Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/829/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4104126910
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4104126910.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobkyne: O. K., narodená XX. XX.
XXXX, bytom K. XX, D. D., právne zastúpená: JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Nám. SNP
70/36 Zvolen, proti žalovanej: K. H. A. T., miesto podnikania Beethovenova 3 Nitra, IČO: 40 233 022,
zastúpená Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, za účasti intervenienta
na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4 Bratislava, IČO:
00 151 700, o zaplatenie 58 491 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní intervenienta
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. marca 2015 č.k. 14C/259/2004-1095 v spojení s

opravným uznesením zo dňa 30. júna 2015 č.k. 14C/259/2004-1120, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobkyni sumu 6284,87 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. V napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 344,50

eura a trovy konania štátu vo výške 293,32 eura rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 6384,44 eura a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od 01.
01. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne
zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 433 eur na účet Okresného súdu
Nitra, ako aj trovy konania štátu vo výške 338,59 eura. O náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť po
právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný skutkový stav, podľa ktorého dňa
31. 10. 2002 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola žalobkyňa, ako chodkyňa zranená vozidlom,

ktoré viedol W. I.. Z dohody o vykonaní práce mal súd za preukázané, že W. I. bol od 27. 10. 2002
zamestnancom žalovanej. Z technického preukazu motorového vozidla a z nájomnej zmluvy mal za
preukázané, že prevádzkovateľom vozidla značky Škoda Felícia Combi EČ R. XXX D. je žalovaná, ako
osoba, ktorá mala právnu a faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Pri tejto dopravnej
nehode utrpela žalobkyňa zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie, hospitalizáciu a operácie žalobkyne.
Preskúmaním trestného spisu dospel k záveru, že jedinou príčinou dopravnej nehody bola prekročená
povolená rýchlosť vozidla v obci a nie je dané zavinenie žalobkyne na tejto dopravnej nehode, z

ktorého dôvodu nemal za preukázané splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 441 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa sa žalobou (po zmenách) domáhala voči žalovanej náhrady škody vo výške 58
491 eur, z toho náhrada majetkovej škody vo výške 536,74 eura, a nemajetková ujma v sume 57 954,25
eura, ktorá pozostáva z bolestného v sume 6 729,40 eura a zo sťaženia spoločenského uplatnenia vsume 51 224,85 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 606,58 eura od 01.01.2012
do zaplatenia. Suma 1 606,58 eura pozostáva zo súm: 536,74 eur (majetková ujma), 382,73 eur (rozdiel
medzi základným bolestným 1586,66 a doteraz vyplatenou náhradou za bolestné vo výške 1203,94 eura

a 687,11 eura (rozdiel medzi základným sťažením spoločenského uplatnenia 1742,68 eura a doteraz
vyplatenou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia).

1.1.Pri rozhodovaní o výške náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
a jeho mimoriadneho zvýšenia, vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku Prof. K.. S.

C., CSc. a MUDr. J. W.. Znalec Prof. MUDr. C., CSc., ustálil, že žalobkyňa máva bolesti hlavy
pri zmene počasia, pri fyzickej záťaži, pri prudkom otočení hlavy, pri športe, ťažšej práci, bolesti v
pravom sánkovom kĺbe pri žuvacích pohyboch, zvýšenú citlivosť až pocity bolesti v pravej polovici
tváre. Ďalšie následky spočívajú v deformite pravej polovice tváre (následkom neurogénnej hypotrofie
svalstva a zníženého turgoru tvárového svalstva), v jazve nad pravým očným viečkom, bolestiach krčnej
chrbtice pri fyzickej záťaži s vystreľovaním bolesti do pravej hornej končatiny hlavne pri elevácii pravej

hornej končatiny, bolestiach v oblasti lakťa pri ohýbaní v lakťovom kĺbe pri dvíhaní bremien, v jazve
na pravom predlaktí, znížení svalovej sily pravej hornej končatiny a pravej ruky, jazve v podbrušku
po operáciách, bolestiach v krížoch pri dlhšom sedení, pri ktorom musí často meniť polohu a posed
striedať s postojom, denne musí požívať vankúš na sedenie pre bolesti v oblasti krížovej kosti a
kostrče. Znalec tiež akceptoval a súd mal za preukázané častejšie a imperatívne močenie žalobkyne

(pri pocite na močenie musí okamžite vyhľadať toaletu inak jej hrozí pomočenie), je viac náchylná na
zápaly močového mechúra, bolesti v ľavom kolene, pri zmene počasia aj pri fyzickej záťaži, niekedy
i pri bežnej chôdzi, pri chôdzi dole schodmi máva pocit nestability pravého kolena, musí nosiť ortézu
často i pri bežnej chôdzi, jazvy na ľavom predkolení a kolene. Ide o súbor následkov ktoré znižujú
funkčný stav pohybového aparátu a ďalšie funkčné poruchy. Znalec Prof. MUDr. C., CSc., ustálil

bodové ohodnotenie bolestného celkovo počtom bodov 788,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 575 bodov a plné bodové ohodnotenie, ktoré určí znalec z odboru psychiatria. Súd mal zo
znaleckého posudku Prof. MUDr. C., CSc., ďalej za preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne došlo v období vykonania znaleckého posudku MUDr. K., t.j. ku dňu 31. 01. 2009. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného znaleckého dokazovania považoval za preukázaný základný

nárok žalobkyne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 925 základných bodov. Vyčíslenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza z krátenia položky bodového hodnotenia MUDr. W. (z
300), a z plného najvyššieho bodového ohodnotenia položky 321. vo výške 400 bodov znalca Prof.
MUDr. C. CSc., t.j. 925 bodov, pretože pri hodnotení znalec Prof. MUDr. C. CSc., predpokladajúc
najvyššie bodové ohodnotenie položky znalkyňou psychiatričkou, krátil aj svoju najvyššie ohodnotenú

položku podľa zásad hodnotenia). Uvedeným bodovým ohodnotením pri hodnote 60,- Sk za bod, súd
prvej inštancie ustálil výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 55 500,- Sk (925
x 60 = 55 500). Vzhľadom na už vyplatenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
31.800,- Sk, zostatkom nároku na základnú sumu sťaženia spoločenského uplatnenia je suma vo výške
23 700,- Sk (t.j. 786,69 eura).

1.2.Súd prvej inštancie k mimoriadnemu zvýšeniu hodnoty náhrady bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia uvádza, že každá ľudská bytosť, ktorá sa rodí s určitou fyzickou a psychickou
dispozíciou, je predurčená na svoje individuálne vývinové štádia života. V čase nehody a nasledujúce
obdobie života žalobkyne bolo poznačené poškodením jej fyzického ale aj duševného zdravia. Nemožno

prehliadnuť psychickú bolesť, ktorú musela prežívať žalobkyňa ako žena v čase, kedy si plánovala
založiť rodinu. Na mieste boli otázky spojené so založením rodiny, spojené s budúcim partnerom,
s možnosťou riadneho a nekomplikovaného pôrodu, tieto otázky boli určite nielen bolestnými, ale
zanechali a predstavovali u žalobkyne aj sťaženie jej uplatnenia v spoločnosti, pretože jej znížená
psychická pohoda bezpochyby zasiahla aj jej sebavedomie pri uplatňovaní sa v spoločnosti, čo ju s

mierou primeranou súdom ustáleného zvýšenia (podľa § 7 ods. 3 vyhl.), zasiahlo na zníženej možnosti
sauplatniťvspoločnosti.Iste,ďalšípriebehjejanamnézy, čiastočneodstránilipochybnostioabsolútnom
spoločenskom vylúčení, pretože si našla partnera a mala s ním dieťa. Pôrod prebehol primerane
podmienkam následku úrazu, týkajúcom sa porušenia panvy, avšak indikácie potreby cisárskeho rezu
(sekcie) a jeho realizácia v dôsledku následkov nehody zasiahli spôsobom, ktoré by inak nemuseli

byť a na takúto indikáciu je potrebné nahliadať ako na mimoriadnu okolnosť týkajúcu sa zdravia
žalobkyne. Sťaženie spoločenského uplatnenia v kontúrach mimoriadnosti, súd videl aj v záveroch
znalca Prof. MUDr. C. Csc., podľa záverov ktorého, prihliadnuc na obdobie pred pôrodom a na obdobie
po pôrode, týkajúce sa nielen jej psychickej pohody, ale tiež funkčných zmien jej zdravotného stavu,ktoré bolo poznačené predmetnou nehodou. Tak, ako konštatoval znalec, následkom polytraumy sa
zdravotný stav žalobkyne oproti stavu pred nehodou výrazne zhoršil. Zranenia zanechali trvalé následky
v zmysle anatomických deformít (deformita panvy a panvového kruhu s poruchou statiky, poruchy

funkcie kolena, zníženie pohybových aktivít) a duševných porúch v zmysle fóbických prejavov, čo
potvrdila znalkyňa MUDr. W., ktoré síce, na rozdiel od prehĺbenej (trvalej) astenizácie žalobkyne, nie
je stav bezpodmienečne trvalý, avšak aj tento doposiaľ trvá. Žalobkyňa bola pred dopravnou nehodou
mladou ženou, ktorá nemohla tušiť, že v deň dopravnej udalosti sa zmení jej život v každej oblasti.
Dopravnou nehodou jej boli spôsobené priame bolesti súvisiace s polytraoumou, ktorú utrpela, ale

taktiež bolesti spôsobené liečením úrazov. Žalobkyňa v dôsledku nehody bola operovaná celkovo 6
krát, pričom každá z operácii so sebou priniesla opakované bolesti fyzického a aj psychického rázu.
Súd pri hodnotení mimoriadneho zvýšenia bolestného uvádza, že bolesti, typické pre to ktoré poranenie
žalobkyne, vyjadrené základným ohodnotením nemohlo primeraným a spravodlivým spôsobom vyjadriť
ujmu, ktorú bolo možné v uvedenej bolesti vidieť. Žalobkyňa nie je úplne diskvalifikovaná zo života a ani
jej obmedzenie nie je na úrovni absolútne spoločensky vylučujúcich závažných následkov spôsobených

zásahom do telesnej integrity (fyzickej a psychickej). Napokon dôkazom toho je skutočnosť, že po
nehode a prvotnom zotavení si našla partnera, s ktorým mala dieťa. Dnes je riadne zamestnaná
na mestskom úrade, nemá žiadne úľavy v práci, v ktorej sa na jej obmedzenia nenazerá ako
na obmedzenia vylučujúce ju z tohto zamestnania. Nemožno tvrdiť, či na základe útrap bolestí a
trvalých následkoch fyzického rázu (časté močenie, nutnosť meniť polohy pri sedení, potreba nosenia

ortopedických pomôcok, potreba upravenej obuvi) alebo psychického rázu (astenizácia osoby), alebo
tiež, ešte v roku 2015, pretrvávajúce špecifické fóbické stavy spojené s dopravou, nemali vplyv na
"iný", možno priaznivejší, život bez zdravotných komplikácii, alebo tiež nebudú mať vplyv na kvalitu
života po nasledujúce roky života osoby. Aj konštatovanie znalca o progresii bolesti stupňované
vekom spojené s opotrebovaním pohybového aparátu a nastupovaním degeneratívnych zmien na

pohybovom aparáte, mimoriadnosti tohto prípadu, nasvedčujú. Zostáva faktom, že následky obmedzujú
žalobkyňu v športovej činnosti - cvičila aerobic ako cvičiteľka, túto činnosť musela po úraze zanechať,
zo športov môže robiť iba plávanie a bicyklovanie, iné športy nie ani rekreačne. Taktiež ju obmedzujú
v rodinnom živote - nemôže vykonávať fyzicky náročnejšie domáce práce ako ručné pranie, vešanie
záclon, prenášanie ťažších bremien, nosenie nákupov bez toho aby to nemalo vplýva na jej pohodu,

ktorú mohla mať bez úrazových následkov. Obmedzenie pretrváva aj v spoločenskom živote - nemôže
navštevovať divadlo, koncerty, tanečné spoločenská akcie pretože neobsedí na jednom mieste dlhšiu
dobu, nemôže tancovať pre bolesti krížov.

1.3.Žalobkyňa si uplatnila nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady škody týkajúcej sa bolestného

vo výške 6 729,40 eura, pričom vo svojich podaniach neuvádzala aký násobok základnej hodnoty
bolestnéhožiadapriznať,čoaninemusela.Zvýšeniebolestnéhožalobkyňažiadalapôvodnepodanímzo
dňa 01. 02. 2011 (č.l.719), pričom poukazovala na konkrétne okolnosti prípadu. Súd vzhľadom na vyššie
uvedenú mimoriadnosť (§ 7 ods. 3 vyhlášky) ustálil zvýšenie bolestného na dvojnásobok základnej
hodnoty bolestného (788,75b x 60 Sk x2=94 650 Sk, t.j. 3 141,80 eura). Ak by sa mal súd prikloniť

k základnému počtu bodov bolestného tak, ako uviedol intervenient na strane žalovaného (teda bez
zvýšenia podľa príl. A. zásad čl. I ods. 6 a 7 vyhlášky), potom by konštatoval, že pre mimoriadnosť
prípadu je na mieste priznať náhradu za bolesť vo výške 3 141,80 eura, čo je 2,47 násobok základnej
sumy bolestného, čo je primerane a spravodlivo vyjadrená suma na náhradu. Pokiaľ ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie ustálil mimoriadne zvýšenie na trojnásobok základnej

hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia (925b x 60 Sk x3= 166 500,- Sk, t.j. 5 526,78 eura).
Intervenient na strane žalovanej čiastočne plnil žalobkyni, a to vo výške 36270,- Sk (1203,94 eura)
+ 24,65 eura (doplatok na základe rozsudku), celkovo 1228,59 eura z titulu bolestného, a sumy 17
400,- Sk (577,57 eura) + 14 400 Sk (477,99 eura), celkovo 1055,56 eura pre sťaženie spoločenského
uplatnenia, potom na základe vyššie uvedeného mala žalobkyňa nárok na priznanie sumy 6384,44

eura (3141,80+5526,78-1228,59-1055,56=6384,44). Súd tiež skúmal, či v danej veci sú podmienky na
zníženie náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Zníženie náhrady škody podľa uvedeného
ustanovenia prichádza do úvahy len z dôvodov osobitného zreteľa. Súd prihliadol na výšku celkového
odškodnenia, ako aj na skutočnosť, že na účely povinnej zodpovednej osoby - žalovanej, je povolaný
plniť intervenient na strane žalovanej, pričom ide o podnikateľský subjekt, zriadený na účel poistenia a

poistných vzťahov, preto uvedená skutočnosť vo vzťahu primárne zaviazanej osobe - žalovanej, podľa
názoru súdu, neodôvodňuje moderovať výšku náhrady škody. Vo zvyšku uplatneného nároku vo výške
52 106,56 eura súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.1.4.Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1606,58 eura od 01.01.2012 do
zaplatenia, pričom suma 1606,58 eura pozostávala zo sumy 536,74 eura (majetková ujma), 382,73 eura
(rozdiel medzi základným bolestným 52 500,- Sk a vyplatenou sumou 36 270,- Sk, t.j. 382,73 eura), a

sumy 687,11 eura (rozdiel medzi základným sťažením spol. uplatnenia 52 500,- Sk a vyplatenou sumou
1055,57 eura). Pokiaľ ide o tú časť uplatneného úroku z omeškania, ktorý sa týka majetkovej ujmy,
konkrétne sumy, ktorú súd v tomto rozsudku zamietol, žalobkyňa nemá nárok na úroky z omeškania z
tejto sumy, pretože chýba úspech v základe nároku - v istine, preto návrh v časti úrokov z omeškania
v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o zvyšok nároku na úroky z omeškania (z rozdielov zaplatených častí

bolestného a SSÚ) žalobkyňa, sa o dôvode pre existenciu nároku na úroky z omeškania, kto je povinný
ich zaplatiť a najmä ich výšku mohla dozvedieť podaním znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., resp.
MUDr. W., z ktorých zistila výšku nároku a teda aj výšku rozdielu medzi tým na aké sumy základného
bolestného a základného sťaženia spoločenského uplatnenia mala nárok a aké jej boli vyplatené, preto
ak uvedené posudky boli podané v roku 2012, resp. 2013, potom uplatnenie týchto úrokov rozšírením
návrhu v novembri 2013 (č.l.999), je uplatnením nároku pred jeho premlčaním, s tým že výška nároku

9% je daná kurzom ECB od 14. 12. 2011 vo výške 1% a 8 percentuálnych bodov od 01.01.2012 podľa
§ 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. účinnej v rozhodnom čase.

1.5.O zaplatení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

súdnych poplatkoch“), podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca. Z tohto dôdvodu zaviazal
žalovanú zaplatiť súdny poplatok za návrh zo súčtu priznaného nároku skorším rozsudkom (15 391,30
Sk, t.j. 510,89 eura) a týmto rozhodnutím podľa položky 1 písm. a) sadzobníka platného v čase začatia
konania, vo výške 344,50 eura. Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku

osobne oslobodená.

1.6.Súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) rozhodol, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu rozsiahlosti veci a žiadosti

účastníkov.

1.7.O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovami štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého

dokazovania, ktoré štát platil v celkovej výške 2 487,82 eura. Trovy platil štát boli platené na základe
uznesení,ktorýmisúdpriznalodmenyznalcom(č.l.231,296,727,887,912,994,1020),pričomtietoplatil
z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd zaviazal žalovanú na úhradu trov štátu v sume 293,32 eura,
nakoľko neúspech žalovanej bol 11,79 % (pôvodne priznaná suma a napadnutým rozsudkom priznaná
suma k celkovo žalovanej sume). Neúspech žalobkyne bol 88,21%, čomu zodpovedá suma 2194,50

eura, teda žalobkyňa by bola povinná znášať trovy štátu v takejto sume, ale nakoľko bola v konaní
oslobodená od súdnych poplatkov, súd rozhodol, že v tejto časti znáša trovy konania štát.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pri nesprávnom postupe

v rámci hodnotenia výsledkov dokazovania a rozhodnutie súdu tiež vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolanie smeruje voči zamietajúcej časti rozsudku. Nesúhlasí so zvýšením bolestného
na dvojnásobok základnej hodnoty bolestného, v tejto časti pokladá rozsudok súdu prvej inštancie
do značnej miery za nepreskúmateľný a nepresvedčivý, pretože konajúci súd sa iba obmedzil na
konštatovanie stanoviska bez toho, aby zdôvodnil a vysvetlil, prečo sa rozhodol pri bolestnom na

zvýšenie na dvojnásobok a pri sťažení spoločenského uplatnenia na trojnásobok, resp. 1,5 násobok
vzhľadom na rozpory súdu v odôvodnení rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku absentuje akýkoľvek
preskúmateľný a relevantný výklad týkajúci sa úvahy súdu, na základe ktorej rozhodol o mimoriadnom
zvýšení náhrady uplatnenej škody. Odškodnenie žalobkyne pokladá za nedostatočné a neprimerane
nízke, nevystihujúce náležite, v plnom rozsahu a miere hlavne osobu žalobkyne, množstvo a intenzitu

pretrpenej bolesti, život a možnosti žalobkyne pred úrazom a po úraze. Odvolateľka ďalej opätovne,
tak ako v priebehu konania poukázala a v podanom odvolaní uviedla podrobne zranenia, ktoré utrpela,
bolesť pri týchto zranenia, prípadné komplikácie. Zdôraznila, že aj 13 rokov po dopravnej nehode,
trpí bolesťami hlavy a to pri zmene polohy, prudšom otočení hlavou, má bolesti krčnej chrbtice,bedrovej chrbtice, bolesti pravej polovice tváre, ľavého kolena pri chôdzi, bolesti krížov, krížovej kosti
a kostrče i pri sedení. Nosí ortopedické pomôcky a to ortézu na ľavé koleno, ortopedickú vložku
do ľavej topánky, driekový pás pri dlhšej chôdzi pri sedení vankúš na sedenie, nepravidelne užíva

analgetiká a dva až trikrát ročne absolvuje ambulantnú rehabilitačnú liečbu, má častejšie a imperatívne
močenie, je náchylná na zápaly močového mechúra. Žalobkyňa pri nehode utrpela celkom 18 rôznych
poranení, ktoré rôznou intenzitou a na rôznych miestach tela začali súbežne pôsobiť na žalobkyňu,
čím znásobovali bolestivosť jej stavu. V súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia opätovne
odvolateľka poukázala na následky zranení, na oba znalecké posudky tak Prof. MUDr. C. CSc.,

ako aj MUDr. W. a nestotožnila sa s výškou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
trojnásobné zvýšenie nezohľadňuje vzniknuté zranenia, vytrpené bolesti a obmedzenia žalobkyne v
bežnom živote. V danom prípade sú u žalobkyne splnené podmienky a predpoklady pre aplikáciu
postupu v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na zvýšenie odškodnenia za bolesť ako aj
sťaženie spoločenského uplatnenia. Namieta nedostatočnú preskúmateľnosť výpočtu mimoriadneho
zvýšenia škody zo strany súdu titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Na

podporu argumentov poukázala odvolateľka na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých
bolo priznané 40 a viac násobné zvýšenie bolestného. V časti majetkovej škody odvolateľka zotrvala
na svojich doterajších vyjadreniach a dôkazoch, pričom nie sú rozdiely medzi položkami, ktoré už
boli medzičasom súdom priznané a vedľajším účastníkom odškodnené a položkami, ktoré zostali
predmetom konania a súd ich náhradu nepriznal. Namieta odňatie možnosti konať pred súdom,

ktorá spočíva v tom, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil zákonným spôsobom
rešpektujúcim právo účastníka konania na spravodlivý proces. Odôvodnenie postupu a napádaného
rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože je
protirečivéanepreskúmateľné.Vytýkatiežsúduprvejinštancieajnepredvídateľnýpostuparozhodnutie,
nekorešpondujúce procesnej právnej úprave, keď si súd prvej inštancie nesplnil procesnú povinnosť a

nedodržal zákonom predpísaný postup podľa § 118 ods. 2 OSP. Navrhuje, aby odvolací súd opravnému
prostriedku v celom rozsahu vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil,
navrhovateľke priznal náhradu majetkovej ujmy vo výške 536,74 eura, titulom bolestného sumu vo výške
6 729,40 eura a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 51 224,86 eura spolu s 9%
úrokom ročne zo sumy 1 606,58 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním i intervenient na strane žalovanej, Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., a to proti prvému, tretiemu, piatemu a šiestemu výroku rozsudku v
spojení s opravným uznesením, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a je nepreskúmateľné. Vytýka nesprávne posúdenie námietky premlčania bolestného v časti sumy
prevyšujúcej sumu 328,87 eura, ktorú sumu uznáva a v tejto časti nárok žalobkyne doplatí. Namieta,
že žalobkyňa si v pôvodnom návrhu podanom dňa 29. 10. 2004 uplatnila základné bolestné v rozsahu
782 bodov, pričom k rozšíreniu žaloby v tejto časti nároku došlo na pojednávaní dňa 09. 08. 2010,
teda po šiestich rokoch od uplatnenia základného bolestného. Ak si v roku 2004 žalobkyňa uplatnila

základné bolestné v rozsahu 782 bodov, nič jej nebránilo uplatniť si súčasne aj zvýšenie bolestného z
tohto základu. Z uvedeného dôvodu je preto nárok žalobkyne v časti 1584,34 eura nedôvodný. Okrem
premlčania nároku nad pôvodne uplatnené základné bolestné v žalobe v roku 2004, neexistujú dôvody
pre ďalšie zvyšovanie bolestného na dvojnásobok paušálne vo všetkých položkách, nakoľko ani jeden
z lekárskych či znaleckých posudkov v priebehu konania nepristúpil k zvýšeniu bolestného vo všetkých

položkách. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie ods. 6 Zásad pre hodnotenie Prílohy k vyhláške
č. 32/1965 Zb. a tiež na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním žalobkyňa nepreukázala, že by jej
bolesti boli v porovnaní s inými pacientmi s obdobnými zraneniami vyššie a intenzívnejšie. Rozhodnutie
súdu v časti zvýšenia bolestného na dvojnásobok považuje za nesprávne , nedostatočne odôvodnené
a v rozpore s vykonanými dôkazmi.

3.1.V časti sťaženia spoločenského uplatnenia priznal súd prvej inštancie žalobkyni náhradu vo výške 4
471,23 eura, aj keď to výslovne v odôvodnení neuvádzal, je možné to vyvodiť z uvádzaných skutočností.
Aj v tomto prípade súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku premlčania, a to sumy 12 696,68
eura, o ktorú žalobkyňa rozšírila žalobný návrh dňa 13. 11. 2013 (z pôvodne uplatnených 662 bodov na

875 bodov pri požadovanom 30 násobku a zohľadnení vyplateného plnenia. Má za to, že o výške škody
sa v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia poškodený dozvie momentom ustálenia zdravotného
stavu, kedy je možné prvý krát vystaviť posudok o tomto sťažení. Ak si súd osvojil závery znalca
Prof. MUDr. C. CSc., nie je zrejmé, prečo neprihliadol na záver o ustálení zdravotného stavu ku dňu31. 01. 2009, nakoľko v opačnom prípade by musel prísť k záveru, že v sume 12 696,68 eura, o
ktorú žalobkyňa rozšírila návrh, je jej nárok premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí dvojročnej
subjektívnej doby, ktorá uplynula najneskôr 31. 01. 2011. V časti pôvodne uplatneného žalobného

návrhu v počte bodov 662 za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo pri hodnote 60 Sk za jeden bod
predstavuje sumu 39 720,-- Sk, t.j. 1318,46 eura, nenamieta a v tejto časti vyplatí sumu 262,90 eura.
Vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodnutí dokonca prekročil upravený žalobný návrh, pretože
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priznal zo základného počtu bodov 925, hoci v poslednej
úprave žalobkyňa vychádza z počtu 875 bodov. Odvolanie smeruje v časti sťaženia spoločenského

uplatnenia sume 4 208,33 eura. Nesúhlasí so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na trojnásobok, nakoľko v porovnaní s pôvodným žalobným návrhom sa dôvody uvádzané žalobkyňou
javia absolútne neaktuálne a nepreukázané. Žalobkyňa sa po dopravnej nehode vydala, otehotnela,
porodila dieťa, rozviedla sa, presťahovala sa a osamostatnila. Nie je uznaná za osobu so zmenenou
pracovnou schopnosťou, ani jej nebol priznaný invalidný dôchodok, pracuje na plný pracovný úväzok,
stará sa o maloleté dieťa, ktoré má zverené do výchovy. V čase dopravnej nehody mala žalobkyňa 30

rokov, nemala vysokoškolské vzdelanie, keď štúdium na vysokej škole začala a predčasne ukončila aj
pred dopravnou nehodou aj po nej na inej vysokej škole. Športové aktivity vykonávala len na rekreačnej
úrovni. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne o nemožnosti dlhšieho sedenia na jednom mieste, sú závery
znalca MUDr. P., ako aj znalkyne MUDr. W., ktorá v znaleckom posudku na strane 16 uviedla, že
žalobkyňa vydržala sedieť na jednom mieste bez prerušenia počas celého vyšetrenia trvajúceho cca

1,5 hodiny. Zdôraznil, že už samotné základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
predstavuje odškodnenie nepriaznivých dôsledkov pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. V žiadnom prípade
iba existencia trvalých následkov nemôže byť dôvodom na ďalšie zvyšovanie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Z tohto dôvodu nie je správny záver súdu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa

a trojnásobné zvýšenie náhrady nie je vôbec primerané.

3.2.Nestotožnil sa ani s priznaným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od
01. 01. 2012 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný,
pretože nie je vôbec odôvodnené z čoho súd usudzuje omeškanie žalovaného od 01. 01. 2012.

Žalobkyňa si svoje nároky neuplatnila mimosúdne ani voči žalovanému a ani voči vedľajšiemu
účastníkovi. Na jednej strane súd tvrdí, že až zo znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., a MUDr. W.
sa dozvedela žalobkyňa o tom, že má na úroky nárok, keď tieto posudky boli vypracované v roku 2013,
ale žalovaný bol v omeškaní už od 01. 01. 2012. Namieta tiež nesprávne posúdenie námietky premlčania
v časti úroku z omeškania. Vytýka súdu prvej inštancie, že opomenul aplikovať ustanovenie § 7 ods. 2

vyhlášky č. 32/1965 Zb., z ktorého vyplýva, že celková výška za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000,-- Sk, z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000,-- Sk. O plnení pri bolestnom nad sumu 36 000,-- Sk musí
rozhodovať súd podľa § 7 ods. 3 cit. Vyhlášky. Vedľajší účastník plnil už titulom bolestného sumu 1
228,59 eura (37 012,60 Sk), teda o ďalšom prípadnom plnení musí rozhodnúť súd. Vzhľadom k tomu sa

žalovaný nemohol dostať v časti bolestného do omeškania s plnením pred právoplatným rozhodnutím
súdu aj z týchto dôvodov. Žiada preto napadnutý prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 591,77 eura, v časti sumy 5792,67 eura žalobu žalobkyne
zamieta a v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia
žalobu zamieta. Zároveň žiada prehodnoť aj dotknuté výroky o trovách konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta vyjadrila súhlas s podaným odvolaním a
tiež s dôvodmi uvádzanými v tomto odvolaní. K odvolaniu žalobkyne uviedla, že s týmto nesúhlasí a
považujehovcelomrozsahuzanedôvodné.Navrhujeodvolaniuintervenientavplnomrozsahuvyhovieť.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta proti napadnutému rozsudku, jeho dôvody
považuje za značne zavádzajúce a účelové, nekorešpondujúce so skutkovým a právnym stavom. K
intervenientomuplatnenejnámietkepremlčaniakonštatovalaprotirečivosťtvrdeníintervenienta votázke
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Zo znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., vyplýva, že k
ustáleniu zdravotného stavu došlo ku dňu 31. 01. 2009, žalobkyňa utrpela rozsiahle mnohopočetné

poškodenie zdravia, rozsah ktorého bol verifikovaný štyrmi znaleckými posudkami, pričom posledný
bol po ustálení zdravotného stavu žalobkyne (č. 04/2012). Opätovne poukázala na bolestivosť týchto
zranení, ktorá sa prejavuje aj po 13 rokoch od utrpenia zranení. Nesúhlasí s tvrdením intervenienta,
že súd okrem znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., neprihliadol na iné vykonané dôkazy, hociich mal k dispozícii, pričom konštatuje, že na strane 14 rozsudku sa nachádza dostatočné ozrejmenie
úvah a dôvodov, ako súd postupoval pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov a prečo svoje
rozhodnutie oprel hlavne o znalecký posudok Prof. MUDr. C., CSc. Súd v zmysle § 132 OSP prihliadol

na všetky relevantné dôkazy jednotlivo a vo svojom súhrne, pričom z časového hľadiska pri zisťovaní
bodového ohodnotenia nárokov primárne vychádzal z naposledy vykonaných posudkov z dôvodu ich
sumarizačného charakteru, v dôsledku ustáleného zdravotného stavu žalobkyne v čase ich realizácie
a diferenciácie odborností toho ktorého znalca. Z týchto dôvodov považuje za dôvodné a opodstatnené
zvýšenie odškodnenia za bolestné na sumu 3 729,40 eura s odpočítaním už poskytnutého plnenia zo

strany intervenienta.

6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkyne a intervenienta podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto
odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa §

383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné
a odvolanie intervenienta je dôvodné čiastočne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
7.1.Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7.2.V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

8.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorá sa poslednou zmenou žalobného petitu,
pripustenou súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 02. 2014 č.k. 14C/259/2004-1005, domáhala
zaplatenia sumy 58 491 eur, z toho majetkovej ujmy v sume 536,74 eura, nemajetkovej ujmy v sume 57
954,25eura,ktorápozostávazbolestnéhovsume6729,40eura,vychádzajúczpočtubodov788,75azo
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 51 224,85 eura, vychádzajúc z počtu bodov 875. Zároveň sa

domáha i úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 606,58 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia,
pričom suma 1606,58 eura pozostáva zo sumy 536,74 eura z titulu majetkovej škody, zo sumy 382,73
eura čo predstavuje rozdiel medzi základným bolestným 1586,67 eura a doteraz vyplatenou náhradou
za bolestné v sume 1203,94 eura a zo sumy 687,11 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi základným
sťažením spoločenského uplatnenia v sume 1742,68 a doteraz vyplatenou sumou vo výške 1055,57

eura.

8.1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6 384,44
eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia, vo zvyšku
žalobu zamietol. Ustálil zvýšenie bolestného na dvojnásobok základnej hodnoty bolestného (788,75

bodov x 60 x, = 94650 Sk, t.j. 3141,80 eura. Z tohto intervenient čiastočne plnil v sume 1228,59 eura,
k doplateniu zostala suma 1913,22 eura. V časti sťaženia spoločenského uplatnenia po vykonanom
dokazovaní ustálil mimoriadne zvýšenie na trojnásobok základnej hodnoty, t.j. 925 bodov x 60 je 166
500, -- Sk, t.j. 5 526,78 eura. V tejto časti intervenient plnil celkom v sume 1055,56 eura, k doplateniu
zostala suma 4 471,22 eura, spolu 6384,44 eura. S týmto rozhodnutím sa nestotožnila ani žalobkyňa

a ani intervenient na strane žalovaného.

8.2.Žalobkyňa nesúhlasila s dvojnásobným mimoriadnym zvýšením bolestného a s trojnásobným
mimoriadnymzvýšenímzákladnejhodnotysťaženiaspoločenskéhouplatnenia, domáhajúcsavprípadebolestnéhozaplateniasumy6729,40euraavprípadesťaženiaspoločenskéhouplatnenia30násobného
zvýšenia základného bodového hodnotenia. Intervenient nesúhlasil ani s dvojnásobným zvýšením
bolestného a ani s trojnásobným zvýšením základnej hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia,

majúc nárok žalobkyne za premlčaný.

9. Vzhľadom k tomu, že v konaní na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý vstúpil
do konania na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 01. 04. 2005 č.k. 14C/259/2004-94,
nový Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016 inštitút vedľajšieho účastníctva nepozná, bolo

potrebné skúmať, či Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO: 00151700, spĺňa podmienky intervenienta podľa § 81 a nasledujúce Civilného sporového poriadku.
Odvolací súd dospel po preskúmaní spisového materiálu k záveru, že Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 81 CSP, nakoľko má právny záujem na výsledku konania,
keďže plnila a plní za žalovanú z titulu poistenia.

10.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov číslo 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho
liečeníaleboodstraňovanímjehonásledkovatopodľazásadasadziebustanovenýchvprílohevyhlášky.
Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

10.1.Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sťaženie

spoločenského uplatnenia sa odškodňuje ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

10.2.Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v

odsekoch 1 a 2.

11. Odškodňovanie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia má osobitné miesto v komplexe
súkromnoprávnych nárokov subjektu, ktorému bola spôsobená škoda na zdraví. Občiansky zákonník v
ustanovení § 444 <.vlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie
bolesti a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť
nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Vo výnimočných
prípadoch, hodných mimoriadneho zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené

najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet
bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy a to podľa vlastnej úvahy.

12. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobkyne a
intervenienta, ako aj konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci
aplikoval právny predpis, a to tak Občiansky zákonník (ustanovenia § 427 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 1,
§ 443, § 444, § 446, § 449), ako Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov číslo 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov(ďalej len „vyhláška“), keďže ku vzniku škody došlo dňa 31. 10. 2002, teda za účinnosti tejto vyhlášky.
Vyhláška č. 32/1965 Zb. bola zrušená zákonom číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 08. 2004, pričom podľa § 11

prechodných a záverečných ustanovení tohto zákona, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa
vzťahujú doterajšie predpisy.

13.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom
súdom prvej inštancie, ktorý v danej veci vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, dospel k záveru,
že nie je potrebné ani doplniť a ani zopakovať dokazovanie, keďže zo strany súdu prvej inštancie
došlo iba k nesprávnemu určeniu (výpočtu) počtu bodov a to za situácie, že súd prvej inštancie aj
správny právny predpis v danej veci aplikoval (Občiansky zákonník a Vyhláška č. 32/1965 Zb.), preto
nepovažoval za potrebné upozorniť strany konania na možnosť zmeny právnej kvalifikácie, keďže inú

právnu normu odvolací súd neaplikoval.

14. Za situácie, že odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie,
tento nepovažoval za potrebné doplniť a ani zopakovať dôkazy, preskúmal napadnutý rozsudok z
titulu odvolacích dôvodov a dospel k záveru o potrebe zmeny tohto rozsudku. Súd prvej inštancie

vychádzal pri určení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zo záverov znaleckého
posudku Prof. MUDr. S. C., CSc., ktorý v závere ustálil bolesť žalobkyne na 788,75 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 575 bodov s tým, že k tomuto je potrebné pripočítať plné bodové
ohodnotenie znalca z odboru psychiatrie. Znalkyňa MUDr. J. W., psychiatrička, v podanom znaleckom
posudku ustálila bodové ohodnotenie - vážne duševné poruchy po iných poraneniach okrem poranenia

hlavy na 300 bodov. Následne žalobkyňa, vychádzajúc z týchto znaleckých posudkov, písomným
podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 11. 2013 (č.l. 999 spisu) požiadala súd o pripustenie
zmeny žalobného návrhu, pričom vychádzala z počtu bodov bolestného vo výške 788,75 a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 875. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 02. 2014 č.k.
14C/259/2004-1005 aj pripustil.

14.1.Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

14.2.Taktiež za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, do 30. 06. 2016), ustanovenie § 153 ods. 2 OSP upravovalo, že súd môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu
alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

14.3.Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej i právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom

(tzv. zásada ne ultra petitum), bude nepochybne vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než
ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než ako bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu. Výnimku z tejto zásady pozná zákon iba v dvoch prípadoch, a to
ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V tomto prípade ide o prípady, keď vzájomné práva a povinnosti
medzi účastníkmi konania sú upravené kogentnou hmotnoprávnou normou, ktorú je súd povinný v
konaní rešpektovať.

14.4.Ak teda v predmetnej veci súd prvej inštancie konal o zmenenom žalobnom petite žalobkyne,

ktorý pripustil a v ktorom žalobkyňa žiadala priznať náhradu škody za bolesť, ktorú znalec určil počtom
bodov 788,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené znalcami na celkom 875 (575 a 300),
správne súd prvej inštancie určil náhradu za bolesť v základnom bodovom ohodnotení vo výške 788,75
bodov. Nesprávne však postupoval pri určení počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďvychádzal pri určení náhrady z celkového počtu bodov 925. Znalec Prof. MUDr. C. CSc., v podanom
znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotil počtom bodov 575 s tým,
že k tomuto je potrebné pripočítať plné bodové ohodnotenie znalkyne z odboru psychiatria (MUDr. W.),

ktorá výšku sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotila na celkový počet bodov - 300. Spolu teda
sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje súhrn 875 bodov. Napriek tomu, že žalobkyňa v tomto
smere aj upravila žalobný petit, súd prvej inštancie nedodržal zásadu upravenú v ustanovení § 216 ods.
1 CSP o viazanosti žalobným petitom a priznal viac, ako žalobkyňa žiadala, prekročil teda nedôvodne
žalobný petit a priznal viac, ako bolo žalobným petitom žiadané.

14.5.Z uvedeného dôvodu, keďže odvolací súd iba v súlade so žalobným petitom upravil základný počet
bodov, preukázaný v rámci dokazovania na súde prvej inštancie a následne matematicky (za každý
bod 60 eur), upravil výšku náhrady škody, zmenil vo vyhovujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP, pričom v tejto časti nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy.

15.Žalobkyňa sa poslednou úpravou žalobného petitu domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady škody
týkajúcej sa bolestného vo výške 6729,40 eura. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu za
bolesť vo výške dvojnásobku základnej hodnoty bolestného, t.j. vo výške 3141,80 eura (za 788,75
bodov x 60 Sk za jeden bod je 94 650,-- Sk, t.j. 3141,80 eura). Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku dostatočne a rozsiahle odôvodnil a uviedol aj svoje úvahy (predovšetkým na strane 20, 21 a 22

rozsudku), akými sa riadil pri určení násobku mimoriadneho zvýšenia bolestného. Vychádzal pritom zo
záverov znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., a konštatovaním, okrem iného, že žalobkyňa nie je
úplne diskvalifikovaná zo života ani jej obmedzenie nie je na úrovni absolútne spoločensky vylučujúcich
závažných následkov spôsobených zásahom do telesnej integrity. Dôkazom toho je skutočnosť, že po
nehode a prvotnom zotavení si našla partnera, mala dieťa, rozviedla sa a v súčasnej dobe sa o dieťa

sama aj stará, je riadne zamestnaná na mestskom úrade a nemá žiadne úľavy v práci. Na druhej strane
správne poukázal na pomerne rozsiahle zranenia, majúce aj trvalé následky, ktoré v dostatočnej miere
odôvodňujú mimoriadne zvýšenie odškodnenia.

15.1.Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, stotožnil sa i s

odôvodnením dvojnásobku zvýšenia bolestného, majúc za preukázanú primeranosť a dôvodnosť tohto
mimoriadneho zvýšenia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd iba
poznamenáva, že v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť
prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, t.j. prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd ich
môže v týchto prípadoch primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, avšak takéto

zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu musí byť vždy náležite odôvodnené s prihliadnutím k
mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu.

15.2.V danom prípade súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil dvojnásobné mimoriadne
zvýšenie bolestného, odvolací súd sa s týmto zdôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a taktiež dospel

k tomu záveru, že napriek tomu, že žalobkyňa si nepochybne vytrpela opakované bolesti tak fyzické,
ako aj psychické, utrpené zranenia, majúce aj trvalé následky, ju však nediskvalifikovali ani z osobného,
spoločenského či pracovného života, keď po týchto útrapách sa vydala, mala dieťa, rozviedla sa a sama
v súčasnej dobe dokáže poskytnúť dieťaťu osobnú starostlivosť, riadne pracuje, nebola jej znížená
pracovná schopnosť a nemá v pracovnom prostredí žiadne úľavy. Práve trvalé následky zranení, či už

fyzické, ale aj psychické, ktoré u žalobkyni pretrvávajú aj v súčasnej dobe (na ktoré poukázal aj súd
prvej inštancie), majú za následok aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky a následné mimoriadne
zvýšeniebolestnéhonadvojnásobokzákladnéhobodovéhohodnotenia.Zvýšeniebodovéhohodnotenia
na sumu 6729,40 eura, ako požadovala žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie a zotrvala
na tomto aj v podanom odvolaní, odvolací súd nevidel dôvod, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil so

zdôvodnením priznaného dvojnásobného mimoriadneho zvýšenia súdom prvej inštancie a odvolací súd
iba odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti.

16.V časti mimoriadneho zvýšenia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie nesprávne vychádzal
z počtu bodov 925, keď sama žalobkyňa si uplatnila nárok, vychádzajúci z počtu bodov 875, ktorý

počet bodov určili znalci v podaných posudkoch. Keďže súd prvej inštancie nedodržal zásadu viazanosti
žalobným návrhom, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
vychádzal z počtu bodov 875. Na druhej strane však trojnásobok mimoriadneho zvýšenia ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, tak, ako ho priznal súd prvej inštancie, považoval za správny adôvodný. V časti odôvodnenia trojnásobku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý riadnym spôsobom a
v dostatočnej miere toto zvýšenie zdôvodnil a ďalej na toto odôvodnenie iba poukazuje.

16.1.Na zdôraznenie správnosti trojnásobného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia odvolací
súd iba dodáva, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov
ustanoveného v lekárskom posudku, predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia závisí teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a v akom rozsahu
a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky
tohto odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie
v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z
porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou
zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky, je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,
kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je
v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho
významný aktivitami pred vznikom škody.

16.2.V danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského
uplatnenia založil na jednej strane na konštatovaní, že žalobkyňa nie je úplne diskvalifikovaná zo
života a ani jej obmedzenie nie je na úrovni absolútne spoločensky vylučujúcich závažných následkov,
čoho dôkazom je skutočnosť, že po nehode a zotavení si našla partnera, s ktorým mala dieťa, je

riadne zamestnaná a nemá žiadne úľavy v práci. Na druhej strane však poukázal na trvalé následky
fyzického rázu (časté močenie, nutnosť meniť polohy pri sedení, potreba nosenia ortopedických
pomôcok, potreba upravenej obuvi), alebo psychického rázu (astenizáca osoby), fóbické stavy spojené
s dopravou, ako aj obmedzenie športovania, vykonávania fyzicky náročnejších domácich prác, nosenie
nákupov, prenášanie ťažších bremien, nemožnosť navštevovať divadlo, koncerty, tanečné spoločenské

akcie, nemožnosť tancovať (vykonávanie týchto činností pred utrpením zranení bolo u žalobkyne
bezproblémové). Všetky tieto pretrvávajúce obmedzenia, ktorými žalobkyňa v súčasnej dobe trpí a ktoré
činnosti mohla bez problémov vykonávať pred škodlivou udalosťou, odôvodňujú aplikáciu ustanovenia §
7 ods. 3 vyhlášky. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške trojnásobku základného bodového ohodnotenia, odvolací

súd s týmto záverom iba môže súhlasiť a akceptovať ho.

17.Odvolací súd v tejto súvislosti iba poznamenáva, že už znalec Prof. MUDr. C. CSc., a znalkyňa
MUDr. W. v podaných znaleckých posudkoch pri bodovom hodnotení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyni, ako poškodenej, ohodnotili utrpené bolesti, zranenia a následné obmedzenia

poškodenej v hornej polovici sadzby bodového hodnotenia, resp. hodnotili ich najvyššou možnou
bodovou hodnotou. Žalobkyňou navrhované 30 násobné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia za daného skutkového stave nie je preto adekvátne a je neprijateľné z dôvodu jeho
neprimeranosti. Z tohto dôvodu považuje v tejto časti odvolanie žalobkyne za účelové a nedôvodné.

18.Žalobkyňa ďalej svoje odvolanie zdôvodnila tiež nesplnením povinnosti súdom prvej inštancie a
nedodržaním zákonom predpísaného postupu v zmysle § 118 ods. 2 OSP, v čom vzhliadol procesnú
nesprávnosť (vadu), ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci viedla k zmareniu
účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že citované
ustanovenie OSP (§ 118) ukladalo súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s

predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom
súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom,
konania sa tým mala vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší
procesný postup v konaní. Cieľom ustanovenia § 118 OSP bolo zamerať procesnú aktivitu strán na
skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť účastníkov už počas konania k tomu,

aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom bolo zjednodušiť a zrýchliť konanie tak,
aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť
bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú - podľa názoru súdu - buď nesporné alebo právne
bezvýznamné. Uvedené ustanovenie nezakotvuje povinnosť súdu oboznámiť účastníkov konania spredbežným právnym názorom súdu na vec. Upravuje len postup súdu pri vedení pojednávania a týka
sa skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a jeho zamerania. Ústavný súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 16/2012 konštatoval, že právny názor a hodnotiace úsudky súdu

sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu v zmysle § 118 OSP. Porušenie
citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nelimituje účastníka pri realizácii jeho procesných práv
(napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy). So zreteľom na to, nerešpektovanie §
118 ods. 2 OSP nezakladá procesnú vadu.

18.1.S prihliadnutím na tieto závery, odvolací súd v danej veci, s upriamením pozornosti na predmet
konania, ktorým je určenie výšky náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a
mimoriadne zvýšenie tejto náhrady škody, nemohol súd neakceptovaním ustanovenia § 118 ods. 2 OSP
založiť procesnú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je vysoko odbornou otázkou, na

ktorú môže zodpovedať iba znalec, pričom súd z jeho záverov pri rozhodovaní vychádza. Mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je výslovne na úvahe súdu, odôvodnenie
ktorej prináleží až samotného rozhodnutiu v merite veci. Súd nemohol už v priebehu dokazovania
oznámiť účastníkom konania svoje prípadné rozhodnutie. Okrem toho, základné aspekty tohto konania,
ako utrpené zranenia žalobkyne, existencia nároku na náhradu škody a bolestného nebola v priebehu

konania nikým spochybnená a táto bola nesporná. V konaní sa rozhodovalo iba o jej výške, pričom počet
bodov bolo závislé na znaleckom dokazovaní a výška mimoriadneho zvýšenia na úvahe súdu. Z týchto
dôvodov preto argumentácia žalobkyne o procesnej vade pri nedodržaní ustanovenia § 118 ods. 2 OSP,
neobstojí a odvolací súd vyhodnotil tieto dôvody ako účelové a neopodstatnené.

19.Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi žalobkyne, uvádzanými v podanom
odvolaní a týkajúcich sa zvýšenia bolestného na dvojnásobok a sťaženia spoločenského uplatnenia
na trojnásobok, nestotožnil, tieto neakceptoval a považoval ich za účelové a neopodstatnené. Taktiež
ako účelové vyhodnotil poukázanie žalobkyne na rozhodnutia iných súdov, nakoľko vzhľadom na
špecifickosť konania nie je možné stotožniť dané konanie s konaniami na iných súdoch.

20.Žalobkyňavpodanomodvolanínamietalanepreskúmateľnosťaprekvapivosťnapadnutéhorozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto skúmal napadnutý rozsudok aj z hľadiska, či postupom súdu,
spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, resp. jeho nepreskúmateľnosťou,
nebola odňatá možnosť stranám konania konať pred súdom. Zákonné požiadavky na odôvodnenie

rozsudkov vyplývali z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP (účinný do 30. 06. 2016). Jeho účelom bolo
predovšetkýmdoložiťsprávnosťrozsudku,zároveňbolajprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúdu
pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dávalo súdom dostatočný návod na to, ako
má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada,, aby odôvodnenie
obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd

oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal
preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.

20.1.Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská
procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver o dôvodnosti
návrhu vo vyhovujúcej, ale aj v zamietajúcej časti. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
zrozumiteľne a podrobne objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné
a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Ak žalobkyňa v danej
veci namietala nepreskúmateľnosť a rozpornosť rozsudku súdu prvej inštancie vo zvýšení sťaženia

spoločenského uplatnenia na trojnásobok, resp. 1,5 násobok základného bodového ohodnotenia,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie na str. 18 napadnutého rozsudku hovorí
o primeranosti 1,5 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak s poukazom na ustanovenie § 6
ods. 2 vyhlášky a nie s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky, ktoré mimoriadne (trojnásobné)
zvýšenie odôvodňuje na strane 20, 21 a 22 napadnutého rozsudku. Vzhľadom na rozdielnosť aplikácie

ustanovení vyhlášky, nejde pritom o nezrozumiteľné, resp. rozporné zdôvodnenie rozhodnutia, ale o
zdôvodnenie tejto aplikácie právnej normy.21.V časti námietky žalobkyne o prekvapivosti rozhodnutia, odvolací súd sa s jej argumentáciou
nestotožnil. Pod pojmom „prekvapivé rozhodnutie“ sa rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na
rozdiel od súdu prvej inštancie) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo

nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Z uvedenej definície
„prekvapivého rozhodnutia“ vyplýva, že k tomuto môže dôjsť iba za situácie, že súd založí svoje
rozhodnutie na dôkazoch, ktoré v priebehu konania neboli vôbec vykonané a účastníci s nimi neboli
oboznámení. V danom prípade však o takúto situáciu nejde, nakoľko účastníci konania (teraz strany
konania) boli s vykonanými dôkazmi riadne oboznámení, mali možnosť navrhovať nové dôkazy, resp.

tieto súdu prvej inštancie predkladať. Následne súd prvej inštancie dôkazy, ktoré vykonal a s ktorými boli
účastníci oboznámení, vyhodnotil, svoje úvahy riadne v napadnutom rozsudku uviedol a zdôvodnil svoje
rozhodnutie. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyni o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, a
to najmä za situácie, že výška mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
bola výslovne na úvahe súdu, ktorú prezentuje až v samotnom rozhodnutí v merite veci.

21.1.Vychádzajúc z týchto záverov, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade právo žalobkyne
na riadne odôvodnenie rozsudku porušené nebolo, nakoľko odôvodnenie súdu prvej inštancie vychádza
z ústavnej konformnosti výkladu noriem spojených s uplatnením práva na súdnu ochranu, zjavnej
správnosti deklarovaných premís a z ich dôvodiacich právnych záverov, čo má dopad na celkovú
presvedčivosť rozhodnutia na spravodlivé usporiadanie vzťahov. Za situácie, že napadnutý rozsudok

obsahuje jeho podstatné dôvody, je určité, zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov a zaujíma stanovisko
k podstate dôvodov uvedených v odvolaní (t.j., či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre
mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky),
takéto rozhodnutie nie je neodôvodnenené alebo arbitrárne a preto nie je z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, čo by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody.

Iba neakceptovanie žalobného návrhu žalobkyne na ňou požadované mimoriadne zvýšenie náhrady
škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, nemôže byť dôvodom na vznesenie námietky
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia.

22.V časti námietky žalobkyne, týkajúcej sa nepriznania náhrady za vecnú škodu, odvolací súd sa v

plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie.
Vzhľadom na nepreukázanie nákladov na liečenie, ako aj zvyšku časti straty na provízii a v strate zlatého
prívesku, súd prvej inštancie správne rozhodol o nepriznaní týchto nákladov žalobkyni. Odvolací súd
iba toto rozhodnutie ako vecne správne v tejto časti potvrdzuje a v plnom rozsahu sa stotožňuje aj s
odôvodnením tejto časti v napadnutom rozsudku. Dodáva iba, že žalobkyňa skutočne dôkazné bremeno

svojich tvrdení neuniesla, z ktorého dôvodu jej tento, ňou požadovaný nárok, priznaný nemohol byť.
Taktiež sa odvolací súd stotožnil v plnom rozsahu s konštatovaním, že v časti poštových výdavkov a
nákladov na kopírovanie nemal preukázanú príčinnú súvislosť, pričom reťazenie príčinných súvislostí
neprimerane nemožno rozširovať až k takýmto výdavkom.

23.Intervenient, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovanej, v podanom odvolaní namietal
predovšetkým nesprávne posúdenie námietky premlčania súdom prvej inštancie. Námietkou premlčania
sa súd prvej inštancie zaoberal prednostne. Po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že uplatnenie
námietky premlčania v konaní, v ktorom už boli nároky zo strany žalobkyne uplatnené, hoc aj dispozične
menené v dôsledku viacerých znaleckých posudkov, nie je dôvodné. Premlčanie práva na náhradu

škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka sa premlčí uplynutím zákonom kvalifikovanej doby, ktorá
začína subjektívne plynúť, keď sa poškodený dozvie o škode (o jej výške) a kto za ňu zodpovedá. V
danej veci sa žalobkyňa dozvedela o škode a jej výške ďalšími znaleckými posudkami, predloženými
v rámci dokazovania, preto nemožno hovoriť o premlčaní nárokov, ktoré uplatnila v priebehu konania.
Za situácie, že intervenient na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania v konaní, ktoré sa vedie

od roku 2004, je potrebné takto vznesenú námietku premlčania hodnotiť ako rozpornú s dobrými
mravmi, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Konštatoval tiež, že premlčacia doba neuplynula pri
uplatňovaní nároku žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní, pretože
uplatnenédispozičnénárokyžalobkyňouboliuplatnenévčasepreduplynutímpremlčacejdobypočítanej
od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.

23.1.Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a považuje ho za
vecne správny. Dodáva iba, že je nesporné, že až znaleckým posudkom Prof. MUDr. C. CSc., ktorý
bol súdu prvej inštancie predložený dňa 23. 08. 2012 bolo konštatované ustálenie zdravotného stavužalobkyne ku dňu 31. 01. 2009 a podľa záverov znalca o bodovom ohodnotení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyňa upravila žalobný petit a to písomným podaním dňa 13. 11. 2013.
Pri uplatnení nárokov na náhradu škody na zdraví lehota na uplatnenie týchto nárokov (bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia, či nároku na náhradu nákladov na liečenie poškodeného), začiatok
plynutialehotynapremlčaniejestanovenýokamihom,kedysapoškodenýdozvieoškodeazodpovednej
osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade
nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie
spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne

vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie
subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku, doručeného súdu prvej inštancie v rámci tohto konania dňa
23. 08. 2012. Keďže v danej veci bolo až znaleckým posudkom Prof. MUDr. C. CSc., určené, že k
ustáleniu zdravotného stavu došlo ku dňu 31. 01. 2009 a až v tomto znaleckom posudku bolo s konečnou
platnosťouustálenébodovéohodnoteniebolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,niejemožné

hovoriť o premlčaní nároku žalobkyne. Navyše za situácie, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu
škody na zdraví uplatnila žalobou podanou na súde prvej inštancie ešte dňa 29. 10. 2004, jej nárok
na túto náhradu škody premlčaný nemôže byť. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku premlčania,
vznesenú opätovne intervenientom aj v podanom odvolaní, neakceptoval a rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval v tejto časti za vecne správne.

24.Intervenient v podanom odvolaní, okrem opätovne vznesenej námietky premlčania vo vzťahu
k náhrade škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nesúhlasil
s mimoriadnym zvýšením bolestného na dvojnásobok, namietajúc, že súd prvej inštancie okrem
znaleckého posudku Prof. MUDr. C. CSc., neprihliadol na iné dôkazy a nehodnotil ich vo vzájomných

súvislostiach (napr. lekársky posudok o bolestnom MUDr. J., výpoveď žalobkyne dňa 05. 09. 2005,
kde výslovne uviedla, že sa nepodrobuje žiadnej liečbe v súvislosti s úrazom, liečba je ukončená a ani
neužíva žiadne lieky). Je preto toho názoru, že neexistujú dôvody pre ďalšie zvyšovanie bolestného na
dvojnásobok paušálne vo všetkých položkách tak, ako rozhodol súd prvej inštancie.

24.1.Odvolací súd sa s týmto názorom intervenienta nestotožnil, v plnom rozsahu akceptuje záver
súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie priznania dvojnásobku mimoriadneho zvýšenia bolestného
žalobkyni. Za situácie, že z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej
nehode rozsiahle a závažné zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie, operačné zákroky a do istej miery majú
i trvalé následky tak fyzické, ako i psychické, ktoré boli preukázané závermi znaleckého dokazovania,

tieto následky odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky a priznanie mimoriadneho zvýšenia
bolestného na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
napadnutý rozsudok aj v dostatočnej a rozsiahlej miere odôvodnil, keď konštatoval, aké zranenia
žalobkyňa utrpela, akej liečbe sa podrobila a aké následky tieto zranenia majú pre jej súčasný osobný,
spoločenský a pracovný život. Odvolací súd po preskúmaní aj tejto časti napadnutého rozsudku, sa v

plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením, ktoré súd prvej inštancie v rozsudku uviedol a preto v tejto časti
iba na toto odôvodnenie podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

25.Tento istý záver prijal odvolací súd aj pri posudzovaní námietky intervenienta v podanom odvolaní,
týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré súd prvej inštancie

priznal žalobkyni vo výške trojnásobku základného bodového ohodnotenia. Aj v tejto časti súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil, keď uviedol, aké činnosti žalobkyňa
vykonávala pred úrazom, aké je schopná vykonávať po utrpených zraneniach a liečení, aké majú
utrpené zranenia dopad na osobný, pracovný, či spoločenský život žalobkyne v súčasnosti. Vzhľadom
k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s trojnásobným mimoriadnym zvýšením sťaženia

spoločenského uplatnenia so súdom prvej inštancie, ďalej iba poukazuje na jeho pomerne rozsiahle
odôvodnenie v napadnutom rozsudku.

26.Záverom odvolací súd dodáva, že i keď mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatneniapodľa§7ods.3vyhláškyjevýlučnenaúvahesúdusprihliadnutímnavykonanédokazovanie,

ani toto nemôže byť bezbrehé a nemôže byť neprimerané. Zvýšenie odškodnenia nad ustanovené
najvyššie pomery odškodnenia v zmysle tohto ustanovenia je prípustné len v celkom výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr.
kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzenéalebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Za situácie,
že súd prvej inštancie na tieto zásady prihliadol a nimi sa riadil pri určovaní výšky mimoriadneho
zvýšenia,prikonštatáciiutrpenýchzranení,vytrpenýchbolestíanásledkov,ktoréupoškodenejžalobkyni

pretrvávajú, následne rozhodol o dvojnásobnom zvýšení základného bodového hodnotenia bolestného
a trojnásobnom zvýšení základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom
svoje úvahy v napadnutom rozsudku aj uviedol a zdôvodnil dostatočným a rozsiahlym spôsobom, nie je
dôvod na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, ako na potvrdenie tejto časti rozsudku.

27. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobkyni nárok na úrok
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Povinnosť zaplatiť
náhradu zodpovedajúcu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka.
Zvýšenie základnej sumy podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je otázkou právnou, ktorú môže vykonať iba súd.

Preto i povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, ktoré je v tomto smere konštitutívne a v ktorom je určená doba splnenia. Až
uplynutím takto určenej doby splnenia dochádza k omeškaniu dlžníka. Vzhľadom k tomu, že intervenient
žalobkyni plnil sumu na základe základného bodového hodnotenia tak bolestného v sume 1228,59
eura (z toho sumu 1203,94 eura pred prvým rozhodnutím súdu a v sume 24,65 eura ako doplatok na

základe rozsudku) a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1055,56 eura a až týmto rozsudkom
bolo priznané žalobkyni ďalšie plnenie, spočívajúce v mimoriadnom zvýšení odškodnenia, nemohol
žalobkyni vzniknúť nárok na náhradu úroku z omeškania. Z tohto dôvodu odvolací súd, stotožniac sa
so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ako aj s právnym posúdením, zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti nároku na zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne zo sumy

1029,42 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenie a tento nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietol. Žalovaná
sa nemohla dostať do omeškania s platením aj tejto sumy, nakoľko až napadnutým rozsudkom a týmto
rozsudkom je určená s konečnou platnosťou výška odškodnenia.

28.Intervenientvpodanomodvolanínamietatiež,žesúdprvejinštancieopomenulaplikovaťustanovenie

§ 7 ods. 2 vyhlášky, z ktorého vyplýva, že celková výška za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk, z toho odškodnenie za
bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk. Odvolací súd túto námietku považuje za neopodstatnenú,
keďžesúdprvejinštancieomimoriadnomzvýšeníbolestnéhonadvojnásobokasťaženiaspoločenského
uplatnenia na trojnásobok rozhodol podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého, v prípadoch hodných

osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane
zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie
stotožnil.

29.Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti uloženia povinnosti

zaplatiť žalovanej trovy konania štátu v sume 293,32 eura a súdneho poplatku vo výške 344,50
eura, nakoľko nesprávne uvedené sumy v napadnutom rozsudku v tejto časti boli opravené opravným
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 30. 06. 2015 č.k. 14C/259/2004-1120.

30.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, stotožniac

sa v plnom rozsahu so skutkovým stavom zisteným v rámci dokazovania, vyhodnotením dôkazov a
aj správnym právnym posúdením danej veci, zmenil napadnutý rozsudok iba z dôvodu nedodržania
zásady viazanosti žalobným petitom súdom prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

31. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, odvolací súd o trovách odvolacieho
konania nerozhodol, ale o nich rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).