Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4P/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716207831
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3716207831.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľky

E.. T. S., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, H., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín a manžela navrhovateľky
O.. H. S., nar. X.X.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, H., právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou,
advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov na čas po rozvode k mal. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenej
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd manželstvo E.. T. S., rod. W., nar. X.X.XXXX a O.. H. S.Č., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa
26.4.2008, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu R. F. Q. vo zväzku XX ročník XXXX na
strane XXX pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia:

E.. T. S., nar. 28.10.2011 sa z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý
bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 220,- Eur mesačne, ktoré
bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej od právoplatnosti rozsudku.

Matka je o p r á v n e n á stýkať sa s mal. T.u každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod.

a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., kedy si dieťa v sobotu a v nedeľu o 9.00 hod. prevezme spred
bydliska otca a v sobotu a v nedeľu o 17.00 hod. dieťa pred bydlisko otca privedie a dieťa otcovi odovzdá.

Matka je o p r á v n e n á stýkať sa s mal. T. každý týždeň v utorok od 15.00 hod. do 17.15 hod a vo
štvrtok od 15.00 hod. do 17.15 hod., kedy si dieťa v utorok a vo štvrtok o 15.00 hod. prevezme spred
bydliskaotcaavutorokavoštvrtoko17.15hod.dieťapredbydliskootcaprivedieadieťaotcoviodovzdá.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť manželovi trovy konania vo výške 276,- E k rukám právnej
zástupkyne manžela navrhovateľky JUDr. Dariny Kučerovej, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľka svojim návrhom domáhala sa rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov
na čas po rozvode k mal. T., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila dňa
uzatvorila dňa 26.04.2008 v Gréckokatolíckom kostole vo R. F. Q.. Z manželstva pochádza spoločné

maloleté dieťa T. S. nar. XX.XX.XXXX. Posledné, spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Z. E.
XXXX/., H.. Uviedla, že účastníci uzatvorili manželstvo na základe citovej náklonností približne po 1
roku ich známosti. Pred uzatvorením manželstva účastníci žili spoločne 1 rok. Po uzavretí manželstva,
začali účastníci realizovať celkovú rekonštrukciu bytu na adrese Z. E. XXXX/., H., ktorý bol vo výlučnom
vlastníctve manžela navrhovateľky, v ktorom mali záujem spoločne bývať. Zo strany navrhovateľky boli

na rekonštrukciu poskytnuté finančné prostriedky vo výške cca 10.000,- Eur. Taktiež bolo potrebné
uhrádzať splátky kúpnej ceny za byt, a to z prostriedkov patriacich do BSM účastníkov. Už v tomto
štádiu navrhovateľka navrhovala manželovi, aby sa stala spoluvlastníčkou prerábaného bytu. Manžel
navrhovateľky jej a žiadosť ignoroval a ona sa vzhľadom na celkový jeho postoj začala cítiť v byte len
ako spolubývajúci, s pocitom že jej nič nepatrí. Bola zamestnaná v spoločnosti D. B. J..S..Z.. so sídlom
v Trenčíne, na pracovnej pozícii Špecialista znalostného manažmentu a manžel pracoval ako predajca

áut tiež v meste Trenčín. Počas tohto obdobia sa snažila spojiť financie oboch účastníkov, vytvoriť
spoločný zdroj peňazí na splátky, základné výdaje pre domácnosť. Dôvodom tohto kroku bolo, aby mali
prehľad, kam sa ich financie uberajú a pre každého ponechať potrebné prostriedky na osobné potreby a
hlavne dokázať ušetriť finančné prostriedky do budúcna. Bolo pre ňu dôležité hospodáriť tak, aby rodina
mala vytvorené finančné zdroje, ktoré by bolo možné použiť pre zabezpečenie hmotných potrieb rodiny.

Účastníci však nedosiahli spoločný konsenzus a každý z nich mal svoje vlastné finančné prostriedky,
čo nebol manžel ochotný zmeniť. Približne po dvoch rokoch manželstva sa účastníkom narodila dcérka
T..V súvislosti s narodením dieťaťa a zabezpečovaním starostlivosti o domácnosť a dieťa nevznikali
medzi účastníkmi žiadne nezhody. Po narodení mal. T. sa finančná situácia navrhovateľky zmenila, jej
príjmom po skončení materskej dovolenky sa stal len rodičovský príspevok, pričom o prímoch manžela

nemala žiadnu vedomosť. Zlom nastal približne v období keď malo dieťa 1,5 roka. Manžel prišiel zo
dňa na deň o zamestnanie a rodina ostala bez príjmu. Z dôvodov, pre ktoré manžel navrhovateľke
akceptovateľným spôsobom nevysvetli:, musel zamestnávateľovi uhradiť vysokú finančnú sumu vo
výške cca 15,000,- Eur. Vtedy navrhovateľka zistila, že manžel bez jej vedomia vybral zo spoločného
účtu finančné prostriedky vo výške cca 2000,- Eur, ktoré údajne použil na úhradu jeho dlhov voči

zamestnávateľovi. Následne sa navrhovateľka od neho dozvedela, že tento si bez jej vedomia zobral
pôžičku, ktorej splátka bola vo výške 400,- Eur mesačne, a ktorú bolo potrebné splácať ešte ďalší rok.
Obdobie, ktoré prišlo po tom, čo manžel prišiel o prácu, bolo veľmi náročné. Rodina sa ocitla zo dňa na
deň na hranici biedy, nemali „ani na chleba", museli si naň požičiavať. Navrhovateľka musela spolu s
rodičmi manžela zohnať do jedného týždňa cca 15.000,- Eur na okamžité splatenie dlžôb manžela u

jeho bývalého zamestnávateľa. V tom období celá rodina prežívala ťažké obdobie, nakoľko ich finančná
situácia sa stala neúnosnou, pretože nemali dostatok financií na zabezpečenie základných životných
potrieb rodiny, na splátky dlhov. Vyhrotenie zlej finančnej situácie a napätia v domácnosti nastalo
po telefonáte z Kriminálnej polície v prípade riešenia chýbajúcich finančných prostriedkov iniciovanej
majiteľom prevádzky, kde manžel navrhovateľky toho času pracoval. Táto životná neistota, ktorej

boli vystavení a obavy z nečakaného u navrhovateľky zanechali nedôveru a doviedli aj k tomu, že sa
vrátila do práce z materskej dovolenky skôr ako pôvodne plánovali. Bolo to najistejšie riešenie ako mať
zabezpečený stabilný príjem pre rodinu. Manžel v tomto období mal nejaké pracovné ponuky, ale nič
nebolo isté a s perspektívou stabilného príjmu. Pre navrhovateľku to bola veľká zmena. Manžel ostal
s dcérkou na materskej dovolenke a snažil sa dostať z problémov. Vzťah medzi účastníkmi v tomto

období ochladol a účastníci sa odcudzili aj vďaka tomu, že o problémoch nekomunikovali. Navrhovateľka
nemôže manželovi odpustiť, že vystavil svojim konaním celú rodinu závažným existenčným problémom
a vzniknuté problémy spoločne neriešil. V tomto období sa navrhovateľka opätovne snažila primäť
manžela k tomu, aby spoločne hospodárili, no opäť narazila na jeho nesúhlas. Situácia dospela tak
ďaleko, navrhovateľka nevie aký je jeho mesačný príjem z práce (predaj aut), ktorú vykonáva na dohodu.

Navrhovateľka je toho názoru, že hlavným problémom manželského spolužitia je neochota manžela
spoločne hospodáriť s navrhovateľkou a jeho aktivity, ktoré spôsobili zadlženosť rodiny. Nakoľko na
zabezpečovanie potrieb celej rodiny je potrebné vynakladať finančné prostriedky, navrhovateľka má za
to, že snaha manžela o skrývanie a neupresnenie jeho príjmu pred ňou, spôsobuje rozvrat manželstva
účastníkov. Uviedla ďalej, že počas posledného roku manželstva, manžel jej vyčítal, že chodí do práce,

ktorá je vzhľadom na dochádzanie časovo náročná. Neustále ju kritizuje a diriguje, čo má ako kedy
urobiť, resp. neurobiť. V byte na ul. Z. E. XXXX/XX, H. navrhovateľka nesmela nič zmeniť, inak uložiť,
posunúť, zapnúť rádio, ktoré vypínal, pretože ho nepočúva, prispôsobiť sa zvykom aké mal on, robiť veci
podľa neho. Manžel to vždy zmenil naspäť a navrhovateľka stratila akýkoľvek pocit domova v tomto byte.Snažila sa s manželom o jej pocitoch komunikovať, no k zmenám nedošlo. Postupne stratila potrebu
manželovi pripomínať, že je tam aj ona, že potrebuje objatie, milé slovo, možno otázku ako sa počas
dňa mala, ako sa jej darilo v práci, či je šťastná a či jej niečo v živote chýba. Manžel v byte vyhľadával

samotu, keď ho volala, aby nespával na gauči vedľa v obývačke, ale pri nej a dcérke, jeho odpoveď
bola, že on zaspí pri TV od únavy. Navrhovateľka ho informovala o svojom zámere podať návrh na
rozvod ich manželstva. Jeho reakciou bolo len konštatovanie, že to, že manželstvo ju neuspokojuje a
je nešťastná, nie je dôvodom na rozvod a že rozvodom len ublíži dcére účastníkov. Manžel ju požiadal
ešte o šancu usporiadať ich manželské spolužitie. Obnovenie manželského spolužitia podmieňoval tým,

že účastníci budú pravidelne navštevovať manželskú poradňu a navrhovateľka dá v práci výpoveď, čo
bola podmienka pre ňu neakceptovateľná, vzhľadom na jej obavu, že rodina sa opäť dostane na hranicu
biedy.Tátopodmienkalenposilnilajejrozhodnutieukončiťmanželstvo.Uviedlaďalej,že dňa06.08.2016
z dôvodu pretrvávajúcich manželských nezhôd a na požiadanie manžela opustila spoločnú domácnosť
a odsťahovala sa do bytu nachádzajúceho sa v Trenčíne. Tento byt užíva na základe Nájomnej zmluvy
zo dňa 05.08.2016, za bývanie platí 280 Eur mesačne, ďalej platí hypotéku vo výške 213,72 Eur, ktorú si

zobrali preto, aby financovali predchádzajúce úvery a za zvyšok si manželom kúpili chatku s pozemok.
Ďalej platí na sporiaci účet 25 Eur, leasing za auto vo výške 145,12 Eur, životnú poistku 53,25 Eur a
stravu 50 Eur mesačne. Manžel ju pri odchode zo spoločnej domácnosti požiadal o vrátenie kľúčov
od bytu. Súčasne mu a musela vrátiť zásnubné šperky - náramok, náušnice a prsteň ako aj obrúčku.
Pri odchode zo spoločnej domácnosti mala záujem zobrať mal. T. so sebou čo jej manžel neumožnil, čo

zdôvodnil tým, že nechce dieťa vystavovať stresu spôsobenému rozchodom, ako i tým, že je zvyknutá
žiť v Púchove a prostredie v Trenčíne by bolo pre ňu novým a bolo by spôsobilé v nej vyvolať ďalší stres.
Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti I. J. J..S..Z.., odštepný závod Trenčín, kde má vytvorené
taképracovnépodmienky,ktoréjejumožňujúosobnústarostlivosťomal. T..Jejpriemernýčistýmesačný
príjem v predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacoch bol cca 1.014 Eur netto. Uviedla, že v auguste

2016 nadviazala známosť s mužom, ktorého poznala už dlhšiu dobu, neskôr sa začali rozprávať o tom,
akosipredstavujúspoločnýživot,aakosadokážupodporiťabyťsivzájomnouoporou.Bola tohonázoru
že, vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú rozvrátené, manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom
a neplní svoj nákladný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu maloletej T.. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že obnovenie

spolužitia účastníkov nie je možné, v manželstve nastal hlboký a trvalý rozvrat. Navrhovateľka nemá
záujem na obnovení manželského spolužitia.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, že skutočnosť, že
navrhovateľka mieni ukončiť ich manželstvo rozvodom, bol pre neho veľký šok, tak ako aj pre celú

moju rodinu. Považoval ich manželstvo za usporiadané, nemal pocit, že navrhovateľka je v manželstve
nespokojná. Nikdy sa s navrhovateľkou nehádali, nikdy na ňu nesiahol fyzicky v zmysle, že by jej
ubližoval. Uviedol, že s navrhovateľkou dlhé roky hľadali miesto, kde by mohli tráviť voľný čas. Nakoniec
takúto chatku po dlhých prechádzkach s dcérou našli. Chatku začali užívať napriek tomu, že ešte
nebola ich, keďže kúpnu zmluvu podpísali až neskôr. Navrhovateľka bola z celej situácie šťastná a

nadšená, mienila tam tráviť spoločné chvíle od piatku do nedele, variť obedy a doma ani počas víkendov
nebyť. Keďže navrhovateľka sa vyjadrila, že vždy chcela niečo vlastniť, tak chatu dňa 29.6.2016 kúpnou
zmluvou oficiálne kúpili, kde ako kupujúca bola uvedená výlučne len moja manželka. On neriešil, prečo
navrhovateľkachcebyťuvedenáakokupujúcaibaona.Netušil,ževosvojomvnútririešinejaképroblémy
v ich manželstve. Dňa 30.6.2016 boli ešte s navrhovateľkou na ich chatke osamote, vtedy bol posledný

deň školského roka, navrhovateľka mu tam navrhla, aby mali ešte spoločné dieťa. Na konci mesiaca
júl 2016 absolvovali aj s dcérou spoločnú dovolenku v zahraničí, všetko bez akéhokoľvek náznaku zo
strany navrhovateľky, že mieni ich manželstvo ukončiť. Ešte v deň, kedy mu navrhovateľka oznámila,
že odchádza zo spoločnej domácnosti a mieni ukončiť manželstvo rozvodom, prišiel vo večerných
hodinách domov už zo spomínanej chatky a ešte pred dverami bytu netušil, že niečo v ich manželstve

nie je v poriadku, že navrhovateľka niečo chystá . Navrhovateľka vtedy čakala na gauči v obývačke,
kedy príde a po pozdrave mu oznámila jedine, že sa chce rozviesť. On situáciu riešil bez kriku, akurát,
čo urobil bolo to, že na hodinu odišiel z bytu. Bol v obrovskom šoku, v ktorom je doposiaľ. Za posledné
mesiace schudol 20 kg. Tomuto jej rozhodnutiu nemôže doposiaľ nikto uveriť, ani jeho rodina, susedia,
priatelia, známi, ani rodičia navrhovateľky. Po návrate domov sa snažil s navrhovateľkou situáciu

prediskutovať, chcel vysvetlenie, čo urobil akú chybu, čo robí zle, chcel od nej vysvetlenie. Na to mu nič
neodpovedala. Spýtal sa jej, či má známosť s nejakým mužom . Na to povedala, že áno. Ešte týždeň žili
v spoločnej domácnosti. Snažil sa počas tejto doby prísť na to, čo robí, aké robí chyby, dával jej návrhy,
že ak robí nejakú chybu, navštívi psychológa. Navrhovateľka však zostala ticho. Navrhol jej, aby keďona robí chybu, nech ona navštívi psychológa, s čím nesúhlasila. Navrhovateľke navrhol také riešenie,
aby sa napríklad na pol roka odsťahovala k svojmu partnerovi a potom keď zamilovanosť prejde, aby sa
vrátila. Odišiel v marci 2013 zo svojho predchádzajúceho zamestnania, pretože mal nezhody so svojim

predchádzajúcim zamestnávateľom. Dostal dve pracovné ponuky, ktoré po rozhovore s navrhovateľkou
odmietol. Navrhovateľka sa do práce vrátiť musela. Následne vystriedal navrhovateľku na materskej
dovolenke, pracovné ponuky, ktoré odmietol, boli veľmi dobre platené s nástupným platom 2000 Eur. Do
novembra 2014 bol na materskej dovolenke. Následne bol nezamestnaný do 1.6.2016 a od 28.8.2016
sa zamestnal na základe mandátnej zmluvy v spoločnosti Q. Ž. J..S..Z.. s minimálnou odmenou 1500

Eur. Uviedol ďalej, že je živnostník, takže z tohto dôvodu pracuje na základe mandátnej zmluvy. Má
uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosti V. M. J. J.. Z tejto činnosti má príjem cca 50-60
Eur mesačne, taktiež pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti V. M. J. E., z ktorej
činnosti má príjem 0 Eur.

3. Opatrovník v prípade rozvodu manželstva doporučil, aby súd schválil medzi rodičmi rodičovskú

dohodu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právnej zástupkyne navrhovateľky, manžela
navrhovateľky, právneho zástupcu manžela navrhovateľky a opatrovníka, oboznámením sobášneho
listu, rodného listu mal. dieťaťa, správy o poslednom spoločnom bydlisku manželov z Mestského úradu

Púchov, správy o zárobku navrhovateľky od spoločnosti I. J., J..S..Z.. Q., mandátnej zmluvy zo dňa
28.8.2016.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania manželstvo uzatvorili dňa
26.04.2008 v Gréckokatolíckom kostole vo R. F. Q.. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno

maloletédieťa-T.,nar.XX.XX.XXXX,posledným,spoločnýmbydliskommanželovbolPúchov.Účastníci
konania uzatvorili manželstvo po približne ročnej známosti, manželstvo uzatvárali z lásky a zo vzájomnej
citovej náklonnosti. Doba, do ktorej boli vzťahy medzi manželmi usporiadané je vnímaná zo strany
navrhovateľky a jej manžela rozdielne. Navrhovateľka za počiatok narušenia manželského spolužitia
považuje obdobie približne 1,5 roka pred podaním návrhu, kedy manžel prišiel o zamestnanie, rodina

zostala bez príjmu a v manželstve začali vznikať vážne finančné problémy, čím navrhovateľka stratila
dôveru voči manželovi. Naopak manžel navrhovateľky považoval manželstvo za usporiadané, a to až
do času, kedy mu navrhovateľka oznámila, že v auguste 2016 že nadviazala známosť s iným mužom a
opúšťa spoločnú domácnosť. Od 6.8.2016 teda manželia nežijú v spoločnej domácnosti, od tej doby sa
intímne nestýkajú. Navrhovateľka napriek snahe manžela od obnovu manželského spolužitia v priebehu

konania ani jeden raz neprejavila vôľu pokúsiť sa o obnovenie manželského spolužitia a možnosť
akéhokoľvek usporiadania manželských vzťahov do budúcna tak aby manželstvo zostalo zachované.
Manžel navrhovateľky bol ochotný odpustiť jej manželskú neveru, skutočnosť, že opustila spoločnú
domácnosť, avšak navrhovateľka aj napriek úprimným snahám manžela o obnovenie manželského
spolužitia na tomto záujem nemala a aj za cenu, že maloleté dieťa zostalo bývať s otcom, nemienila do

budúcna manželský zväzok obnoviť.

6. Navrhovateľka pracuje ako špecialista v spoločnosti I. J. J..S..Z.., Q. s priemerným mesačným
zárobkom 1.014 Eur. Býva v prenajatom jednoizbovom byte v Trenčíne, za bývanie platí 280 Eur
mesačne, hypotéku vo výške 213,72 Eur, sporenie 25 Eur, leasing na auto 145,12 Eur, životnú poistku

53,25 Eur a stravu 50 Eur mesačne.

7. Manžel navrhovateľky je živnostník, pracuje na základe mandátnej zmluvy v spoločnosti Q. Ž.,
J..S..Z.., Ž. s odmenou minimálne 1500 Eur mesačne. Taktiež má uzatvorenú dohodu o pracovnej
činnosti v spoločnosti R. M. J. J., z ktorej činnosti má príjem 60 Eur mesačne, taktiež pracuje na základe

dohodyopracovnejčinnostivspoločnostiR.M.J.E.,zktorejčinnostipodľajehovyjadreniapríjemnemá.

8. Maloletá T. je od doby, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, v starostlivosti otca,
navštevuje materskú školu, matka sa s maloletou stretáva približne každý druhý deň.

9. V priebehu konania rodičia mal. T. v prípade rozvodu manželstva navrhli, aby súd schválil rodičovskú
dohodu v znení tak ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia.10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšiehozárobku,majetkovéhoprospechu;rovnakoprihliadneajnaneprimeranémajetkovériziká,
ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené,
rozvrat manželstva možno hodnotiť, vychádzajúc z jednoznačného postoja navrhovateľky ako trvalý a
manželstvo si nemôže za danej situácie plniť svoj účel.

21. Súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliadol. Za príčinu, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, súd
z vykonaného dokazovania jednoznačne ustálil výrazné citové odcudzenie navrhovateľky vo vzťahu
k manželovi, neprekonateľnú stratu dôvery, ktorá vyústila do tej skutočnosti, že navrhovateľka počas
trvania manželstva porušila manželskú vernosť, nadviazala známosť s iným mužom, opustila spoločnú

domácnosť a aj za cenu, odpustenia manželskej nevery nepripustila možnosť obnovenia manželského
spolužitia a návratu do spoločnej domácnosti. Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva prihladil aj
na záujem mal. dieťaťa, pričom jednoznačne konštatuje, že v záujme mal. dieťaťa je vždy, aby rodičia
žili spolu a vychovávali deti v harmonickom rodinnom prostredí. Za situácie, keď však navrhovateľkanemá záujem, aj napriek tomu, že maloleté dieťa zostalo v starostlivosti otca, o spolužitie s manželom v
jednej domácnosti, vytvorenie zdravého rodinného prostredia pre dieťa, potom súd musí konštatovať že
za danej situácie je aj v záujme mal. dieťaťa, aby manželstvo bolo ukončené rozvodom, vzťahy medzi

manželmi boli stabilizované , aby sa dieťa pravidelne sa s matkou stretávalo.

22. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadol na porušenie povinnosti zo
strany navrhovateľky, a to spolu s manželom žiť, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o dieťa a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Všetky tieto povinnosti

manželov navrhovateľka prestala plniť a svojim konaním jej podiel na rozvrate manželstva nie je
nezanedbateľný. Bola to práve ona, ktorá svojim správaním zapríčinila v prevažnej miere rozvrat
manželstva účastníkov konania.

23. Keďže súd má za to, že všetky podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania boli splnené,
súd za použitia § 23 a nasl. Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zároveň súd

schválil za použitia citovaných ustanovení zákona o rodine medzi rodičmi rodičovskú dohodu v znení
ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. Dohoda rodičov rešpektuje súčasný stav starostlivosti
rodičov o dieťa a vyplýva zo súčasných osobných a majetkových pomerov oboch rodičov.

24. V priebehu konania manžel navrhovateľky žiadal, aby súd konanie prerušil a poskytol manželom

čas na obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka s prerušením konania nesúhlasila a preto súd
návrh manžela navrhovateľky na prerušenie konania zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 55 C. m. p.. V princípe podľa § 52 C. m. p. žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd v zmysle § 55 C. m. p. však môže náhradu trov

konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vzhľadom na zistené príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a mieru navrhovateľky na rozvrate vzťahov medzi
manželmi, kedy to bola práve navrhovateľka, ktorá porušila povinnosti manželov upravené v § 18 a 19
Zákona o rodine, súd má za to že s ohľadom na tieto skutočnosti je spravodlivé, aby navrhovateľka
nahradila manželovi trovy konania, ktoré mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia, ktoré si právna

zástupkyňa manžela navrhovateľky vyčíslila vo výške 276 Eur za 4 úkony právnej služby á 69 Eur,
vrátane režijného paušálu ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia a účasť na pojednávaní
dňa 4.10.2016 a 22.11.2016).

26. Za použitia § 58 CMP súd o nároku výške trov konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí, tj. v rozsudku vo veci samej. V danom prípade si právna zástupkyňa manžela navrhovateľky
uplatnila náhradu trov konania voči navrhovateľke vo výške 276 Eur.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu v časti rozvodu manželstva a trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh) . Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ( § 122 C. m. p.).

Akpovinnýneplnídobrovoľneto,čomuukladávykonateľnýexekučnýtitul, môžeoprávnenýpodaťnávrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.