Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217284
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4312217284.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v spore žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému : Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Levice dňa 28.09.2012 domáhal voči žalovanému

zaplatenia majetkovej škody v sume 1.276,48 eur, nemajetkovej ujmy v sume 255,30 eur a trov konania.
V žalobe uviedol, že pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere dlžníkom (povinným) navrhol vykonať exekúciu podaním návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny
exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v

zákonom ustanovenej dobe do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že
vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia až dňa 1.2.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Zároveň žiadal, aby nadriadený súd rozhodol po prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu Levice sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

2/ Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 22.10.2012, č.k. 25NcC/482/2012-9 rozhodol, že
sudcovia Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Okresnom súde Levice pod sp.zn. 12C/313/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra.

Okresný súd Levice vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 8.01.2013.

3/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.7.2013 uviedol, že žiada žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. V podaní uviedol námietky voči náležitostiam žaloby a tiež k nesplneniu podmienkyuplatnenia nároku na súde až po uplynutí 6-mesačnej lehoty po podaní žiadosti na predbežné
prerokovanie. Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, ani nedodržaním zákonom
stanovenej lehoty ani nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Pri každom uplatnenom nároku, pri

ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.04.2009 uplatnil námietku premlčania. Odporca ďalej namietal vznik škody, vyčíslenie škody a vznik
nemajetkovej ujmy.

4/ Strany sporu ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, súd postupoval podľa § 180 CSP a vec

prejednal v ich neprítomnosti.

5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, exekučným
spisom 7Er 401/2010, Spr 1001/2012 a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav a dospel k takémuto právnemu záveru.

6/ŽalobcapodalnávrhnavykonanieexekúcievoformespísaniazápisnicepredJUDr.RudolfomKrutým,
súdnym exekútorom, dňa 27.4.2010. Súdny exekútor podal dňa 24.6.2010 na Okresný súd Levice
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde Levice
pod sp.zn. 7Er/401/2010. Exekučný súd vyzval navrhovateľa na predloženie zmluvy o úvere, ktorú
navrhovateľ predložil dňa 16.9.2010 a podal sťažnosť na postup súdu. Exekučný súd uznesením č.k.

7Er/401/2010-15, zo dňa 15.10.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Odvolací súd uznesením č.k. 26CoE/186/2010-31 uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil. Následne Okresný súd Levice uznesením č.k. 7Er 401/2010-44 exekúciu zastavil.

7/ Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

dňa 25.9.2012

8/ Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

9/ Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

10/ Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

11/ Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

12/ Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.13/ Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14/ Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

15/ Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

16/ Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody

sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

17/ Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

18/ Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) (účinný do 31.05.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

19/ Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných

predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne
existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú

aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v
nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),
či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne
nevydanie rozhodnutia vôbec, ako i v nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov

fyzických a právnických osôb. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej
povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné
preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho
konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že
ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

20/ Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje
poškodenému domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm.a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v
dôsledkurozhodnutiavydanéhosúdomaleboakškodabolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom

súdu.

21/ Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na
súde uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody
na príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na

náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné
prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

22/ Súd mal zo zoznamu podaní, ktorý je uložený na správe súdu pod Spr/1001/2012, preukázané,
že žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.09.2012. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok

na súde pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný návrh
bol doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

23/ Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

24/ Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 1.276,48 eur a nemajetkovej
ujmy v sume 255,30 eur z dôvodu, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď preskúmal

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu, čím bez legálnych predpokladov založil
svoju právomoc, dôsledkom, ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav na meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné

preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci verenej právomocí ako exekučnému súdu
neprináleží. Ide teda o nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom
súdu, ako orgánu verejnej moci.

25/ Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže mať za následok

vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade porušenia povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, v prípade zbytočných prieťahov v konaní a v prípade iného nezákonného
zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

26/ Súd poukazuje na to, že v danej veci bolo exekučné konanie začaté spísaním zápisnice pred súdnym
exekútorom, ktorého si oprávnený vybral, dňa 27.4.2010. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku je
na uvedenú vec potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010.

27/ Vo vzťahu k porušeniu povinnosti exekučného súdu písomne poveriť súdneho exekútora

vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti mal súd vykonaným dokazovaním kópiou spisu
Okresného súdu Levice sp.zn. 7Er/401/2010 preukázané, že medzi podaním žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.6.2010 (č.l.30) a rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia dňa 15.10.2010 (č.l.44), síce uplynula určitá doba,
počas uvedenej doby však exekučný súd nebol nečinný, keď vyzval navrhovateľa na predloženie

fotokópie úverovej zmluvy (č.l.37). Následne skúmal formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, ktorý v danej veci bol exekučným titulom, a keď dospel k záveru, že tento
trpí nedostatkami, na základe ktorých ho nie je možné považovať za materiálne vykonateľný exekučný
titul, žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

28/Rozhodovaciačinnosťsúdujeproces,vktoromvecneamiestnepríslušnýsúdrozhodujeoprávacha
právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu. Pokiaľ je zákonodarcom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, je ňou súdviazaný a je povinný ju dodržať. Táto povinnosť však nemôže byť bezvýhradná, bez ohľadu na okolnosti
každého jednotlivého prípadu.

29/ Ako už bolo uvedené vyššie konajúci súd, ako orgán štátnej moci, musí vydať v prvom rade
rozhodnutie zákonné a spravodlivé, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. To znamená,
že súd musí mať pre svoje rozhodnutie všetky potrebné podklady. Podľa názoru súdu akákoľvek lehota,
ktorúzákonstanovujenarozhodnutiesúdu,nemôžezačaťobjektívneplynúťskôr,akomásúdoprávnený
vo veci rozhodnúť k dispozícii všetky pre rozhodnutie relevantné podklady. Opačný výklad by znamenal,

že súd by mal povinnosť rozhodnúť napriek tomu, že nemá pre rozhodnutie potrebné podklady, čo
je v rozpore s požiadavkou, aby súdy rozhodovali zákonne a spravodlivo a aby ich rozhodnutia boli
preskúmateľné z hľadiska dôvodov.

30/ Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu v
dôsledku porušenia povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, či v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, nezistil.
Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa
15.10.2010.Nakoľkovdanejvecibolorozhodnutéozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,jeuvedená
lehota primeraná, vzhľadom na zložitosť veci a závažnosť rozhodnutia exekučného súdu.

31/ Čo sa týka žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ktorý spočíval v preskúmavaní práva žalobcu na
zaplatenie pohľadávky, súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
je exekučný súd ex offo povinný skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, či sú v súlade so zákonom. Pri posudzovaní súladu exekučného

titulu so zákonom je exekučný súd povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to
mal právomoc, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V prípade, ak exekučný titul vydal
orgán, ktorý na to právomoc nemal, je takéto rozhodnutie ničotné (nulitné) a teda z právneho hľadiska
neexistujúce a nezaväzujúce. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal,
tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rozhodnutej veci.

32/ V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať, či nie sú dôvody
neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú

ustanovenia § 45 zákona v rozhodcovskom konaní, najmä existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy a
skutočnosti, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade ich zistenia súd
musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

33/ Povinnosť exekučného súdu, rozhodujúceho o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku
vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve a, ak ide o neprimeranú doložku, vyvodiť z toho závery podľa vnútroštátneho
práva, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08. Takúto interpretáciu
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovení exekučného poriadku vyžaduje naplnenie

princípu ochrany spotrebiteľa, ktorým je odstránenie nerovnováhy v právach a v povinnostiach
založenýchspotrebiteľskouzmluvounaťarchuspotrebiteľa.Tentovýklad vyplývatiežzpovinnostisúdov
rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok
uplatňovaný.

34/ Povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska súladu so zákonom, znamená skúmať, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne
vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené

všeobecné podmienky konania podľa § 103 OSP (§ 161 CSP). V tomto štádiu skúmania exekučný
súd nevykonáva dokazovanie, ako procesnú činnosť súdu, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti exekučného konania. Dokazovanie vyžadujúce nariadenie pojednávania v možnosti
účasti oprávneného a povinného v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy z dôvodu, žeby sa tým zmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí
exekúcie. K rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo
dňa 29.04.2013 sp.zn. 5MCdo 11/2012.

35/ Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu v
dôsledku vykonania úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, spočívajúci v preskúmavaní
práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky nezistil. Postup exekučného súdu, výsledkom ktorého bolo
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, bol v súlade so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku). O správnosti rozhodnutia exekučného súdu svedčí aj skutočnosť, že bolo
odvolacím súdom potvrdené.

36/ Otázku nesprávneho úradného postupu súd riešil vyššie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd
postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatuje, že prípadné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi. Vo vzťahu k namietanému

postupu exekučného súdu, ktorý podľa žalobcu postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd poukazuje
na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je oprávnený
skúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd pritom vychádza z platnej právnej úpravy, podľa
ktorej existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa čl.

127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky skúma porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa troch základných kritérií, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(I. ÚS 41/12). Postup súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, teda súdne konanie, nie je oprávnený
preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný

súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo viacero orgánov oprávnených v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by všeobecný
súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov,
znamenalo by to, že všeobecný súd by preskúmaval postup iného všeobecného súdu, pričom zároveň

by mohlo dôjsť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď vecne príslušné na prejednanie a
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú okresné súdy, ale súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a
právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa,
napr. krajské súdy, alebo aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Všeobecný súd môže priznať náhradu
škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že o existencii zbytočných prieťahov bolo

rozhodnuté na to oprávneným orgánom, ktorým je Ústavný súd Slovenskej republiky.

37/ V danej veci je nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu
v exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.

38/ Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon
(ktorý spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu
bol v súlade so zákonom, ktorý rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v primeranej lehote, pričom jeho postup, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, bol v súlade so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Vo vzťahu k
zbytočným prieťahom súd konštatoval, že tieto z pozície všeobecného súdu nie je oprávnený skúmať,
keď uvedené oprávnenie prináleží len Ústavnému súdu Slovenskej republiky, pričom v konaní nebolo
sporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v exekučnom konaní

z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo. Pokiaľ nie je preukázané splnenie prvého, základného
predpokladu zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, nie je, podľa názoru súdu, potrebné
skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie majetku poškodeného
je predpokladom zodpovednosti len ak škoda bola priamo a nesprostredkovane spôsobená výlučne

konaním (opomenutím), ktoré bolo vo vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného rozhodujúce, to
znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, majetok žalobcu sa nemohol zmenšiť.39/ Napriek vyššie uvedenému názoru súdu, súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o vzniku škody vo
výške 1.276,48 eur postupom exekučného súdu, v konaní preukázané nebolo.

40/ Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003
Z.z. súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva,
ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V
nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že nesprávny úradný postup exekučného súdu

nezistil a rovnako ani vznik škody na strane žalobcu v konaní preukázaný nebol, nebolo dôvodné, aby sa
zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre rozhodnutie
o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

41/ Na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti a ich právneho vyhodnotenia súd, dospel k

záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

42/ Obranu odporcu spočívajúcu v tvrdení, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko neuplynula
šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, súd nepovažoval za dôvodnú. Ako už bolo vyššie

konštatované žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.09.2012, z čoho vyplýva, že žalobca uplatnil
svoj nárok na súde síce pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti,
keď žaloba bola doručená Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012, ale žalobný návrh nebol podaný
predčasne, nakoľko počas súdneho konania šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie žiadosti

uplynula a v konaní nebolo sporné, že žalovaný nárok popiera.

43/ Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44/ Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45/ Žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania. Tieto mu ale súd
nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.