Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27P/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116213522
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116213522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletédieťa:X.M.,nar.XX.X.XXXX,bytomU.W.,zastúpenáprocesnýmopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: W. W., nar. XX.X.XXXX, N. XX a L. M., nar. X.X.XXXX,
R. XX, Z. - B., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú X. vo výške 100,- € mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého

mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.6.2016.

Súd určuje nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.6.2016 do 31.10.2016 vo výške 500,00 €, ktorý
je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.6.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáhala aby súd zveril maloletú
do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživné 100,- € mesačne.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, súd mu doručil návrh v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

nakoľkosanaadresetrvaléhobydliskanezdržiava,aktuálnehozamestnávateľasasúdunepodarilozistiť
a ani jeho rodinný príslušníci sa v mieste trvalého pobytu nezdržiavajú.

3. Kolízny opatrovník odporučil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň
zastupovať a spravovať jeho majetok vzhľadom na vzťah otca k maloletému dieťaťu a jeho nezáujem
a tiež aj možné riziká vyplývajúce z jeho životného štýlu. Výživné navrhol určiť primerane potrebám
maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca, pričom odporučil, aby súd určil výživné podľa

príjmu od jeho posledného zamestnávateľa.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, správami o príjmoch rodičov, ostatnými listinnými
dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav.

5. Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorý bývali u rodičov matky maloletej. Otec dlhší čas
nepracoval v trvalom pracovnom pomere, na domácnosť neprispieval a ani v nej nepomáhal. Hral sa s

počítačom, bol agresívny, hádavý. Posledné dva týždne sa vracal domov až v noci. Spoločnú domácnosť
opustil 24.1.2016. V januári poslal sumu 30,- € a od vtedy na výživu dieťaťa neprispel. Matku kontaktoval
už len telefonicky, pričom mala dojem, že bol pod vplyvom alkoholu a marihuany. O dieťa sa nezaujíma,
nenavštevuje ho. Obaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť.6. Matka v súčasnosti nepracuje, ale stará sa o maloletú doma, poberá rodičovský príspevok 204,20 €
a rodinné prídavky 23,52 €. Býva s maloletou aj naďalej u svojich rodičov. Na domácnosť a stravu im

prispieva sumou 100,- €. Maloletá je zdravá.

7. Otec pracoval s priemerným čistým mesačným príjmom 519,05 €, pracovný pomer bol ukončený v
skúšobnej dobe 15.5.2015, následne sa znovu zamestnal s rovnakým priemerným čistým mesačným
príjmom, pracovný pomer ukončil po dvoch mesiacoch 7.9.2015. Od toho času je nezamestnaný,

neevidovaný na úrade práce.

8. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa ustanovenia § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

11. Podľa ustanovenia § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné

rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Matka sama zabezpečuje
starostlivosť o maloletú od odchodu otca zo spoločnej domácnosti 24.1.2016. Otec na výživu dieťaťa
prispel len jedenkrát sumou 30,- € v januári 2016. O dieťa sa nezaujíma, nenavštevuje ho. Už v čase
spolužitia otec požíval alkohol, bol agresívny, pracoval len príležitostne. Preto súd zveril maloletú do
osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom na vzťah otca k dieťaťu, jeho spôsob života súd určil, že dieťa

bude zastupovať a spravovať jeho majetok len matka, ktorá sa o dieťa stará sama dlhý čas. Pri určovaní
výživného súd vychádzal z príjmu matky, ktorá vzhľadom na vek dieťaťa necelý rok okrem rodičovského
príspevku 204,20 € nemá iný príjem a z možností otca, ktorý v minulom roku dvakrát pracoval, pričom
mal pracovné pomery, boli ukončené v skúšobnej dobe. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem
519,- €, preto súd určil výživné vo výške 100,- € mesačne od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka

podala návrh na súd.

14. Za obdobie od 1.6.2016 do 30.10.2016 mal otec zaplatiť na výživnom 5x 100,- €, spolu 500,- €.
Otec za toto obdobie na výživu dieťaťa neprispel žiadnou čiastkou, preto ho súd zaviazal zaplatiť dlžné
výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem osôb ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku. Podanie
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).