Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/97/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211736
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4211211736.10

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v konaní navrhovateľky: Z. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom H., W. XXX/XX proti povinnému z výživného: C. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom H., W.
XXX/XX o návrhu na určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala určenia výživného medzi manželmi, keď
poukázala na zlú životnú situáciu v ktorej sa nachádza. Uviedla že je bez príjmu a žiada určiť výživné
taktiež z dôvodu, že je to nutné pre získanie dávok v hmotnej núdzi. Uviedla, že s manželom žije v
spoločnej domácnosti

2. Na pojednávaní 16.10.2012 a 28.3.2013 povinný z výživného k návrhu uviedol, že prispieval a
prispieva navrhovateľke, že jej dáva peniaze. Okrem toho uviedol, že platí všetok chod domácnosti a to
i napriek tomu, že s ňou už nežije dlhú dobu.

3. Na pojednávanie konané dňa 28.10.2016 sa navrhovateľ nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnila, o

odročenie pojednávania nežiadala. Povinný z výživného sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával
podľa § 180 CSP v neprítomnosti navrhovateľky a povinného z výživného. Súd vykonal dokazovanie
sobášnymlistom,lekárskymisprávami,kópioupoštovejpoukážky,zápisnicamizpojednávaní, daňovými
priznaniami povinného za roky 2010 až 2015, vyjadrením úradu práce o poberaní sociálnych dávok
navrhovateľkou, listami vlastníctva, vyjadrením Sociálnej poisťovne a ďalšími k spisu pripojenými
listinami a zistil nasledovné:

4. Navrhovateľka uzavrela s povinným z výživného manželstvo dňa 6.11.1976. s povinným žijú doposiaľ
v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka od júna 2013 trpí a je liečená na rakovinu hrubého čreva,
pričom zdravotný stav jej zabraňuje riadne sa zamestnať. Zdravotný stav navrhovateľke neumožňuje
riadne chodiť a musí spravidla dochádzať autom, ktoré nie je v jej vlastníctve, a teda má zvýšené
náklady i vzhľadom k tomuto. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, 100 € poskytovaných manželom jej

nepostačuje vôbec na pokrytie nákladov na lieky a okrem toho musí pravidelne hradiť iné ďalšie výdavky:
príjem tekutín, vodu, špeciálne potraviny a iné. Pred zhoršením zdravotného stavu, t.j. pred júnom 2013
navrhovateľka pracovala formou VPP, ďalej ako vrátnička či upratovačka. V súčasnosti je navrhovateľka
vedená na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40
€ mesačnePovinný z výživného je zamestnaný, pracuje v Bratislave ako živnostník, prispieva na chod domácnosti,
hoci v nej podľa jeho slov nežije. Spolu s navrhovateľkou býva v dome, ktorého sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi.

5. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

6. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo
smrťou jedného z manželov, príp. jeho vyhlásením za mŕtveho.
Existencia manželstva je tak hneď prvým, základným predpokladom pre vznik vyživovacej povinnosti
medzi manželmi. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou. Manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je založená na myšlienke zabezpečenia zásadne rovnakej
životnej úrovne oboch manželov po dobu právnej existencie manželstva. Ďalším predpokladom pre
určenie manželského výživného je teda, popri existencii manželstva, rozdielnosť životnej úrovne
manželov. Na rozdiel od niektorých iných vyživovacích povinností (napr. vyživovacej povinnosti detí k
rodičom) sa pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi nevyžaduje splnenie podmienky odkázanosti

na výživu. V dôsledku toho možno o uplatnení výživného medzi manželmi hovoriť aj v situáciách, keď
sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, avšak ich
oddeleným hospodárením vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Výživné na manžela/ku nemožno priznať,
akbytobolovrozporesdobrýmimravmi.Vzhľadomnauvedenémožnovyvodiťnasledovnépredpoklady
pre vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi:

· právna existencia manželstva,
· odlišná životná úroveň manželov,
· súlad s dobrými mravmi.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom.
Zároveň vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovacej povinnosti rodičov voči ich

ženatým alebo vydatým deťom. Uvedené znamená, že ak dieťa uzavrie manželstvo a nie je schopné
samo sa živiť, vyživovaciu povinnosť k nemu má predovšetkým manžel. Až v prípade, že si manžel
túto vyživovaciu povinnosť nie je schopný plniť, možno podporne uvažovať nad uplatnením vyživovacej
povinnosti rodičov. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť. Súd pri určení výživného taktiež prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Pokiaľ ide o okamih, od ktorého môže súd priznať výživné na manžela/ku,
týmto je deň začatia súdneho konania. Treba teda zdôrazniť, že výživné na manžela/ku nie je možné

priznať spätne, ale len odo dňa podania návrhu na súd. Medzi dôvody, pre ktoré je možné žiadať o
výživné na manželku možno zaradiť napr.:
· u mladších žien sa ako dôvod uplatňuje starostlivosť o dieťa do 3 rokov,
· u žien v strednom veku a starších sa ako dôvod uplatňuje ochorenie a z neho vyplývajúca neschopnosť
zaobstarať si prostriedky na živobytie zárobkovou činnosťou,

· u žien v dôchodkovom veku sa ako dôvod uplatňuje, že stále bola domáca, zabezpečovala starostlivosť
o manžela, deti a domácnosť a teraz nemá žiadnu kvalifikáciu, resp. pôvodnú kvalifikáciu stratila alebo
že vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav už nemôže získať žiadne zamestnanie.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi nemožno podať, ak manželstvo už zaniklo.
Povinnosť platiť výživné na manžela/ku zaniká rozvodom manželstva, napriek tomu, že bola ustanovená

súdom.

7. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že návrh navrhovateľky nie je
dôvodný. Vyššie súd uviedol presne a podrobne aké predpoklady je nutné naplniť na to, aby bolo možné
priznať výživné medzi manželmi. Súd je názoru, že daný je iba základný dôvod a to dôvod trvania

manželstva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a povinný z výživného sú od
roku 1976 manželmi. Z uvedeného teda vyplýva, že hocktorý s manželov sa mohol domáhať určenia
manželského výživného. V danom prípade tak učinila navrhovateľka, teda manželka.Čo sa týka ďalších dvoch podmienok priznania manželského výživného, je súd názoru, že tak dôvod
odlišnej životnej úrovni ako ani dôvod súladu s dobrými mravmi daný nie je. Súd z vykonaného
dokazovania poukazuje najmä na tú skutočnosť, že navrhovateľka je spolu s povinným spoluvlastníčkou

rodinného domu v pomere 1/1 (výpis LV č. 1804). Okrem toho je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti - vinice o výmere 2917 m2 (výpis LV č. 3054). Teda z uvedeného možno ustáliť tú
skutočnosť, že navrhovateľka a povinný majú rovnaké podmienky na život, teda zdielajú spoločne
rovnaký príbytok. Je nepochybné, že povinný z výživného prispieva navrhovateľke sumou 100 €
mesačne, čo vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní v roku 2012 a jednak i z vyjadrenia navrhovateľky,

ktorým ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, pričom v tomto písomnom vyjadrení uviedla, že „ 100 €
my nestačí ani na dokrívanie náklady na lieky, na tankovanie do aute, na stravu ...“. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľka nepopiera tvrdenie žalovaného o tom, že jej prispieva na výživu. Z daného
teda možno konštatovať, že povinný prispeje ročne navrhovateľke sumou 1 200 €.
Ďalej mal súd preukázané zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, odbor služieb
zamestnanosti, odbor sociálnych vecí a rodiny, že navrhovateľka mesačne poberá dávku v hmotnej

núdzi vo výške 117,40 € mesačne, ktoré poberá od 1.7.2011 doposiaľ. Možno teda konštatovať, že takto
získala v roku 2011 sumu 962,08€, v roku 2012 sumu 2176,44 €, v roku 2013 sumu 1865,22 €, v roku
2014 sumu 1395,50 €, v roku 2015 sumu 1408,80 € a v roku 2016 získala sumu 1408,40 € (potvrdenia
úradu práce na čl 247 a 211 až 219 spisu.). Z daného teda vyplýva, že navrhovateľka mohla mať v
obdobírokov2011až2016každoročnýpríjemod3376,44€(rok2012-1200+2176,44)ponajnižšípríjem

v roku 2014 vo výške 2595,50€.( rok 2013- 1200+1395,50).
Naproti tomu z daňových výpisov povinného z výživného vyplýva, že tento mal v rokoch 2011 až 2015
nasledovný príjem: v roku 2011 vo výške XXXX,XX €, roku 2012 vo výške XXXX,XX . €, v roku 2013
vo výške XXXX,XX €, v roku 2014 sumu vo výške XXXX €, v roku 2015 sumu XXXX. €. Z uvedeného
ročného príjmu poukazuje vždy 1200 € navrhovateľke. Z toho vyplýva, že jeho ročný príjem sa pohybuje

od najvyššej miery v roku 2011 vo výške XXXX,XX € (XXXX,XX-XXXX) po najnižšiu v roku 2013 vo
výške XXX,XX € (XXXX,XX-XXXX) (daňové priznania čl XXX a nasl. spisu). Popri tom ešte povinný
podľa vyjadrenia na pojednávaní hradí i náklady na chod domácnosti ako sú elektrina, odpad a iné. Iné
dávky okrem príjmu povinný z výživného nemá.
Celkovo je tak možné konštatovať, že životná úroveň manželov je takmer totožná. Navrhovateľka a

povinný z výživného majú v sledovanom období rokov 2011 až 2015 resp. 2016 takmer rovnaké príjmy,
žijú v rovnakom dome, ktorý povinný obýva v menšej miere ako navrhovateľka, nakoľko sa zdržiava v
týždni v Bratislave v mieste výkonu práce. Zhoršený zdravotný stav navrhovateľky nemôže súd brať ako
niečo, čo zhoršuje životnú úroveň navrhovateľky voči povinnému, a čo by malo byť akýmsi merítkom
na pomyselnej váhe, ktorá meria životnú úroveň oboch manželov. Tu sa musí poukázať primárne na

finančný status oboch manželov a z vykonaného dokazovania vyplýva, že tento je takmer totožný.
Tým súd konštatuje, že vyššie uvedená podmienka odlišnosti životnej úrovne daná nie je, nakoľko
nikto z navrhovateľky a povinného nežije nadštandardnejším spôsobom života, hoci sa to vzhľadom k
zdravotnému stavu navrhovateľky môže javiť.
Na záver je súd i toho názoru, že prípadné priznanie manželského výživného v prospech navrhovateľky,

by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to z toho dôvodu, že povinný prispieva resp. uhrádza všetky
náklady, ktoré vznikajú s chodom domácnosti, stará sa o zabezpečenie základných a už bežných
návykov spoločnosti (prísun elektrickej energie, odvoz odpadu), rovnako tak dobrovoľne prispieva
navrhovateľke sumou 100 €, ktorá jej pomáha v živobytí a už uvedené uhrádzanie nákladov na chod
domácnosti sú taktiež nepochybne veľkým prínosom do života navrhovateľky, keď uhrádza náklady

i napriek tomu, že dom užíva menej. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný dobrovoľne poskytuje
navrhovateľke pomoc, a teda priznanie ďalšieho výživného by zhoršilo finančné možnosti povinného a
tým by sa dostalo do rozporu s dobrými mravmi.
Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľky na určenie výživného medzi
manželmi, nakoľko neboli splnené a v konaní preukázané 2 základné predpoklady pre vyhovenie

návrhu, a to rozdielna životná úroveň a súlad s dobrými mravmi.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.