Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214670
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Čiriková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316214670.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta, v právnej veci žalobcu : Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanej : P. A., N..
XX.XX.XXXX, C.. A. K. XX, XXX XX M. Ú., o zaplatenie 5 070,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd odmieta odpor žalovanej doručený súdu dňa 3.11.2016 pod č.k. XXCsp/XX/XXXX-XX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta dňa 26.9.2016 pod č.k. XXCsp/XX/XXXX-XX vydal platobný rozkaz, v
ktorom v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu zo dňa 5.8.2016, o zaplatenie sumy 5 070,03 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie

§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa
odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom
rozkaze poučený.

3. Podľa § 267 ods. 2 CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

a) oneskorene,
b) neoprávnenou osobou alebo
c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

4. V zmysle uvedeného žalovaná, ktorá osobne prevzala platobný rozkaz dňa 20.10.2016 bola o
uvedených následkoch poučená.

5. Dňa 3.11.2016 žalovaná doručila súdu odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 42). Žalovaná vo svojom
odpore nárok žalobcu nijako nespochybnila, ani nepoprela, dokonca ho uznala. Na svoju obranu
uviedla len to, že zo sociálnych a finančných dôvodov dlžnú sumu žalobcovi nevie uhradiť jednorazovo,
ale v pravidelných mesačných splátkach. V roku 2013 bola účastníčkou dopravnej nehody, následkom
čoho mala zdravotné problémy. Od roku 2013 bola často dlhodobo práceneschopná, odkázaná na

nemocenské dávky. Od júla 2015 do júla 2016 bola žalovaná práceneschopná, t.j. celý rok odkázaná len
na nemocenské dávky. Počas tohto roka mala dve operácie a viackrát bola hospitalizovaná. Absolvovala
rehabilitácie, doposiaľ je na liekoch. Jej liečba je finančne náročná. Po roku práceneschopnosti už nemá
nárok na nemocenské dávky. Požiadala o invalidný dôchodok, momentálne je na čiastočnom invalidnom
dôchodku s uznanou sumou 230,-- eur mesačne. Tiež je zaevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny v Galante, poberá dávky v nezamestnanosti vo výške cca 470,-- eur mesačne. Od januára 2017

sa s najväčšou pravdepodobnosťou žalovaná opäť zamestná. Navrhuje súdu, aby po prejednaní vecirozhodol tak, že žalovanú zaviaže dlžnú čiastku žalobcovi uhradiť v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 50,-- eur, a to ku každému 20. dňu v mesiaci.

6. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného
rozsudku.Ztohovyplýva,žetakýplatobnýrozkazjeexekučnýmtitulom.Podľaobsahupodanéhoodporu
súd konštatuje, že žalovaná odpor neodôvodnila, nespochybnila a nepoprela nárok žalobcu.

7. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z uznesenia NS SR sp. zn. 3 Obo 403/98, v zmysle ktorého,
ak žalovaný na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nebola
tým splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej.

8. Právna úprava podmienok vydania platobného rozkazu (§ 172 a nasl. O.s.p.) nie je zárukou toho,
že ním ukladaná povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku zodpovedá skutočnosti, t.j., že vyplýva zo

zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Zabrániť tomu,
aby nastali účinky uvedené v § 174 ods. 1 O.s.p. možno jedine včasným podaním odôvodneného
odporu. Povinnosť odôvodniť odpor ustanovila novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná
zákonom č. 46/1994 Z.z., účinným od 1. apríla 1994. Z dôvodovej správy k tejto novele pritom
vyplýva, že dôvodom ustanovenia povinnosti odpor odôvodniť bolo veľké množstvo prípadov, keď

odporcovia bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom oddialiť vybavenie veci,
podávali proti platobným rozkazom odpor. Občiansky súdny poriadok ale rozsah a obsah odôvodnenia
odporu nijako neupravuje. Na odôvodnenie odporu môže teda odporca uviesť akékoľvek tvrdenie
(vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti,

z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť dôvod ním tvrdeného zániku práva, s
tým sa súd musí vyporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní. Z hľadiska posúdenia, či odpor je
odôvodnený, nie je rozhodujúce ani to, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie (rozsudok NS SR z 28.1.1999 pod sp. zn. 2 Cdo 124/98).

9. Žalovaná proti platobnému rozkazu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu a náhradu trov konania, podala včas odpor, v ktorom však neuviedla žiadne vecné či právne
tvrdenia, naopak, existenciu pohľadávky žalobcu nepoprela, pričom v odpore uviedla len dôvod
nezaplatenia dlhu.

10. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd preto rozhodol o odmietnutí odporu.

11. Súd poznamenáva, že žalovaná sa môže priamo so žalobcom dohodnúť na splátkach dlžnej sumy,
ktorú skutočnosť bude žalobca určite zvažovať, nakoľko, ak je finančná situácia žalovanej taká, ako to
uviedla v odpore, nie je v záujme žalobcu viesť exekučné konanie na vymoženie pohľadávky, pretože

ani exekučne by sa dlžná suma nevymohla naraz, ale v splátkach.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej

inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.