Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/278/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204866
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815204866.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v právnej veci žalobcu: SPP -

distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739 právne zastúpený: Mgr. Miroslav
Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: X. O., V. XXX/X, XXX XX X. - U. L.,
M.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Gabriel Vons, advokát, so sídlom Komenského 497, 029 01
Námestovo, v konaní o zaplatenie 8 567,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 380,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05%
ročne od 8.8.2015 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t o l.

III/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 48,94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 08. 2015 žiadal uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 8 567,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 08. 08. 2015 do
zaplatenia a trovy konania pozostávajúce jednak z uhradeného súdneho poplatku ako aj trov právneho
zastúpenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste V. XXX (H.
krčma). E. kontrole odberného miesta dňa 12. 09. 2013 žalobca zistil, že žalovaný odoberá zemný plyn

meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla,
očombolvyhotovenýzápis.Plynomerboldemontovanýaodoslanýnaposúdenieznalcovi.Kznaleckým
posudkom č. 332/PL-2013 zo dňa 15. 10. 2013 znalec M.. E. O. pes zistil porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením §
82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu.
V tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi
distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva

hospodárstva SR č. 449/ 2012 Z. z. Žalobca podanú žalobu právne odôvodnil ustanovením §
82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, podľa ktorého neoprávneným odberom plynu
je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácií, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa § 15
ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, slúži plomba úradného overenia
zároveň ako doklad o metrologickom zabezpečení plynomera, pričom jej porušením platnosť úradného
overenia zaniká. Overovacia značka umiestnená pri počítadle plynomera je zabezpečením, ktoré má

za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu
meraným meradlom.2. Na základe uvedeného žalobca dňa 23. 10. 2013 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu vo výške 9 442,18 Eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX,
splatná dňa 06. 11. 2013. Prílohou faktúry je výpočet škody zo dňa 13. 09. 2013 a podkladom pre jej

výpočet bola cena NCG uverejnená na webovom sídle www.eex.com/en. Referenčná cena plynu sa
počíta podľa prílohy 12 zákona č. 24/2013 Z.z. Pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a plynom. Prvé určenie referenčnej ceny plynov je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň
pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania distribučnej siete. Po dobropise
zohľadňujúcom využívanie dvoch krbov bol pre výpočet škody príkon kotla znížený na príkon 1,8 m3/

hod a pôvodná výška škody bola znížená na uplatňovanú sumu 8 567,68 Eur. Žalobca si v konaní
uplatnil aj úrok a to v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 ObZ v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013
Z. z. vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy od 07. 08. 1015 až do zaplatenia.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 08. 02. 2016, ktorým návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný

cestou svojho právneho zástupcu odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že podnikateľskú
prevádzku v obci V. preberal od predošlého vlastníka F, pričom u dodávateľa plynu bola vykonaná zmena
odberateľa s ponechaním pôvodného meradla. Žalovaný ďalej uviedol že s plombou a s meradlom
nijako nemanipuloval.

4. K podanému odporu a ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným v ňom sa vyjadril žalobca podaním
zo dňa 29. 04. 2016. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že prevádzku zobral od predošlého
vlastníka, že bola u dodávateľa plynu vykonaná zmena s ponechaním pôvodného meradla, nemá vplyv
na zodpovednosť žalovaného. Zmena odberateľa nie je dôvodom na výmenu meradla. Umiestnenie
meradla na verejne prístupnom mieste má svoje zákonné opodstatnenie a nachádza sa na mieste, ktoré

pri projekte určil projektant. Uzamykanie meradla ako úkon zabezpečenia meradla proti neoprávnenej
manipulácii nie je potrebné ani účelné, pretože meradlo je zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii
plombou. Takéto zabezpečenie je v súlade s technickými normami a platnými právnymi predpismi. U
žalovaného nebolo možné presne zistiť, kedy došlo k porušeniu plomby na číselníku meradla, preto sa
stanovil začiatok neoprávneného odberu plynu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Preukázanie

skutočnosti, kedy došlo k porušeniu plomby na číselníku meradla nie je rozhodujúce. Rozhodujúca je
skutočnosť,žedňa12.09.2013žalobcazistil,žežalovanýodoberáplynmeradlomsporušenouplombou
na číselníku meradla, pričom pre výpočet výšky škody sa aplikovala metodika upravená vo vyhláške č.
449/2012 Z. z.

5. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, ktorú odôvodnil tým, že pri kontrole odberného
miesta dňa 12. 09. 2013 bolo zistené, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola
porušená plomba, overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený zápis.
Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý zistil porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. S poukazom na tú skutočnosť odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal

plyn, je v zmysle zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú
škodu, pričom v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť. Spôsob výpočtu škody spôsobenej
prevádzkovateľovi za určené obdobie je stanovený osobitnou vyhláškou.

6. Žalovaný pred súdom uviedol, že plynomer bol umiestnený na budove, ktorú mal v prenájme. Potom

ako prevzal predmet nájmu mu zo strany prenajímateľa bolo povedané, že si má prehlásiť vodu, plyn
a elektriku, čo som aj urobil. Vzhľadom k tomu, že pracovisko SPP bolo v Dolnom Kubíne zrušené,
urobil to elektronickou formou. Zo strany SPP mu bola zaslaná žiadosť, ktorú podpísal. Následne mu
prišli dve vyúčtovania s tým, že potom mu volal pán Brna z SPP, že bolo zistené poškodenie plynomeru,
ktorý bol demontovaný a posielaný na skúmanie. Následne mu prišiel list, kde bolo vyúčtovanie vo výške

skoro 9 000,- Eur, pričom on nevedel akým spôsobom bolo robené vyúčtovanie, keď roky predtým sa
reálna spotreba pohybovala vo výške okolo 3 000,- až 4 000,- Eur. Potom mu už prišiel platobný rozkaz.
Žalovaný ďalej uviedol, že je ochotný zaplatiť, ale iba reálnu škodu a nie nereálnu. Ja som odpisoval stav
plynomeru potom ako som prevzal predmet nájmu s tým, že potom som už nechodil plyn odpisovať, ale
bolo to v právomoci SPP. Ja ani neviem ako by som zistil, či ten plynomer bol poškodený, alebo nie. V

predchádzajúcich obdobiach sa vyúčtovanie pohybovalo od 3 000,- do 4 000,- Eur, pričom na uvedenom
odbernom mieste bol od roku 2012. V súčasnosti už ukončil nájom na tomto odbernom mieste.7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom zápisu zo dňa 12. 09. 2013 z čl. 3, ktorým
žalobca dokladuje opodstatnenosť podanej žaloby, v ktorom zápise sa uvádza, že je podozrenie
na poškodenie overovacej zabezpečovacej značky číselníka merania. Z tohto dôvodu bol menený

plynomer.Sobsahomznaleckéhoposudkuč.332/PL-2013zodňa15.10.2013zčl.4-11,kdejeuvedený
záver, že na zabezpečovacej značke bol odtlačok plombovacích klieští, ktorý nebol vytvorený čeľusťami
toho istého nástroja, značka bola teda poškodená - odstránenie spodnej časti plomby, čo umožňuje
demontovať kryt číselníka bez potreby dodatočného poškodenia plomby. Taktiež z toho vyplýva, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené a nahradené inou plombou, s

obsahom odporu proti platobnému rozkazu.

8. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
9. Podľa § 82 ods. 2 až 3 zák. č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije

sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

10. Podľa § 95 ods. 1 písm. l/ cit. zákona ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým
ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3.

11. Podľa § 1 ods. 1, 2 vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v
prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného
meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až

11 a
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1)
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,

zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je
1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,
2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

4. školou,
c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu
podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

(2) Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

12. Podľa ods. 3 až 14 cit. § vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. množstvo neoprávnene odobratého plynu
sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,

D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h,
HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
(4) Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov
určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o

1. spotrebič na varenie: dve hodiny,
2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny,
3. plynové vykurovanie
a) v období máj až september: jedna hodina,b) v období október až apríl: 10 hodín,
4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
a) v období máj až september: tri hodiny,

b) v období október až apríl: 13 hodín,
5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.
(5) V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na
trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním
služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia,

hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje
a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej
prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24
hodín denne,
b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s
predajomtovarov(napríkladreštauračnézariadenia,obchodnéprevádzky),dobaurčenáprevádzkovými

hodinami daného subjektu,
c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín,
d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne,
e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne),
objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka

starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.
(6) Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov
zistených v mieste neoprávneného odberu.
(7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva
neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.

(8) Ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí
sa množstvo neoprávnene odobratého plynu
a) v prípade objektu určeného na trvalé bývanie použitím týchto plynových spotrebičov: spotrebič na
varenie s príkonom 1 m3/h, spotrebič na vykurovanie s príkonom 3 m3/h a spotrebič na ohrev vody s
príkonom 1,5 m3/h,

b) v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín
potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná
sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu.
(9) Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo
nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa,
ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet
určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12
mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
(10)Aknemožnozistiťdobutrvanianeoprávnenéhoodberuplynu,najmäaksaodberplynuuskutočňoval

bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo
namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových
spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila
konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného
zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.

(11) Výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové
množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého
plynu jednotlivými spotrebičmi.
(12) V prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k
dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má

platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu
určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.
(13) Ak sa má podľa osobitného predpisu2) určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou
typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako

súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej
ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v
čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa
pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenianeoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného
odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa
uskutočňuje podľa osobitného predpisu.3)

(14) K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

13. Vykonaným dokazovaním - znalecký posudok č. 332/PL-2013 zo dňa 15. 10. 2013 bolo jednoznačné
preukázané,ženaodbernommieste,kdemalvprenajatýchpriestorochprevádzkužalovaný,sapoužíval

na meranie spotreby plynu poškodený plynomer. Poškodenie spočívalo v tom, že na zabezpečovacej
značke bol odtlačok plombovacích klieští, ktorý nebol vytvorený čeľusťami toho istého nástroja, značka
bola teda poškodená a bola odstránená spodná časť plomby, čo umožňuje demontovať kryt číselníka
bez potreby dodatočného poškodenia plomby. Takéto poškodenie meracieho plynomeru umožňovalo
prístup k číselníku meradla a manipuláciu s ním. Takto poškodené meradlo nebolo možné použiť na
určenie množstva neoprávnene odobratého plynu. Žalobca potom pristúpil k výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorú na základe zákonného
zmocnenia (§ 95 ods. 1 písm. l/ cit. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike) vydalo Ministerstvo hospodárstva
SR. Pri výpočte (čl. 11 spisu) žalobca vychádzal z množstva spotrebičov na prevádzke u žalovaného
za obdobie od 19. 09. 2012 do 14. 08. 2013 (330 dní), kde boli evidované dva spotrebiče - kuchynský
sporák s hodinovým príkonom 1m3/hod. (na varenie) a Protherm Lev s hodinovým príkonom 1,8 m3/

hod. (vykurovanie komb. kotlami), celková spotreba 2,8 m3/hod., ktoré boli v prevádzke 12 hodín denne,
čo predstavuje 3960 celkových prevádzkových hodín a 11.088 m3 neoprávnene odobratého plynu.
Referenčná cena plynu predstavuje v prepočte sumu 0,02584 Eur/kWh a dvojnásobok tejto referenčnej
ceny predstavuje potom sumu 0,05168 Eur/kWh. V prepočte zemného plynu (ZP) na kWh žalobca
uviedol údaj 10,68 kWh/m3 ako spaľ. teplo pričom pri ZP celkom uviedol údaj 15051 m3, čo v prepočte

na kWh predstavuje celkom 160742,544 kWh (správne malo byť 160744,68 kWh), čo pri dvojnásobku
referenčnej ceny uvádzanej žalobcom (0,05168 Eur/kWh) predstavuje sumu 8307,17 Eur ako hodnotu
neoprávnene odobratého ZP žalovaným.

14.Súdsavšakspredmetnýmvýpočtomvzmyslevyššieuvedenéhovzorcaprevýpočetneoprávneného

odberu ZP nestotožňuje a to najmä s údajom pri celkovom prepočte ZP (15051 m3) na kWh, kde
je nesprávne uvedený údaj celkom neoprávnene odobraté množstvo 160742,544 kWh (15051x10,68
=160744,68 kWh). V zmysle vyššie uvedeného a vychádzajúc z údajov uvádzaných žalobcom v doklade
pre výpočet škody z NO ZP zo dňa 17. 03. 2014 (čl. 11-obrátiť) súd stanovil výšku škody za neoprávnený
odberZPnasledovne:podľavzorcaNOP=D.P.HPs,kdeNOP-je množstvo neoprávnene odobratého

plynu v m3, D- je počet dní neoprávneného odberu plynu, P - je najväčší hodinový príkon
plynového spotrebiča v m3/h, HPs - je denný počet hodín používania plynového spotrebiča
v h/d. NOP predstavuje súčin 330x2,8x12 = 11088 m3 (zhoda). Pri prepočte ZP z m3 na kWh, kde
spaľ. teplo je 10,68 kWh/m3 potom v prepočte na kWh predstavuje celkom 118.419,84 kWh, čo pri
dvojnásobku preferenčnej ceny ZP za 1kWh 0,05168 predstavuje sumu 6.119,9373 Eur. NOP potom u

žalovaného predstavuje sumu 6 119,94 Eur.

15. Podľa odseku 14 cit. ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné
náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu, ktoré žalobca vyčíslil celkovou sumou 260,51 Eur, ale tieto predstavujú jednotlivo sumu

185,80 Eur - zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, sumu 40 Eur - posudok na meradlo,
sumu 15,14 Eur - overenie plynomeru , sumu 19,57 Eur - oprava plynomeru. celková výška škody potom
u žalovaného v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu predstavuje sumou 6 380,45 Eur
a túto sumu bol žalobca oprávnený vyfakturovať žalovanému v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou
za neoprávnený odber na odbernom mieste Zuberec X13 (Stará krčma).

16. Podľa § 369 ods. 2 A. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 1 ods. 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej

podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.18. Súd priznal žalobcovi žalovanú istinu 6 380,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05%
ročne (9% - nar. vl. SR č. 21/2013 Z. z. + 0,05% - ECB) od 08. 08. 2015, čo je prvý deň nasledujúci po
podaní žaloby na súd, až do zaplatenia.

19. Pokiaľ súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol tak ide o sumu 2 187,23 Eur spolu s uplatneným
úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 08. 08. 2015 do zaplatenia, ktorú sumu žalobca
neoprávnene fakturoval žalovanému titulom neoprávneného odberu zemného plynu, keď pri celkovom
prepočteZP(15051m3)nakWh,malsprávneuviesťsumu11088m3.Žalobcatedajasneazrozumiteľne

neobjasnil, z akého dôvodu vo vyúčtovaní uvádzal túto, podľa názoru súdu nesprávnu sumu.

20. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. V tomto konaní žalobca mal úspech len čiastočný a preto súd náhradu trov konania pomerne
rozdelil tak, že úspech žalobcu predstavoval 74,47 % a úspech žalovaného predstavuje 25,53 %. Od
percentuálnehovyjadreniaúspechužalobcusúdodpočítalpercentuálnevyjadrenieúspechužalovaného
a stanovil pomer náhrady trov konania pre žalobcu vo výške 48,94 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.