Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:1113206662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov
SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému:
AGROSLUŽBY Svidník, s.r.o., so sídlom Stropkovská 474, 089 01 Svidník, IČO: 31 734 154, právne
zastúpenémuJUDr.DušanomMaruščákom,advokátomsosídlomHrnčiarska1619/42,09101Stropkov,
o zaplatenie 331,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.
3Cb/4/2014-91 zo dňa 6.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie

Sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 331,94 eur a nahradiť mu trovy konania a vo výške 19,50 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že :

2.1 Žalobca žalobou zo dňa 22.2.2013 uplatnil proti žalovanému predmetný nárok s odôvodením, že
vedie v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Službu „CD-55-vedenie účtu
majiteľa“ poskytuje žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 Zákona o cenných papieroch za odplatu za odplatu.
Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, v znení
neskorších Dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na
základe uvedeného fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“, a to za

rok 2008, v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry.

2.2 Súdvoveci rozhodolrozsudkomzodňa29.5.2015podč.k.3Cb/4/2014-59tak,žežalobuzamietola
zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 172,44 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho
poplatku za podaný odpor vo výške 19,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 152,94 eur, na
účet právneho zástupcu žalovaného.

2.3 Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 9.2.2016, zrušil rozsudok
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.2.4. V zmysle intencií uznesenia Krajského súdu Prešov tunajší súd doplnil dokazovanie výsluchom
právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca vedie v zmysle zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Službu „CD-55-vedenie účtu majiteľa“ poskytuje
žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 Zákona o cenných papieroch za odplatu. Cena služby je vypočítaná
v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, v znení neskorších Dodatkov, ktorý
bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval
žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“, a to za rok 2008, v súlade s cenníkom v

znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry. Žalobca žalovanému faktúrou č. 8000017378 zo dňa
31.12.2008 s dátumom splatnosti dňa 28.2.2009 fakturoval za vedenie účtu majiteľa cenných papierov
sumu 331,94 eur (10.000,- Sk). Z výpisu z účtu cenných papierov z Centrálneho depozitára cenných
papierov SR, a.s., Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, registračné číslo XXXXXXX vyplýva, že
jedná sa o výpis z účtu právnickej osoby, a to žalovaného, z ktorého je zrejme, že obchodná spoločnosť
žalovaného vlastní cenné papiere ISIN: P. s dátumom vydania emisie 29.3.1993, druh CP: XX -

akcia kmeňová, forma CP: 1 - na doručiteľa, v menovitej hodnote 1 000 Sk. Z výpisu z obchodného
registra žalovaného, že žalovaný od 6.2.2008 zmenil obchodné meno na AGROSUŽBY Svidník, s.r.o.,
so sídlom Stropkovská 474, 089 01 Svidník, IČO: 31 734 154, pričom obchodné meno žalovaného
do 5.2.2008 bolo POĽNOSLUŽBY ONDAVA Svidník, spoločnosť s ručením obmedzeným. Súd zistil,
že nárok žalobcu nie je premlčaný, čo skonštatoval aj vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Prešove.

Vzhľadom na uvedené preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovanej strany, s týmito sa súd nestotožnil.

2.5 Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s p. a keďže
žalobca mal vo veci plný úspech súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že
súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu
majiteľa cenných papierov nie je premlčaný. Žalovaný poukazuje na to, že faktúra č. 8000017378 zo
dňa 31.12.2008 mu nebola do dnešného dňa žalobcom doručená, a táto bola žalovanému odstúpená

až po tom, čo bola žalobcom predložená súdu prvej inštancie podaním žalobcu z 9.3.2015. Ani
v texte pôvodnej žaloby sa číslo faktúry neuvádza. Za prípadnú výzvu žalobcu na zaplatenie by
preto bolo možné považovať až doručenie žaloby žalovanému 1.4.2014. Obchodný zákonník upravuje
problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov ust. § 387 a nasl.. Pre určenie začiatku a
trvania premlčacej doby je v § 391 ods. 1 Obch. zák. upravené všeobecné pravidlo, podľa ktorého

pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde. Týmto spôsobom je všeobecne určený začiatok plynutia premlčacej doby. Následne
Obch. zák. v ďalších ustanoveniach upravuje počiatok plynutia premlčacej doby osobitne pre jednotlivé
práva. Všeobecný začiatok premlčacej doby pritom nie je možné stotožňovať so splatnosťou záväzku.
Doterajšia judikatúra nielen NS SR ale aj NS ČR v súlade so znením § 391 ods. 1 zdôrazňuje, že

pre začiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy právo mohlo byť vykonané
po prvýkrát. Osobitná úprava počiatku plynutia premlčacej doby pre záväzkové vzťahy, v ktorých sa
povinnosť plniť záväzok dlžníkom viaže na moment splatnosti záväzku je upravená v § 392 ods. 1 Obch.
zák. V zmysle tohto ustanovenia pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením. Ust. § 392 ods. 1 Obch. zák. sa preto bude na

právne vzťahy aplikovať buď prípade, kedy je doba splatnosti medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá a
vtedy premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po dobe splatnosti, alebo v prípade, kedy doba
plnenia medzi dlžníkom a veriteľom nie je dohodnutá, ale určí sa podľa znenia § 340 ods. 2 Obch. zák.,
podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený považovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho

veriteľ o plnenie požiadal. I keď v oboch uvedených prípadoch sa aplikuje ust. § 392 ods. 1 Obch. zák.,
je potrebné rozlišovať, či si strany v záväzkovom vzťahu dohodli dobu, v ktorej je dlžník povinný plniť,
alebo či sa doba splatnosti bude určovať v zmysle § 340 ods. 2 Obch. zák., kedy je veriteľ oprávnený
vyvolať splatnosť záväzku. Medzi sporovým stranami nebol určený presný dátum splatnosti, ku ktorému
bude povinný žalovaný uhradiť tento poplatok, avšak ex lége bol určený časový interval, v ktorom mu

táto povinnosť vznikne, čo znamená, že faktúru mohol žalobca vystaviť, počnúc dňom 1.1.2009 až so
splatnosťou ku dňu vystavenia faktúry. V deň kedy žalobca vyzval žalovaného na základe vystavenej
faktúry na zaplatenie pohľadávky tak nie je v zmysle doterajšej judikatúry právne významný, pretože z
hľadiska premlčacej doby nie je rozhodujúce, kedy bola urobená výzva na zaplatenie vymáhanej čiastky,ale je rozhodujúci deň, kedy mohol žalobca po prvýkrát výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky urobiť, teda
kedy mu vzniklo právo na zaplatenie vymáhanej pohľadávky, a kedy zároveň mohol bez zbytočného
odkladu od tejto doby vyzvať žalovaného k zaplateniu, napríklad vystaviť faktúru. Skutočnosť, že v

dohodnutom čase faktúru nevystavil preto nie je možné pripísať na vrub žalovaného. Žalovaný je toho
názoru, že uplynutím všeobecnej premlčacej doby by došlo aj k premlčaniu práva žalobcu na výzvu
žalobcu na poskytnutie plnenia žalovaný. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania prvostupňového
vo výške 285,15 eur a odvolacieho vo výške 61,67 eur.

4. Žalobca k podanému odvolaniu nepodal vyjadrenie, aj keď mu rovnopis podaného odvolania bol
doručený 30.6.2016 (správa od Slovenskej pošty pripojená ku č.l. 95 spisu).

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal podané odvolanie v zmysle ust. § 385 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia

pojednávania. Vo veci totiž nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si
nariadenie pojednávania ani dôležitý verejný záujem. Pre vec je určujúcim aj aplikácia ustanovení § 470
ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ale aj ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Nutné je teda prihliadať na účinky odvolania, ktoré bolo realizované ešte za platnosti zák. č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov (O.s.p.), ale pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
sa treba riadiť i ustanoveniami nového procesného poriadku. Odvolací súd tak vychádzal aj z toho, že pri
prieskumenapadnutéhorozhodnutiajeviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(§
383 CSP), ale zároveň treba vychádzať aj z toho, že pri prieskume napadnutého rozhodnutia je viazaný

rozsahom i dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Aj po takomto prieskume odvolací súd
konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a na
takto zistený skutkový stav (aj pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p.) súd použil aj správnu aplikáciu a
interpretáciu v dôvodoch rozhodnutia uvedených právnych noriem.

6. Vychádzajúc z obsahu prednesov sporových strán i z obsahu realizovaných dôkazov v doterajšom
konaní je pre rozhodnutie v predmetnej veci určujúcim zodpovedanie otázky či vzhľadom na žalovaným
uplatnenú námietku premlčania možno žalobcovi priznať ním uplatnený nárok na zaplatenie ceny služby
- vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008. Žaloba uplatňujúca tento nárok bola súdu
doručená 26.2.2013.

7. Odvolací súd už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí č.k. 2 Cob/77/2015 - 81 z 9.2.2016 zaujal
právny názor na posúdenie uplatnenej námietky premlčania. V nasledujúcom konaní pred súdom prvej
inštancie nedošlo k takej zmene skutkových zistení, ktorá by mala za následok dôvodnosť zmeny
právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v uvedenom rozhodnutí. Súd prvej inštancie riadiac sa

týmto názorom (§ 226 O.s.p.) vec opätovne prejednal, správne a zodpovedajúco ust.§ 153 ods.1 O.s.p.
zistil skutkový stav a z neho vyvodil i správny právny záver o tom, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

8. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

9.Zhľadiskaaplikácieustanoveníopremlčaníjepretodôležitépresnevedieťokamih,kedyvkonkrétnom
prípade začína plynúť premlčacia doba. Citované ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka
zdôrazňuje u práv vymáhateľných na súde začiatok plynutia premlčacej doby dňom, kedy právo mohlo
byť uplatnené na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné prvýkrát vykonať alebo ak

sa právo stalo nárokom (actio nata). Spravidla ide o deň, kedy sa stal dlh splatným, teda deň, kedy ho
mal dlžník prvýkrát splniť. Nemožno tak zamieňať vznik práva samotného so vznikom nároku a naopak
je potrebné sa zaoberať posúdením, kedy sa dlh žalovaného stal splatným, a kedy mohol žalobca svoje
právo na súde prvýkrát dôvodne uplatniť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že čas plnenia obchodných
záväzkov všeobecne je upravený v ust. § 340 Obch. zák..

10. Podľa § 340 ods. 1 Obch. zák. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.11. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

12. Ustanovenie § 340 ods. 2 Obch. zák. má všeobecný charakter, z čoho vyplýva, že platí pre
všetky obchodné záväzkové vzťahy, t. j. záväzky zo zmluvy aj záväzky za činnosti realizované podľa
príslušného zákona (ak tento neupravuje inak) alebo i záväzky z porušenia práva, pokiaľ neexistuje
osobitná právna úprava.

13. Je nutné vychádzať z toho, že zákon určuje dobu splnenia (splatnosť), nie však čas vzniku práva
samotného. Ak nie je čas splnenia (splatnosť) dohodnutý, ani dohodnutý spôsob jeho určenia, určuje ho
veriteľ tým, že plnenie po dlžníkovi požaduje, a v takom prípade začína premlčacia doba plynúť dňom
nasledujúcim po tom, kedy ho o to požiadal, teda, keď už vznikol dlh ako nárok (actio nata).

14. V predmetnej veci aj pri splatnosti poplatku za vedenie účtu vyúčtovaného žalobcom je potrebné
vychádzať z týchto skutočností. Ak samotný žalobca po uplynutí príslušného kalendárneho roku účtoval
žalovanému poplatok za vedenie účtu faktúrou, v ktorej určil lehotu splatnosti dňom 28.2.2009, tento
nárok vymáhateľný na súde mohol byť prvýkrát uplatnený po takto veriteľom určenej dobe splatnosti
záväzku. Najskôr teda mohol byť tento nárok uplatnený na súde po uplynutí lehoty splatnosti, teda dňom

1.3.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.2.2013, uplatnil tak tento návrh v rámci plynutia 4-ročnej
premlčacej doby.

15. Podľa § 402 Obch. zák. premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo
určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho

súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. V predmetnej veci veriteľ
(žalobca) v premlčacej dobe uplatnil svoje právo na súde, dlžník preto nemôže úspešne voči nemu
namietať premlčanie práva.

16. Odvolateľ namieta nedoručenie faktúry. K tejto odvolacej námietke možno uviesť, že z obsahu spisu

je zrejme, že dôkaz o doručení faktúry žalovanému nebol síce súdu predložený (podľa oznámenia
z 12.5.2015 - č.l. 47 spisu žalobca ním nedisponuje), ale každopádne žalobou doručenou súdu
dňa 26.2.2013 žalobca nárok jasne identifikoval, proti v žalobe označenému žalovanému ho riadne
uplatnil, vychádzajúc z vyúčtovania ceny, ktoré mohol realizovať až uplynutím kalendárneho roka 2008
s uvedením primeranej lehoty splatnosti (i pri dodržaní lehôt vyplývajúcich z povinnosti platiteľa

dane z pridanej hodnoty podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z.z. ku ktorým sa sporové strany vyjadrovali v
predchádzajúcom odvolacom konaní v predmetnej veci). Vyúčtovanie ceny podľa faktúry z 31.12.2008
č. 8000017378 (č.l.40 spisu) zodpovedá označeniu čísla faktúry v podanej žalobe (uvedenej v texte
žaloby bezprostredne za IČO-m žalovaného). Za takéhoto stavu niet dôvod na pochybnosti o realizácii
úkonu žalobcu, ktorým určil termín plnenia - splatnosť dňom 28.2.2009. Žiadna zo sporových strán sa

v konaní nevyjadrovala k otázke označenia dlžníka vo faktúre pôvodným obchodným menom (ale so
správnym údajom IČO) a pri princípoch kontradiktórnosti civilného sporového konania nebol dôvod sa
zaoberať touto otázkou súdom prvej inštancie ani súdom odvolacím.

17. Za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správnym. Uplatnené odvolacie dôvody

nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu ani zrušenie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené ako aj v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Žalovanému, uplatňujúcemu pred súdom prvej inštancie
nárok na náhradu trov konania nemohol byť tento nárok prisúdený práve z dôvodu jeho procesného
neúspech v konaní.

18. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, žalobcovi trovy nevznikli, preto pri aplikácii ust. § 396
ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O tomto nároku rozhodoval aj s použitím ust. § 251 CSP.

19.Uvedenérozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).