Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205256
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716205256.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s.,
so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanému X. Z., K.. XX. XX. XXXX, O. Q., B.
XXXX/X v konaní o zaplatenie 357,58 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 110,58 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie

od 10. 07. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa10.05.2016sažalobcaprotižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy 357,58 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 10. 07. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 31. 07. 2013 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320131693 na sumu 650 € za odplatu 247 €. Žalovaný sa

zaviazal zaplatiť veriteľovi celkovú čiastku 897,00 € a to v 13 mesačných splátkach, pričom prvé tri
mesačné splátky boli vo výške 3,25 € a ďalších 10 pravidelných mesačných splátok mali dohodnutú
výšku 88,73 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného
zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný na úhradu dlhu celkovo
zaplatil 539,42 € z toho poslednú sumu dňa 12. 08. 2014. Keďže žalovaný neplnil riadne a včas žalobca
mu oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. a na tento svoj krok žalovaného najprv

upozornil predžalobnou upomienkou zo dňa 12. 11. 2013, a keďže žalovaný dlh nezaplatil, žalobca
oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 27. 05. 2014 oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatný
k 09. 07. 2014. Po tomto dátume žalovaný ešte uhradil sumu 159,66 €. Keďže zvyšok dlhu neuhradil,
žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená včas s prílohami a s poučením súdu do
vlastných rúk.

5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 10. 11. 2016 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.6. Vzhľadom na to, že žalovaný nenamietal tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, pokiaľ ide o uzavretie
zmluvy, zmluvné dojednania v nej, doručenie korešpondencie žalobcu spočívajúce v predžalobnej
upomienke a oznámením o zosplatnení dlhu, súd považoval tieto skutkové tvrdenia žalobcu za

nesporné, rovnako za nesporné považoval aj tvrdenia žalobcu o sumách, ktoré žalovaný žalobcovi na
úhradu dlhu zaplatil.

7. Súd sa však podrobne oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe
a vzhľadom na jej obsah súd zistil, že žaloba nieje v celom rozsahu dôvodná, nakoľko platne podľa

presvedčenia súdu neboli dojednané niektoré dôležité náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

8. Zmluva podľa presvedčenia súdu neobsahovala pre bežného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľne
určený termín zročnosti jednotlivých splátok a určito nevymedzovala tzv. konečnú splatnosť úveru tak,
abyotejtonáležitostizmluvynemohlivzniknúťmedzizmluvnýmistranamipochybnosti.Voformulárovom
tlačive zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný mal splácať dlh v splátkach a v termínoch tak, ako žalobca

uviedol v žalobe s tým, že prvá splátka bola zročný 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady bol uvedený ako 25.
deň v mesiaci, pričom zmluva tak, ako konštatoval žalobca, bola uzavretá 31. 07. 2013. Z tohto vyplýva,
že prvá splátka bola zročná 10. 08. 2013 a za predpokladu, že ďalšie splátky mali byť zročné vždy
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, v žiadnom prípade nemohol termín splatnosti 2. až 13.

splátky pripadnúť na 25. deň v mesiaci. Naviac termíny zročnosti splátok sa v jednotlivých mesiacoch
posúvali a to v závislosti od počtu dní toho, ktorého kalendárneho mesiaca. Podľa presvedčenia súdu,
vzhľadom na formuláciu zročnosti jednotlivých splátok, veriteľ dostatočne zrozumiteľným spôsobom pre
bežného spotrebiteľa nevyjadril zročnosť 2. až 13. splátky, pričom mu nič nebránilo stanoviť zročnosť
splátok s uvedením presného dňa toho, ktorého kalendárneho mesiaca a to tak, aby sa termín zročnosti

jednotlivých splátok od 2. po 13. podľa počtu dní v mesiaci nepohyboval. Táto nezrozumiteľnosť podľa
presvedčeniasúduspôsobujeneplatnosťustanoveniaozročnostijednotlivýchsplátokvzmluvevzmysle
ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Neplatné dojednanie termínu zročnosti jednotlivých splátok spôsobuje podľa presvedčenia súdu
následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Dostatočne určito nebol vymedzený ani termín konečnej splatnosti úveru ako ďalšia obligatórna
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle platnej právnej úpravy, keď v článku 2 všeobecných

obchodných podmienok žalobcu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, konečnou splatnosťou úveru
sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru
je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Z daného ustanovenia nie je zrejmé,
či konečnou splatnosťou úveru sa rozumie termín uhradenia poslednej splátky úveru pri pravidelnom
splácaní alebo v prípade omeškania dlžníka a pod..

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musím okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

12. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musím obsahovať
aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Vzhľadom na použitý výraz „termín“ je zrejmé, že týmto termínom musí byť konkrétne určený alebo
aspoň bez pochybností určiteľne vymedzený deň, mesiac a rok konečnej splatnosti úveru.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

15. Neplatné dojednanie termínu zročnosti splátok a neplatné dojednanie končenej splatnosti úveru
pre jeho neurčitosť, spôsobuje absenciu týchto náležitostí a podľa presvedčenia súdu aj následok, žeposkytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak teda žalovanému bola
poskytnutá istina úveru vo výške 650 €, z ktorej on zaplatil ku dňu spísania žaloby sumu 539,42 €, je
zrejmé, že žalobcovi na istine dlhuje len sumu 110,58 €. Žalobca, vzhľadom na skutočnosť, že úver je

bezúročný a bez poplatkov, nemá právo na odplatu vo forme úrokov a odmeny z istiny.

16. Preto súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil len to, čo mu dlhuje na istine, čiže sumu 110,58
€.

17. Pokiaľ ide o zosplatnenie dlhu, je zrejmé, že žalovaný, ktorý až po dni 09. 07. 2014 zaplatil ešte
159,66 € úver riadne nesplácal a bol s úhradou splátok v omeškaní. Podľa presvedčenia súdu preto
žalobca platne zosplatniť dlh v zmysle ust. § 53 ods. 8 Obč. zák., keď na právo zosplatniť dlh najprv
žalovaného upozornil v predžalobnej upomienke zo dňa 12. 11. 2013, ktorá bola žalovanému zaslaná
ako doporučená zásielka a následne listom z 27. 05. 2014 dlh zosplatnil k 09. 07. 2014. O doručení
tohto oznámenia súd pochybnosti nemal, preto je žalovaný od 10. 07. 2014 v omeškaní s úhradou

zvyšku dlhu a žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč.
zák. vo výške upravenej v ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Sadzba úroku z omeškania je o 5 % bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

18. Súd z týchto dôvodov rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku a vo zvyšku
uplatneného nároku, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade žiadna zo strán nebola v celom rozsahu úspešná,
naopak ich úspech a neúspech bol takmer rovnaký, a preto súd v zmysle citovaného ustanovenia
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.