Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/52/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200739
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1411200739.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci žalobcu: K.. K. C., R..

X.X.XXXX, D. D., V. XX, občan SR, právne zastúpený: Mgr. Peter Tóth, advokát, so sídlom Bratislava,
Bartoškova 7, proti žalovaným: X/ X.. K. Š., R.. X.XX.XXXX, D. D., D. X, V. I., X/ X.. K. Š.X., R..
X.XX.XXXX, D. Z. XX, V. I., obaja žalovaní právne zastúpení: SHM PARTNERS s. r.o., so sídlom
Bratislava, Svätoplukova 28 o určenie neplatnosti závetu takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že závet poručiteľa X.. S. Š., U. A. XX.XX.XXXX, zo dňa
21.8.2009 N 399/2009, Nz 28384/2009, NCrls 28827/2009 a závet poručiteľa X.. S. Š., U. A.
XX.XX.XXXX, zo dňa 31.8.2009 N 406/2009, Nz 29277/2009, NCrls 29731/2009 v časti, pokiaľ sa

žalobcovi ako zákonnému plnoletému dedičovi nedostalo toľko, koľko robí polovica jeho dedičského
podielu zo zákona je neplatný.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, konania na súde druhej
inštancie a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.1.2011 domáhal určenia, že:

I./ žalobca je dedičom po nebohom X.. S. Š., R.. XX.X.XXXX, U. XX.XX.XXXX,
II./ neplatnosti závetu a listiny o vydedení N 399/2009, Nz 28384/2009, NCrls 8827/2009 z 21.8.2009 a
N 406/2009, Nz 29277/2009, NCrls 29731/2009 z 31.8.2009 a náhrady trov konania.

V dôvodoch žaloby uviedol, že v súlade s výzvou notárskeho úradu JUDr. Mária Šimková z 13.11.2011,
v dedičskej veci sp. zn. 60 D 171/2010 po poručiteľovi X.. S. Š., sa domáha a namieta neplatnosť závetu
ako aj listiny o vydedení uvedených vyššie. Uplatňuje si práva ako dedič v prvej dedičskej skupine,

lebo skutočnosti uvedené v listine o vydedení sú neplatné; je nemanželským synom poručiteľa, ktorého
existencia bola utajovaná pred rodinou otca až do jeho smrti. S otcom udržiaval vzťahy zodpovedajúce
uvedenej skutočnosti. Žalobca sa správal tak, ako mu situácia umožňovala. Nie je preto pravdou, že
otec s ním nemal možnosť kontaktu, len otec nemal záujem o kontakt. Žalobca preto nemal vedomosť
o živote otca, o súrodencoch. Nie sú splnené podmienky pre jeho vydedenie ako neopomenuteľného
dediča. Uplatňuje si právo ako neopomenuteľný dedič v prvej skupine a neuznáva závet, ako aj listinu
o vydedení a žiada postupovať v súlade s právnymi predpismi.

2. Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mali za to, že uvedené listiny sú platné.
Dôvod vydedenia je daný a závet je platný v celom rozsahu. Poručiteľ postupoval pri vydedení v súlade
so zákonnými predpismi. Žalovaní nemajú vedomosť, že by mal byť žalobca poručiteľom odmietaný,žalobca je dospelým človekom, ktorý si sám utvára vzťahy , mal na poručiteľa kontakt, vedel, kde žije.
Ich vzájomná komunikácia sa však týkala výlučne finančných záležitostí.

3. V poradí prvým rozsudkom okresného súdu vydaným dňa 10.10.2012, súd žalobu v časti :
I./ určenia, že žalobca je dedičom po nebohom poručiteľovi zamietol,( pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na danom určení) a
v časti :
II./ určenia, že závet a listiny o vydedení uvedené vo výroku určil, tieto sú neplatné (v dôvodoch

rozhodnutia okresný súd uzavrel, že pre vydedenie podľa §469 a/ OZ neboli splnené podmienky )
a súčasne vyslovil,
III./ že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Opravným uznesením z 7.1.2013 č.k. 11C 52/2011-107 súd opravil chyby v písaní v záhlaví a v
odôvodnení rozsudku. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.2.2013.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 19.6.2013 č.k. 11C 52/2011-139 uložil súd žalovaným 1/, 2/
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 €.

4. Krajský súd v Bratislave, na odvolanie žalovaných 1/,2/ proti výroku okresného súdu v časti II./,

rozsudkom z 28.2.2013 č.k. 3Co/105/2013-126, rozsudok súdu prvej inštancie - v spojení s opravným
uznesením z 7.1.2013, ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak,
žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keď si tieto síce uplatnil, ale nevyčíslil. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 12.4.2013.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 24.2.2016 č.k. 6 MCdo 5/2014 -1 62 zrušil :
1/ rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.2.2013 č.k. 3Co/105/2013 v časti potvrdzujúceho výroku,
ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 10. 10. 2012 č.k. 11 C 52/2011-95 v
spojení s opravným uznesením z 7.1.2013 č.k. 11 C 52/ 2011-107 vo výroku o určení neplatnosti závetu,

2/ rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 10. 10. 2012 č.k. 11C 52/2011-95 v spojení s opravným
uznesením z 7.1.2013 č.k. 11 C 52/ 2011-107 vo výroku o určení neplatnosti závetu a

3/ uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 19.6.2013 č.k. 11 C 52/2011-139, a vec v rozsahu zrušenia
vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

6. Dovolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z odôvodnenia rozsudkov odvolacieho súdu i
súdu prvého stupňa je zrejmé, že oba súdy odôvodnili len svoj právny záver o neplatnosti vydedenia,
zatiaľ čo ďalší právny záver o neplatnosti závetu neodôvodnili vôbec. Táto skutočnosť zakladá
nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí v tejto časti, a je takou vadou konania, pre ktorú bolo potrebné tieto

rozhodnutia v napadnutej časti, ako aj súvisiace rozhodnutie o trovách konania, zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na rozdiel od názoru generálneho prokurátora, ktorý nedostatočné odôvodnenie rozsudkov kvalifikoval
ako tzv. inú vadu konania (§243f ods. 1 písm. b/ OSP), však dovolací súd považoval nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutí krajského i okresného súdu v okolnostiach danej veci za vadu konania
vyplývajúcu z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. za vadu spočívajúcu v odňatí možnosti
žalovaných konať pred súdom. Tento názor dovolacieho súdu je v súlade s aktuálnym stanoviskom
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. 12. 2015, publikovaného v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

1/2016 pod č. 2, v zmysle ktorého, nepreskúmateľnosť rozhodnutia výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže byť skutočnosťou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Za
nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, treba totiž považovať
predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej

bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku.

Uvedená vada však vzhľadom na okolnosti danej veci (keď sa záver súdov o neplatnosti závetu javil
ako dôsledok záveru o neplatnosti vydedenia) nebránila dovolaciemu súdu zaujať stanovisko aj knámietke generálneho prokurátora týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci oboma súdmi
v otázke neplatnosti celého závetu. Generálny prokurátor opodstatnene poukazoval na to, že len
samotná skutočnosť neplatnosti vydedenia plnoletého potomka nemôže mať za následok bez ďalšieho

aj neplatnosť závetu ako celku. Vyplýva to z ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ak závet odporuje právu neopomenuteľného dediča, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu tohto dediča. Výklad tohto ustanovenia nevyvoláva v praxi pochybnosti, preto nepotrebuje
ďalší komentár.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho
konania.

7. Po zrušení veci dovolacím súdom súd prvej inštancie, okrem už doposiaľ vykonaného dokazovania,
doplnil dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 60 D 171/2010, oboznámil
sa s listinami - Notárskymi zápisnicami N 399/2009 z 21.8.2009 a N 406/2009 z 31.8.2009, vypočul

strany sporu.

8. Súd prvej inštancie, vykonal vo veci všetky dôkazy, ktoré označili strany. Strany následne neoznačili
a nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy.

9. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 60 D 161/2010 súd zistil, že:

- Dňa XX.XX.XXXX U. X.. S. Š., o čom svedčí úmrtný list vydaný dňa
2.11.2010 v Bratislave - J. C.. Dedičské konanie po uvedenom poručiteľovi je vedené pod sp. zn. 60D
171/2010 na tunajšom súde. Zákonnými dedičmi sú žalovaní 1/, 2/ ako deti poručiteľa pochádzajúce

z manželstva a žalobca ako jeho nemanželský syn.

10. V dedičskom konaní bolo zistené, že formou Notárskej zápisnice na Notárskom úrade notárom
JUDr. Miloslavom Kováčom, č. N 399/2009 Nz 28384/2009, NCrls 28827/2009 z 21.8.2009 bol spísaný
závet a listina o vydedení v nasledovnom znení:

„Súc si vedomý že smrť každého človeka je istá, len jej čas je neistý, pripravujem sa už teraz v plnej
bdelosti na túto skutočnosť. Ja, X.. S. Š., R.. XX.X.XXXX, W..Č.. XXXXXX/XXX, D. Z. XXXX/XX, D.,
pri jasných duševných silách, po dôkladnom zvážení a bez akéhokoľvek nátlaku s mojim majetkom pre
prípad svojej smrti nakladám takto:

Všetok svoj majetok, ktorý vlastním alebo v dobe svojej smrti budem vlastniť zanechávam svojim deťom
X.. K. Š., R.. X.XX.XXXX, D. D.V. X, D. C. 1. O. X.. K. Š., R.. X.XX.XXXX, D. Z. XXXX/XX, D. C. 1..
Zároveň vydeďujem svojho syna nemanželského K. C., R.. X.X.XXXX, D. V. XX, D., nakoľko mi v rozpore
s dobrými mravmi neposkytol a neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe, čo psychicky veľmi
negatívne pociťujem.

Ďalej o mňa dlhodobo neprejavuje záujem, ktorý by mal ako môj potomok prejavovať. Vôbec sa so mnou
nestýka, ani osobne, ani písomne ani telefonicky, hoci bývame v rovnakom meste a naposledy sa so
mnou stretol asi pred 5 rokmi na súdnom pojednávaní ohľadne zvýšenia výživného.
Toto je moja posledná vôľa, ktorú som prejavil slobodne, vážne a bez donútenia.
Je mojim právom v rámci zákona disponovať so svojim majetkom podľa vlastného uváženia. Svoju

poslednú vôľu som prejavil vo forme tejto notárskej zápisnice po zrelej úvahe, zhodnotiac zásluhy a
charakterové vlastnosti každého z poctených i opomenutých dedičov. Neprajem si preto, aby moja
posledná vôľa bola niektorým zo závetom povolaných alebo zákonných dedičov nerešpektovaná a
napadnutý a aby bola príčinou sporov.
O tomto som notársku zápisnicu napísal, účastníkovi prečítal a vysvetlil, na čo ju tento ako úplnú a

správnu schválil a na znak svojho súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísal.“

- V dedičskom konaní bolo zistené, že formou Notárskej zápisnice na Notárskom
úrade notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, č. N 406/2009 N 406/2009, Nz 29277/2009, NCrls
29731/2009 z 31.8.2009 bol spísaný závet a listina o vydedení v nasledovnom znení:

„Súc si vedomý že smrť každého človeka je istá, len jej čas je neistý, pripravujem sa už teraz v plnej
bdelosti na túto skutočnosť. Ja, X.. S. Š., R.. XX.X.XXXX, W..Č.. XXXXXX/XXX, D. Z. XXXX/XX, D.,pri jasných duševných silách, po dôkladnom zvážení a bez akéhokoľvek nátlaku s mojim majetkom pre
prípad svojej smrti nakladám takto:
Všetok svoj majetok, ktorý vlastním alebo v dobe svojej smrti budem vlastniť zanechávam svojim deťom

X.. K. Š., R.. X.XX.XXXX, D. D.V. X, D. C. 1. O. X.. K. Š., R.. X.XX.XXXX, D. Z. XXXX/XX, D. C. 1..
Zároveň vydeďujem svojho syna nemanželského K. C., R.. X.X.XXXX, bytom V. XX, D., nakoľko mi v
rozpore s dobrými mravmi neposkytol a neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe, čo psychicky
veľmi negatívne pociťujem.
Ďalej o mňa dlhodobo neprejavuje záujem, ktorý by mal ako môj potomok prejavovať. Vôbec sa so

mnou nestýka, ani osobne, ani písomne ani telefonicky, hoci bývame v rovnakom meste a naposledy
sa so mnou stretol asi pred 5 rokmi na súdnom pojednávaní ohľadne zvýšenia výživného. Vydedenie
sa vzťahuje aj na potomkov vydedeného.
Toto je moja posledná vôľa, ktorú som prejavil slobodne, vážne a bez donútenia.
Je mojim právom v rámci zákona disponovať so svojim majetkom podľa vlastného uváženia. Svoju
poslednú vôľu som prejavil vo forme tejto notárskej zápisnice po zrelej úvahe, zhodnotiac zásluhy a

charakterové vlastnosti každého z poctených i opomenutých dedičov. Neprajem si preto, aby moja
posledná vôľa bola niektorým zo závetom povolaných alebo zákonných dedičov nerešpektovaná a
napadnutý a aby bola príčinou sporov.
O tomto som notársku zápisnicu napísal, účastníkovi prečítal a vysvetlil, na čo ju tento ako úplnú a
správnu schválil a na znak svojho súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísal.“

11. Dňa 31.5.2011 notár - súdny komisár JUDr. Mária Šramková v dedičskom
konaní po nebohom poručiteľovi X.. S. Š., uznesením č.k. 60D 171/2010-62, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.8.2011, prerušil konanie o dedičstve do právoplatného skončenia konania na
Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 11C 52/2011. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dedičmi zo

zákonapoporučiteľovivprvejdedičskejskupinesúporučiteľovedeti-žalovaná1/,žalovaný2/ažalobca.
Poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení zo dňa 21.8.2009, spísanú formou notárskej zápisnice a
závet a listinu o vydedení zo dňa 31.8.2009, spísaný formou notárskej zápisnice, podľa ktorého dedičmi
sú jeho deti - žalovaná 1/ a žalovaný 2/, každý v 1. Listina zároveň obsahuje vydedenie syna poručiteľa
- žalobcu. Syn poručiteľa - žalobca vyhlásil, že s vydedením nesúhlasí nakoľko nie sú dané dôvody

vydedenia a na súde podal žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Nakoľko rozhodnutie
závisí na skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, konanie prerušil.

- Z úradného záznamu (č.l.41) spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 60 D
171/2010,spísanéhonanotárskomúradeJUDr.MáriaŠimková,Brižitská4,Bratislavazodňa13.1.2011,

vo veci vydedenia prítomného účastníka (K.. K. C.) sa jeho právny zástupca vyjadril nasledovne: Listiny
o vydedení neuznávame, s tým, že žiadame dedičské konanie prerušiť a podáme návrh na súd o
neplatnosť listiny o vydedení.

- Do zápisnice (č.l. 56) spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 60 D 171/2010

spísanej na notárskom úrade JUDr. Mária Šimková, Brižitská 4, Bratislava zo dňa 7.3.2011 sa právny
zástupca žalobcu JUDr. Peter Tóth vyjadril nasledovne: tak ako sme uviedli v úradnom zázname
spísanom na tunajšom notárskom úrade, so závetom a listinou o vydedení nesúhlasíme a 25.1.2011
sme podali žalobu na určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení a zároveň o určení, že K.. K. C. je
riadnym dedičom v 1. zákonnej skupine po poručiteľovi.

- Žalobca podal na súd dňa 27.1.2011 žalobu vedenú pod sp. zn. 11 C 52/2011.

12. Žalobca ako strana vo výsluchu doplnil, že trvá na tom, čo už uviedol, ohľadne komunikácie
medzi ním sa otcom. Bol to otec, ktorý ho nevyhľadával, a všetko riešil súdnou cestou.

Naliehavý právny záujem na danom určení spočíva v tom, že znenie závetu nezodpovedá objektívnemu
stavu, žalobca s ním nesúhlasí z obsahových dôvodov, je neopomenuteľný dedič, dôvody tam uvádzané
sa ho osobne dotýkajú a nezodpovedajú realite.

13. Žalovaná 1/ ako strana vo výsluchu doplnila, že sa drží toho, čo uviedla v rámci pôvodného konania
pred 5 rokmi.14. Žalovaný 2/ ako strana vo výsluchu doplnil, že žalobca mal o poručiteľa prejavovať záujem, vedel
o jeho zdravotnom stave, ale podľa toho nekonal. Dôvody vydedenia sú naplnené.

15. Podľa § 80 c/ OSP, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

16. Podľa § 137 c/ CSP, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

17. Podľa § 460 OZ, Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Podľa § 461 ods. 1 OZ, (1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

19. Podľa 469a ods. 1 OZ, (1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

20. Podľa § 476 ods. 1 OZ, (1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

21. Podľa § 479 OZ, Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo

zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľ X.. K. Š. zriadil dňa
21.8.2009 do notárskej zápisnice - závet a listinu o vydedení a dňa 31.8.2009 zriadil do notárskej

zápisnice závet a listinu o vydedení, ktorými vydedil žalobcu podľa § 469a OZ. V oboch závetoch, pre
prípad svojej smrti naložil s majetkom tak, že všetok svoj majetok, ktorý vlastní alebo v dobe svojej
smrti bude vlastniť zanechal svojim deťom X.. K. Š. C. 1. O. X.. K. Š. C. 1. - žalovaným 1/,2/. Žalobca so
závetom a listinou o vydedení nesúhlasil. Medzi stranami tak bolo sporné, že dôvody vydedenia žalobcu
poručiteľom nie sú dané a či závet poručiteľa je neplatný a z akých dôvodov.

23. Zákonnými dedičmi po poručiteľovi sú žalovaní 1/, 2/ ako deti poručiteľa pochádzajúce z manželstva
a žalobca ako jeho nemanželský syn.

24. Materiálnou náležitosťou vydedenia je, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych

úkonov, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone - §479 a / OZ, ktorý vypočítava
dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky je charakteristické negatívne správanie
sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.

Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým odníma potomkovi i ako

neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak malo patriť zo zákona. Vydedením
možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov
opomenúť. Ak by tak poručiteľ urobil, a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko,
koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica
ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet v tejto časti neplatný §479 OZ.

25. Vykonaným dokazovaním v konaní na súde prvej inštancie okresný súd dospel k záveru, že dôvod
vydedenia žalobcu v konaní nebol preukázaný a dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané. Uvedené
vyslovil v rozsudku z 10.10.2012, ktorý bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave. O platnosti vydedenia tak okresný súd rozhodol právoplatne rozsudkom z 10.10.2012, v

spojení rozsudkom krajského súdu z 11.3.2013,v znení opravného uznesenia.26. Okresný súd (po zrušení rozsudku okresného a krajského súdu dovolacím súdom) preto ďalej
pokračoval v konaní v časti o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľom dňa 21.8.2009 a
31.8.2009 - oba vo forme notárskej zápisnice.

Najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení - neplatnosti závetu,
nakoľko uznesením o prerušení konania v dedičskej veci 60 D 171/2010 Okresného súdu Bratislava
IV žalobca nebol odkázaný na podanie takejto žaloby a žalobu podal skôr ako došlo ku rozhodnutiu o
prerušení konania.

27. Žalobca naliehavý právny záujem podľa názoru súdu preukázal, lebo uvedeným určením súdu bude
odstránená neistota v jeho právnom postavení ako dediča poručiteľa.

28. Závet je forma nakladania s vlastným majetkom pre prípad smrti. Závet musí spĺňať určité náležitosti.
Nakoľko ide o jednostranný právny úkon, musí spĺňať podmienky jednostranných právnych úkonov

upravených OZ najmä ust. § 8 a nasl. a § 34 a nasl. OZ. Okrem uvedených všeobecných podmienok
musí spĺňať tiež osobitné náležitosti upravené ustanovením § 476 a § 480 OZ.

Náležitosti závetu možno rozdeliť na obsahové a formálne náležitosti.

Medzi obsahové náležitosti patrí predovšetkým určenie dediča alebo dedičov, a určenie majetku,
ktorý je predmetom dedenia. Nie je pritom podmienkou, že poručiteľ musí určiť v závete celý majetok.
Poručiteľ môže v podstate v závete slobodne nakladať so svojim majetkom. Avšak nakladanie
poručiteľasmajetkomniejeúplneneobmedzené.Poručiteľmusíprispisovanízávetu vziaťdoúvahytzv.
neopomenuteľných dedičov. Kto je neopomenuteľný dedič upravuje § 479 OZ. Podľa uvedeného ust.

sa maloletým potomkom musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich zákonný dedičský podiel a plnoletým
potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ by závet
tomutoodporoval,bolbyvtejtočastineplatný,aknedošlokvydedeniu uvedenýchpotomkov.Podmienky
vydedenia upravuje potomkov upravuje § 469a OZ. Ďalšou obsahovou náležitosťou závetu je určenie
majetku. Poručiteľ môže v závete určiť celý majetok alebo len jeho časť.

Okrem obsahových náležitostí musí závet obsahovať aj formálne náležitosti. Formálne náležitosti sú
tiež všeobecné a obsahové. Formálne náležitosti závetu sú tiež všeobecné a osobitné. Všeobecné
náležitosti sú výslovnosť závetu, písomná forma, forma notárskej zápisnice, deň mesiac a a rok
podpisu.

V danej veci bol závet zriadený formou notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Miloslavom
Kováčom. Podľa názoru súdu takto zriadený závet obsahoval formálne aj obsahové náležitosti podľa
vyššie uvedených ust. zákona. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

28. Zákon pripúšťa zásadnú vôľu pri robení závetu, túto obmedzuje iba na ochranu neopomenuteľných
dedičov, keď stanovuje, že maloletým potomkom sa musí dodať aspoň toľko, koľko robí ich zákonný
dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného
dedičského podielu zo zákona.

29. V prejednávanej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie z hľadiska skutkového
stavu zistené, že žalobca sa žalobou domáhal neplatnosti závetu poručiteľa, ktorú neplatnosť závetu
odôvodnil tým, že bol fakticky urobený na základe listiny o vydedení a že svojim obsahom je v rozpore
s ust. OZ. Iné dôvody neplatnosti závetu neuvádzal a netvrdil.

30. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je
daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje a považuje sa za platný , pokiaľ sa
ten, na ochranu koho je relatívna neplatnosť právneho úkonu ustanovená, neplatnosti právneho
úkonu nedovolal. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je hmotnoprávny jednostranný úkon adresovaný
účastníkovi, resp. účastníkom právneho vzťahu. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou

žaloby, protinávrhu alebo námietky vznesenej v konaní. Toto dovolenie má právne účinky až vtedy, keď
dôjde účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným prejavom,
z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Nie je rozhodné,ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu, t.j. absolútnu či relatívnu, urobenou
kvalifikáciou nie je súd viazaný.

V konaní o dovolanie relatívnej neplatnosti sa právneho úkonu sa nevylučuje, že za dovolanie sa
možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že
nechce byt viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho úkonu.

31. Z obsahu žaloby, ktorá bola predmetom konania 11 C 52/2011, aj z prednesov žalobcu v dedičskom

konaní,je nepochybný výslovnýprejav vôležalobcudovolať saneplatnostizávetu,tedanebyťvylúčený
z dedenia k predmetu dedičstva označeného v závete, a aj konkrétna vada závetu, spočívajúca v jeho
rozpore s ust. OZ, teda aj s ust. § 479 tohto zákona. Tým, že relatívna neplatnosť závetu prichádza
do úvahy len v prípade rozporu s týmto ustanovením a že žalobca dal v žalobe túto neplatnosť do
súvisu s vydedením, zreteľne vyjadril vôľu namietať neplatnosť uvedeného právneho úkonu.

32. Pokiaľ závet odporuje ust. § 479 OZ je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov. Keďže poručiteľ žalobcu vo svojich závetoch ako neopomenuteľného dediča vydedil, pričom
súd určil, že dôvody vydedenia neboli dané, je závet ako jednostranný právny úkon poručiteľa platný s
tým, že je neplatný iba v tej časti, ktorou sa žalobcovi ako zákonnému dedičovi nedostalo aspoň toľko,
koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona. Z uvedeného dôvodu súd žalobe o

určenie neplatnosti závetu z 21.8.2009 a z 31.8.2009 - oba spísané formou notárskej zápisnice vyhovel,
s tým, že závet poručiteľa je neplatný iba v tej časti, ktorou sa žalobcovi ako plnoletému zákonnému
potomkovi nedostalo toľko, koľko robí polovica jeho zákonného dedičského podielu zo zákona.

33. V ostatnej časti žaloby o určenie neplatnosti závetu súd žalobu zamietol, lebo iné dôvody neplatnosti

- absolútnej, neboli žalobcom tvrdené a ani dokazovaním preukázané.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na čiastočný úspech - polovičný, každej zo strán sporu súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na
trovy konania súdu prvej inštancie, druhej inštancie a dovolacieho konania.

Žalobca bol neúspešný pri uplatnení nároku na určenie, že je dedičom po poručiteľovi, kde súd žalobu
zamietol a v tejto časti boli úspešní žalovaní 1/,2/. Žalobca bol úspešný pri uplatnení nároku na určenie,
že vydedenie je neplatné, kde boli zase neúspešní žalovaní 1/,2/, a žalobca bol čiastočne úspešný v
žalobe na určenie neplatnosti závetu - relatívnej, kde v ostatnej v časti žaloby súd žalobu zamietol. Súd

preto vyhodnotil úspech strán ako rovnaký a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§29 zák. č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave 14.11.2016

JUDr. Jana Fígerová
za správnosť vyhotovenia: s u d c a
Kristína Orlická