Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203526
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415203526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov: 1/ G.. U. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. O. XXX/XX, N. nad M.,
2/ G.. T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, N., obe žalobkyne v konaní právne zastúpené JUDr.
Vierou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti
žalovanému:U.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomŠ.P.XXX/XX,N.nadM.,právnezastúpenémuSOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní
o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

20C/15/2015-78 zo dňa 05. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni 1/ a 2/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobkyne 1/ a 2/, ktoré sa návrhom podaným
na okresný súd domáhali uloženia povinnosti žalovanému vypratať a odovzdať im nehnuteľnosť - garáž
č. XXX so súp. č. XXXX, postavenú na pozemku C-KN par. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 20 m2 zapísanú na LV č. XXXX pre k. ú. N. nad M. (ďalej v texte aj ,,garáž“).

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nehnuteľnosť
- garáž, ktorú žalovaný užíva na základe platnej nájomnej zmluvy, ktorá doteraz nebola skončená
niektorým zo spôsobov skončenia nájmu podľa §-u 676 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bez právneho
dôvodu nezasahuje do (spolu)vlastníctva žalobkýň, a tak nie je povinný spornú garáž vypratať. K
charakteru nehnuteľnosti okresný súd zdôraznil, že v prejednávanej veci bola predmetom prenájmu
medzi matkou žalobkýň a žalovaným stavba - garáž s vlastným súp. č. N. ktorá je nehnuteľnou vecou,

a preto nájomná zmluva nemusela byť uzavretá v písomnej forme. Pokiaľ teda bola medzi matkou
žalobkýň ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom uzavretá ohľadne garáže nájomná zmluva v
ústnej forme, ide o platný právny úkon. Podotkol, že síce v čase uzavretia nájomnej zmluvy bola matka
žalobkýň podielovou spoluvlastníčkou garáže iba v rozsahu 1-ice, no táto skutočnosť nemá vplyv na
platnosť uzavretej nájomnej zmluvy. Na platnosť rozhodnutia spoluvlastníkov ohľadne hospodárenia so
spoločnou vecou sa nevyžaduje žiadna osobitná forma, spoluvlastníci môžu takéto rozhodnutie urobiť
písomne, môžu sa na hospodárení dohodnúť ústne a dokonca aj konkludentne tak, že v dôsledku

nezáujmu ostatných spoluvlastníkov o spoločnú vec záležitosti ohľadne nej vybavuje iba jeden z nich.
Aj v prejednávanej veci bolo preukázané, že o nehnuteľnosť - garáž, ako o spoločnú vec, sa ostatní
spoluvlastníci žalobkyne 1/ a 2/ a ich brat nezaujímali, hospodárila s ňou ich matka. Žalobkyňa 1/ sa zo
spoločnej domácnosti odsťahovala v roku 1998 a podľa jej vlastných slov sa o garáž začala interesovaťaž v roku 2012, žalobkyňa 2/ nijakým spôsobom nesúhlas s rozhodnutiami matky ohľadne garáže nikdy
neprejavila a ich brat žil dlhodobo v zahraničí. Preto okresný súd uzavrel, že pokiaľ prenájom garáže so
žalovaným dojednala niekedy okolo roku 2003 samotná matka žalobkýň, sú nájomnou zmluvou podľa

§-u 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané aj žalobkyne ako ostatné podielové spoluvlastníčky,
na čom nič nemení skutočnosť, že v roku 2012 sa žalobkyňa 1/ stala väčšinovou spoluvlastníčkou
garáže. V prípade zmeny veľkosti spoluvlastníckych podielov možno aplikovať analogicky ust. §-u 680
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade zmeny vlastníctva prenajatej veci vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa.

3. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a právne posúdenie veci okresný súd návrh žalobkýň v
celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“).

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe žalobkyne z dôvodov, že okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vec aj nesprávne
právneposúdil.Majúzato,žegaráž,ktorájepredmetomtohtokonaniajenehnuteľnosť,pretožejepevne
spojená so zemou, a pokiaľ ide o charakter tejto nehnuteľnosti, tento vyplýva z výpisu z Listu vlastníctva

č. XXXX pre k. ú. N. nad M., kde je uvedený aj spôsob využívania tejto nehnuteľnosti, keď rozhodujúce je
rozhodnutie stavebného úradu o charaktere toho ktorého priestoru, ktoré je zároveň aj verejnou listinou,
na základe ktorého sa zapíše spôsob využívania pozemku do katastra. Garáž, ktorú užíva žalovaný
je nebytovým priestorom, ak z výpisu na LV vyplýva, že na pozemku je postavená nebytová budova
označená súpisným číslom, ide o garáž, ktorá nie je s bytom stavebne ani funkčne spojená, nachádza

sa mimo bytu v radovej zástavbe viacerých garáži, čo vyplýva aj z rozhodnutia - stavebného povolenia
vydaného MNV v Žiari nad Hronom dňa
12. 08. 1971. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto nevyhnutné na dané právne vzťahy aplikovať
ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej v texte ,,zákon č.
116/1990 Zb.“). V zmysle tohto zákona zmluva o prenájme musí mať písomnú formu a musí obsahovať

predmetaúčelnájmu,výškuasplatnosťnájomného,spôsobjehoplateniaaaknejdeonájomnaneurčitý
čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak zmluva neobsahuje tieto náležitosti, je neplatná. Keďže medzi
žalovanýmaprávnoupredchodkyňoužalobkýň1/a2/neexistujetakátopísomnázmluva,užívažalovaný
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a preto je daný ich nárok na uloženie povinnosti vypratať tento
priestor. Na podporu argumentácie poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 1 Cdo 156/2008. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutie zmenil a žalobe žalobkýň vyhovel v celom rozsahu.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX,
na ktorý výpis poukazovali i žalobkyne v odvolaní, je uvedený ako spôsob využívania garáže - nebytová

budovaoznačenásúpisnýmčíslom.Predmetnýlistvlastníctvavšakneobsahujeidentifikáciujednotlivých
nebytových priestorov v tejto nebytovej budove. V zmysle ust. §-u 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej v texte ,,Stavebný zákon“) nebytové budovy sú stavby,
v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Naopak,
pokiaľ ide o nebytové priestory, tieto sú charakterizované v ust. §-u 1 zákona

č. 116/1990 Zb. ako miestnosti, alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu
sú určené na iné účely ako na bývanie. Je preto nevyhnutné rozlišovať medzi stavbou, napr. bytovou
alebo nebytovou budovou a osobitnou samostatnou časťou tejto stavby, napr. bytom alebo nebytovým
priestorom. Garáž nie je nebytovým priestorom v inej nebytovej budove, ale je samostatnou stavbou
s prideleným súpisným číslom. Na právny vzťah medzi žalobkyňami a žalovaným je teda primárne

potrebné aplikovať ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce nájomnú zmluvu z dôvodu,
že garáž je samostatnou budovou s prideleným súpisným číslom, ktorá bola prenajatá ako celok a nie
ako nebytový priestor v nebytovej budove. V zmysle uvedeného nie je možné aplikovať ustanovenia
Zákona o nájme nebytových priestorov, a ani nie je potrebné zachovať písomnú formu nájomnej zmluvy.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5 Cdo 90/2008. Žalovaný je preto jediným riadnym a oprávneným užívateľom garáže na základe riadne
uzatvorenej nájomnej zmluvy a nie je tak povinný garáž vypratať pred riadnym ukončením nájomného
vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.7. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 05. 11. 2015 s tým, že vec bola predložená Krajskému
súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 05. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u

470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd

konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470
ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o
odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty

a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 36/1995).

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobkýň 1/ a 2/

a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalobkýň 1/ a 2/ na spravodlivý
súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).

12. Vyššie uvedené zákonné ust. §-u 387 CSP umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ak je vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvej inštancie sa
totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými v priebehu
konania žalovaným, preto by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych
dôvodov, na základe ktorých je rozhodnutie okresného súdu založené. V dôsledku uvedeného odvolací
súd

v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to na str. 3 až 6 a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom k argumentom uvádzaným žalobkyňami
1/ a 2/ v odvolaní uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého

žalovaný užíva spornú garáž na základe platnej nájomnej zmluvy, ktorá doposiaľ nebola skončená
niektorým zo spôsobom skončenia nájmu, teda bez právneho dôvodu nezasahuje do (spolu)vlastníctva
žalobkýň 1/ a 2/, a tak nie je povinný spornú garáž vypratať.

13. Žalobkyňa 1/ a 2/ v odvolaní poukazujú na výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. N. nad M., kde

je ako spôsob využívania uvedené, že na pozemku je postavená nebytová budova označená súpisným
číslom, v tejto súvislosti poukazuje na to, že obsah týchto listín vrátane stavebného povolenia vydaného
MNV v Žiari nad Hronom zo dňa12. 08. 1971 sú verejnými listinami, ktorých obsah nebol nijakým spôsobom spochybnený. Uvedené
tvrdenie žalobkýň 1/ a 2/ je vecne správne, nakoľko i okresný súd z obsahu týchto verejných listín
vychádzal. Žalobkyne 1/a 2/ však nesprávne vykladajú obsah týchto verejných listín, nerozlišujú medzi

pojmaminebytovýpriestoranebytovábudovaasúčasnenesprávnevykladajúirozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 156/2008, na ktoré v odvolaní poukazujú. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, a to podčiarkli žalobkyne 1/ a 2/ aj v odvolaní, že ak garáž netvorí s bytom jeden celok, je to
nebytový priestor a môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Uvedený právny
záver nie je možné aplikovať v prejednávanej veci, ak uvedené rozhodnutie pojednáva o garáži, ktorá

buď tvorí alebo netvorí s bytom jeden celok. V prejednávanej veci však uvedená otázka vôbec nie
je relevantná, ak garáž, ktorá je predmetom tohto konania, je samostatnou budovou, nemá vzťak k
žiadnemu bytu v takom zmysle, ako to poníma rozhodnutie najvyššieho súdu. Naopak z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 90/2008, na ktorý dôvodne poukázal i okresný súd, jednoznačne vyplýva, že treba rozlišovať
nebytové priestory na jednej strane a nehnuteľné veci na strane druhej. Z ust. §-u 1 zákona č. 116/1990

Zb. v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch
nehnuteľností (pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností
môžu byť aj nebytové priestory. V preskúmavanej veci neboli predmetom nájmu nebytové priestory
(miestnosti), ale išlo o prenájom nehnuteľnosti ako celku, išlo o samostatný objekt s vlastným súpisným
číslom.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že na garáž, ktorá je predmetom tohto konania,
nemožno aplikovať režim nebytového priestoru podliehajúci zákonu
č. 116/1990 Zb., ak ako spôsob využívania garáže, je uvedené, že na pozemku je postavená nebytová
budova označená súpisným číslom, teda nie nebytový priestor, ktorý by predstavoval miestnosť alebo

súbory miestností, ktoré by podľa rozhodnutia stavebného úradu boli určené na iné účely ako na
bývanie. Naopak, predmetná garáž je nebytovou budovou, teda stavbou s vlastným súpisným číslom.
Na právny vzťah medzi žalobkyňami a žalovaným je teda primárne potrebné aplikovať ust. § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúce nájomnú zmluvu, a to z dôvodu, že garáž je samostatnou budovou
s prideleným súpisným číslom, ktorá bola prenajatá ako celok, a nie ako nebytový priestor v nebytovej

budove, prípadne ako iný nebytový priestor vo vzťahu akejkoľvek inej nehnuteľnosti, napr. bytu a pod.
KeďženapredmetnýprávnyvzťahmedzižalobkyňamiažalovanýmniejenutnéaplikovaťZákononájme
nebytových priestorov, nie je potrebné zachovať ani písomnú formu nájomnej zmluvy, ktorej uzavretie
medzi právnou predchodkyňou žalobkýň 1/ a 2/ a žalovaným nebolo v odvolaní spochybnené. V tomto
rozsahu preto odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 3,

keď medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný nepretržite už dlhodobo garáž užíva na základe
toho, že matka žalobkýň mu ju dala do prenájmu niekedy okolo roku 2003, o čom svedčila aj predložená
listina datovaná dňom 30. 06. 2003, podľa ktorej sa matka žalobkýň Anna M. a žalovaný dohodli na
prenájme - užívaní garáže patriacej do vlastníctva menovanej za úhradu 500,- Sk v pôvodne platnej
mene za mesiac s tým, že žalovaný ako nájomca uvedeného dňa zaplatil za užívanie garáže v hotovosti

vopred na celý rok od 01. 07. 2003 do 01. 07. 2004 sumu 6 000,- Sk v pôvodne platnej mene. Podobný
obsah má aj nedatované prehlásenie, podľa ktorého došlo k dohode o stanovení nájomného.

15. Keďže zo strany žalovaného nejde o neoprávnený zásah do spoluvlastníckeho práva žalobkýň,
ústna zmluva o nájme uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkýň a žalovaným doposiaľ nebola

ukončená niektorým zo spôsobov skončenia nájmu podľa §-u 676 a nasl. Občianskeho zákonníka, návrh
žalobkýň nebol dôvodný, preto okresný súd rozhodol v celom rozsahu vecne správne, ak ich žalobu
zamietol.

16. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyne 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne

nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia, a ktoré
by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali jeho vecnú správnosť. Vecne správne bolo i rozhodnutie
okresného súdu o náhrade trov konania v zmysle ust. §-u 142
ods. 1 O. s. p. v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov v platnom znení, preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o

náhrade trov konania ako vecne správne napriek tomu, že odvolaním napadnuté nebolo, avšak ide o
výrok závislý.17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni 1/ a 2/ v celom rozsahu. Odvolací súd tak v zmysle §-u
262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni 1/ a 2/ v celom rozsahu s tým, že o výške týchto
trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).