovejveterozsudku,podľaktoréhoprávnehozáverupredmetnévozidlobolovžalovanejdobevo
vlastníctve spoločnosti J., s. r. o., pričom prostriedky na zakúpenie uvedeného motorového vozidla boli
uvedenej spoločnosti poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Uvedené pochybenie okresného súdu v
právnom posúdení veci však s poukazom na následne uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemalo
vplyv na správnosť a zákonnosť výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Z uvedených dôvodov je nepochybné, že v žalovanej dobe bolo predmetné vozidlo vo vlastníctve
obchodnej spoločnosti J., s. r. o., tak ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. L.
odvolací súd považoval za nesprávny názor prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa ktorého názoru „...
v zmysle civilno-právnej úpravy nevznikol medzi poškodeným J. T. a obžalovaným L. L. občianskoprávny

vzťah na základe nájomnej zmluvy, pretože svedok T. nemohol na obžalovaného L. previesť viac práv
ako v tom čase mal“. V tejto súvislosti odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že podľa obsahu
spisového materiálu, premietnutého aj do skutkovej vety v obžalobe a v napadnutom rozsudku, nájomnú
zmluvu s obžalovaným uzatvárala obchodná spoločnosť J., s. r. o. prostredníctvom konateľa J. T. a nie
J. T. ako fyzická osoba vo vlastnom mene. Podľa právneho názoru krajského súdu na vznik platného

nájomného vzťahu ohľadne motorového vozidla vo vzťahu k obžalovanému nemohlo mať žiadny vplyv
ani prípadné porušenie zmluvnej povinnosti spoločnosti J., s. r. o., zakotvenej v článku V. ods. X písm.
f) záložnej zmluvy medzi spoločnosťou J., s. r. o. a spoločnosťou U. S. K. (povinnosť dlžníka zabrániť
vzniku práv tretích osôb k vozidlu bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa), nakoľko ide o
zmluvnú povinnosť len vo vzťahu k účastníkom tejto záložnej zmluvy, ktorá povinnosť nezaväzuje tretie

osoby. V tejto súvislosti odvolací súd tiež konštatuje, že spisový materiál vôbec neosvedčuje, či uvedená
záložná zmluva bola v zmysle § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka aj zaregistrovaná, ktorá registrácia
bola v čase uzavretia uvedenej záložnej zmluvy podľa uvedeného ustanovenia zákonnou podmienkou
pre vznik záložného práva z tejto zmluvy.

Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že nie je zrejmé, čo mal na zreteli prokurátor vo vzťahu
k poukazu v skutkovej vete obžaloby na existenciu údajnej ústnej dohody medzi J. T. a obžalovaným o
tom, že ak obžalovaný nebude schopný splátky pravidelne splácať a bude v omeškaní s najmenej dvoma
splátkami, tak je povinný predmetné vozidlo ihneď vrátiť „poškodenému“ J. T.. Aj v prípade, že by k
takejto ústnej dohode skutočne došlo, takáto dohoda by nemala žiadne právne účinky s poukazom na to,

že nájomná zmluva bola uzavretá písomne, pričom podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne
uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, a teda absencia zákonom alebo dohodou
vyžadovanej písomnej formy právneho úkonu je ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sankcionovaná neplatnosťou právneho úkonu.

Na základe preskúmania veci aj so zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom
okresného súdu, podľa ktorého prokurátor v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu subjektívnej stánky žalovaného trestného činu, teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
kjednoznačnémuanepochybnémupreukázaniuúmysluobžalovanéhonaškoducudziehomajetkuseba
obohatiť tým, že by uviedol poškodenú obchodnú spoločnosť J., s. r. o., do omylu a spôsobil tak na

cudzom majetku väčšiu škodu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.