Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220141
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115220141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.IngrídKalinákovouvprávnejvecižalobcu:V.W.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom Š. XX, XXX XX H. I. O., pr. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,
829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, práv. zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7,
811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o bezdôvodné obohatenie, určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.

II. Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. k žiadosti/zmluve č.
XXXXXX:

„Podľa čl. V. bod 5. klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikne použitím Karty neoprávnenou osobou
v dôsledku nedodržania zásad uvedených v čl. II. bod 10. a 11. týchto Obchodných podmienok“, sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2015 domáhal zaplatenia sumy žalobcovi
709,03 Eur, zároveň určenia, že zmluvné podmienky uvedené v obchodných podmienkach pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet VÚB a. s. vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. k žiadosti/
zmluve číslo XXXXXX podľa článku V. bod 5. Klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikne použitím karty
neoprávnenou osobou v dôsledku nedodržania zásad uvedených v článku II. bod 10. A 11. týchto
obchodných podmienok sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň požadoval náhradu trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému zaslal žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB
a. s. Triangel, kde si zvolil výškou mesačnej splátky 2.500 Sk (82,98 Eur) s tým, že počet splátok
bude 30, teda výška úverového rámca bude 75.000 Sk (2.489,54 Eur). Žiadosť dňa 24.11.2003 podpísal
a zaslal. Následne sa mu vrátila podpísaná žiadosť VÚB a.s. a SKK, a.s. s dátumom 29.12.2003 s
tým, že schválený úverový rámec bol 6.000 Sk (199,16 Eur) a schválená štandardná mesačná splátka
bola vo výške 200 Sk (6,64 Eur). Z predmetnej karty za celú dobu, to je od januára 2004 do októbra
2012, vyčerpal 2.269,21 Eur a poukázal úhrady vo výške 2.978,24 Eur. Nakoľko sa mu nezachovali

doklady o platbách predmetnej pôžičkovej karty, kontaktoval spoločnosť EOS KSI Slovensko o zaslanie
platobnej histórie, kde mu bolo oznámené, že jeho dlh predstavuje 941,74 Eur. Jedná sa o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovaným. Nakoľko sa mu nezachovali doklady o platbách k
predmetnej pôžičkovej karte kontaktoval spoločnosť EOS KSI Slovensko o zaslanie platobnej histórie,ktorá mu oznámila, že jeho dlh je vo výške 941,74 Eur. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú
uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovaným, dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom na povahu produktu,
ktorý predstavuje Triangel žalovaný v obchodných podmienkach poukázal na to, že RPMN sa vypočíta

podľa zvoleného spôsobu čerpania a splácania v súlade s prílohou zákona č. 258/2001 Z. z. - čl. IX.
Bod 12.) a podľa bodu IV. 4/ štandardná, sankčná a vkladová úroková sadzba (ďalej len „úroková
sadzba“) je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle Zásad úrokovej politiky VÚB, a. s. a
je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. Výšku úrokov je banka oprávnená
jednostranne meniť. Zákon výslovne upravuje, že úroková sadzba má byť upravená v zmluve a úroky,

ktoré nie sú upravené v zmluve, nie je možné žiadať (§ 4 ods. 5 Zákona 258/2001 Z.z). Podľa § 4
ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
takúto náležitosť neobsahuje. Žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 709,03 Eur, ktorú
prijal bez právneho dôvodu a ktorú musí vydať. Žalobca sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci

júl 2014, ktoré má k dispozícii rozhodnutia súdov, kde bolo súdom konštatované, že takéto zmluvy
žalovaného sú bezúročné a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné
podmienky, ide napr. o rozhodcovskú doložku ako aj Podľa čl. V. bod 5. Klient zodpovedá za škodu,
ktorá vznikne použitím Karty neoprávnenou osobou v dôsledku nedodržania zásad uvedených v čí. II.
bod 10. a 11. týchto Obchodných podmienok. Ide o nedôvodné zavedenie objektívnej zodpovednosti.

Podľa tohto dojednania by zodpovedal namiesto škodcu klient. Zmluvou nie je možné rozširovať prípady
objektívnej zodpovednosti. Súdny dvor judikoval, že existuje „nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalosť zmluvných podmienok a preto sa musí súd aj bez
návrhu zaoberať nekalými podmienkami. Žalobca poukázal na rozsudky v spojených prípadoch Oceano
grupo editoriale, Godard čl.61, Mostaza Claro čl. 25-28, Pannon, uznesenie POHOTOVOSŤ C- 76/10,

čl.49- 51. Na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok má žalobca naliehavý právny záujem, pretože
si mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom
konaní. Naliehavý právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 10.09.2015 v znení č. l. 25-31,

navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Poukázal
na to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní od počiatku nie je daná, o čom
musel mať žalobca vedomosť pri koncipovaní svojej žaloby. Zmluvná dokumentácia spoločnosti je v
plnom súlade s požiadavkami kladenými príslušnými právnymi predpismi, pričom neobsahuje žalobcom
tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky. Žaloba žalobcu ako celok vychádza z nepochopenia zložitosti

právneho vzťahu a právnych noriem, ktoré sa v čase podpisu zmluvy o úvere na tento vzťah
aplikovali. Žalobcom napádané zmluvné ustanovenie vychádzalo a kopírovalo platné a účinné zákonné
ustanovenia,pričomvsúčasnostiplatnýchaúčinnýchobchodnýchpodmienkachsažalobcomnapádané
zmluvné ustanovenie už ani nenachádza - v aktuálnom znení obchodných podmienok sa nachádza
ekvivalent daného teraz už derogovaného zmluvného ustanovenia kopírujúci a vychádzajúci zo v

súčasnosti platného a účinného zákona o platobných službách. Zároveň žalovaný vzniesol námietku
premlčania vo vzťahu k platbám žalobcu uskutočneným pred dátumom 29.07.2012, nakoľko bola žaloba
podaná na tunajší súd dňa 29.07.2015, pričom premlčaniu podliehajú všetky nároky žalobcu datované
pred dátumom 29.07.2012. Žalobca poslednú platbu uskutočnil vo februári 2012, a teda vznesená
námietka premlčania konzumuje celý jeho údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom
zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym
záverom:

4. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu poskytol úverový rámec 6.000 Sk (199,16 Eur) so schválenou
štandardnou mesačnou splátkou vo výške 200 Sk (6,64 Eur) na základe žiadosti žalovaného o vydanie
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Triangel, ktorú dňa 24.11.2013 žalobca podpísal. Za obdobie od
januára 2004 do októbra 2012 žalovaný z predmetného úverového rámca vyčerpal celkovo 2.269,21
Eur a žalovanému poukázal úhrady v celkovej výške 2.978,24 Eur.

5. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, sa súd musel vyrovnať najprv s
touto otázkou, nakoľko ani v prípade, ak by nárok žalobcu bol daný, nebolo by ho možné priznať.6. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

8. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia súd z hľadiska hospodárnosti konania
prioritne skúmal dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania, pričom dospel k záveru, že
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej
trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť okamihom, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo. V

ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, to je subjektívna
a objektívna. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia
nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba je kratšia dvojročná, objektívna premlčacia doba je
buď trojročná v prípadne bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak
ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je
pritom rozhodujúce, či oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je teda
podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo
mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to,

kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Subjektívna vedomosť oprávneného o tom, že na jeho
úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, musí byť
skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením,
teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.
Ustanovenie § 107 ods. 2 OZ určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie

bezdôvodne získaného majetkového prospechu premlčí vždy. Táto hranica je v trvaní troch rokov v
prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne a desať rokov, ak sa bezdôvodné
obohatenie získalo úmyselne. Začiatok plynutia trojročnej, respektíve desaťročnej premlčacej doby
je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Ide o objektívnu premlčaciu
dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vždy, aj keď dosiaľ

neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. V predmetnej veci aj keď nedošlo k uplynutiu subjektívnej
dvojročnej doby, keďže sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení v mesiaci júl 2014 od Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, nárok žalobcu je však premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej
trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť okamihom, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo, pričom
v danom prípade žalobca uhrádzal jednotlivé splátky na základe žiadosti o vydaní kreditnej platobnej

karty VÚB, a.s. v období od januára 2004 do februára 2012, teda trojročná lehota začala plynúť odo
úhrady poslednej splátky, to je od 02.02.2012, uplynula dňa 02.02.2015, pričom žaloba v tejto veci
bola podaná dňa a 29.07.2015, teda po uplynutí zákonnej objektívnej premlčacej lehoty. V predmetnej
veci neboli zistené dôvody na aplikáciu desaťročnej objektívnej lehoty (bezdôvodné obohatenie získané
úmyselne), nakoľko žalovaný dobrovoľne žiadal o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, kde si sám

zvolil výšku mesačnej splátky, ktorú žiadosť podpísal a doručil žalobcovi. Nebola teda zistený úmysel
žalovaného. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k platbám žalobcu, a teda
k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe vyššie uvedených argumentov súd
žalobu ohľadne uplatneného nároku žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

9. Predmetom žaloby bol aj nárok žalobcu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Z predloženej
žiadosti o vydanie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK,
a.s. podpísanej stranami vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o vydanie kreditnej platobnej karty
VÚB, a.s. Triangel, kde si zvolil výšku mesačnej splátky 2.500 Sk (82,98 Eur) s počtom splátok 30, s
výškou úverového rámca 75.000 Sk (2.489,54 Eur). Z článku V. predmetnej žiadosti vyplýva, že žalovaný

schválil žalobcovi úverový rámec vo výške 6.000 Sk (199,16 Eur) so schválenou štandardnou mesačnou
splátkou 200 Sk (6,64 Eur).10. Súčasťou žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. boli obchodné podmienky pre
vydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietVÚB,a.s.vydávanýchvspoluprácisSKK,a.s.,pričom
žalobca sa domáhal učenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku V. bod 5., podľa ktorého klient

zodpovedá za škodu, ktorá vznikne použitím karty neoprávnenou osobou v dôsledku nedodržania zásad
uvedených v článku II. bod 10. a 11. týchto obchodných podmienok.

11. Nepochybne úverovú zmluvu vrátené všeobecných obchodných podmienok je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa bola preukázaná,
preto podľa názoru súdu nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach, t. j. neprijateľné podmienky. To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívnym výpočtom uvedené v § 53 ods. 4 OZ, pričom
v súlade s ods. 5 tohto ustanovenia sú neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť
zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v
čase vzniku právneho vzťahu) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

24. Súčasťou predmetnej zmluvy sú obchodné podmienky, ktoré sú oddelené od textu zmluvy, ktoré
nasledujú za uvedeným miestom a dátumom podpisu žiadosti/zmluvy a podpismi účastníkov.

25. Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné riešiť v tomto konaní, či má žalobca v zmysle § 137 písm.

c) CSP na tejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem.26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Súd má za to, že u žalobcu
bol daný naliehavý právny záujem na rozhodnutí o podanej žalobe, a to z toho dôvodu, že si mieni
uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní.

Naliehavý právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 OZ.

28.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

29. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetná zmluva o úvere obsahuje neprijateľné
zmluvnépodmienky,podľačl.V.bod5.,podľaktoréhoklientzodpovedázaškodu,ktorávzniknepoužitím
Karty neoprávnenou osobou v dôsledku nedodržania zásad uvedených v čí. II. bod 10. a 11. týchto
Obchodných podmienok. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že ide o nedôvodné

zavedenie objektívnej zodpovednosti, pretože podľa tohto dojednania by zodpovedal namiesto škodcu
klient objektívne. Žalovaný zmluvou rozšíril prípady objektívnej zodpovednosti. Súdny dvor judikoval, že
existuje „nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalosť
zmluvných podmienok a preto sa musí súd aj bez návrhu zaoberať nekalými podmienkami /rozsudky
v spojených prípadoch Oceano grupo editoriale, Godard čl. 61, Mostaza Claro čl. 25-28, Pannon,

uznesenie POHOTOVOSŤ C- 76/10, čl. 49- 51/. Podľa súdu nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto
zmluvnej podmienky.

32. Ide o formulárovú dohodu, navyše z vykonaného dokazovania, vyplýva, že žalobca nemal záujem
žiadnu takúto zmluvnú podmienku uzavrieť a dohodnúť si je so žalovaným. Súd preto dospel k záveru, že

sporná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia
práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53
ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

33. V Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VUB, a.s.

vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. k žiadosti/zmluve č. 852529 je pod bodom V.5. uvedená zmluvná
podmienka, podľa ktorej klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikne použitím Karty neoprávnenou osobou
v dôsledku nedodržania zásad uvedených v čl. II. bod 10. a 11. týchto Obchodných podmienok.
Uvedené obchodné podmienky však nie sú podpísané žalovaným. Malo byť bežnou praxou a zvyklosťou
bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu dojednaní zvýrazniť. Žalovaný rozšírenie

prípadov objektívnej zodpovednosti vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom
uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto
je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti
právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ.

34. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa
a súčasťou tejto formulárovej zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobnýchkarietVUB,a.s.vydávanýchvspoluprácisSKK,a.s.,pričomtextzmluvyvrátaneobchodných
podmienok je nečitateľný, napísaný veľmi malými písmenami, pričom po prvom nahliadnutí uvedeného
textu, tento znechucuje spotrebiteľa dôsledne si ho preštudovať. Takýto právny úkon sa súdu javí ako

úkon neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ.

35. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí úveru žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným
tlačivom žalobcovi aj rozšírenie prípadov objektívnej zodpovednosti, čo bolo v danom okamihu mimosféry jeho záujmu. Tak ako vyplýva z predtlačeného textu zmluvy žalobca na predmetnej listine
podpísal iba zmluvu/žiadosť, nie obchodné podmienky, pričom žalovaný nepreukázal, že žalobcu
náležite oboznámil o zavedení objektívnej zodpovednosti a o následkoch tohto inštitútu. Súd má za

to, že žalobca ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho pre neho zrozumiteľnejšieho výkladu
obsahu tejto zmluvnej podmienky, nebola schopná posúdiť následky tejto nedostatočnej vedomosti
a informovanosti. Takto sa dá usudzovať nedostatok žalobcovej vôle ako spotrebiteľa o zavedenie
objektívnej zodpovednosti.

36. Žaloba doručená súdu je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet
a obsah začatého súdneho konania. Ak má byť žalobca v spore úspešný, je nevyhnutné, aby sa logická
štruktúra príčin a následkov, ktorými vymedzí skutkový dôvod žalobou uplatneného nároku, zhodovala
so štruktúrou príčin a následkov, ktoré definuje právny predpis.

37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba bola čiastočne dôvodná v časti

určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky zo žiadosti/zmluvy číslo XXXXXX. Ide o zmluvu, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou VÚB, a.s. Žalovaný bol stranou zmluvy a vystupoval
ako účastník, ktorému nej vyplývali práva a povinnosti voči žalobcovi. Žalovanému svedčila pasívna
vecná legitimácia. Žalobca k preukázaniu dôvodnosti svojho nároku predložil súdu žiadosť o vydanie
a používanie pôžičkovej karty Triangel. Zo záhlavia predmetnej písomnosti vyplýva, že subjektom,

veriteľom,sktorýmžalobcazmluvuuzatvoril,bolaVÚB,a.s..ZmluvuzaVÚB,a.s.podpísalasožalobcom
spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s. Zmluvný vzťah, v ktorom na jednej strane vystupuje veriteľ
a na druhej dlžník, nemohol vzniknúť medzi inými subjektmi než medzi žalobcom v pozícii dlžníka a
VÚB, a.s. v pozícii veriteľa. Tento záver je viac ako zrejmý aj z obchodných podmienok pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci

so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. V úvodných bodoch obchodných podmienok sa uvádza,
že sú súčasťou zmluvy medzi VÚB, a.s. a klientom. Je to banka, ktorá stanovuje úverový rámec aj
mesačnú splátku, podmienky pre vydanie karty a je to banka, ktorá je oprávnená úročiť dlžný zostatok.
Z obchodných podmienok taktiež jednoznačne vyplýva, že Slovenské kreditné karty, a.s. sú správcom.
Bolo predmetom konania zisťovanie obsahu záväzkového vzťahu a jeho dôvodu, ktorý v čase vzniku

zmluvymedzižalobcomaVÚB,a.s.zrejmeexistovalmedziVÚB,a.s.aspoločnosťouSlovenskékreditné
karty, a.s. Ak sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, domáhal sa
vydania bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorý bol vecne pasívne legitimovaný. Rovnaký záver,
ktorý sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, sa vzťahuje aj na návrh žalobcu, aby súd
určil neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako z dokazovania vyplynulo, zmluva vznikla medzi žalobcom a

VÚB, a.s., pričom VÚB, a.s. bola účastníkom tohto konania, je teda dôvodné domáhať sa určenia údajnej
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v takomto konaní.

38. Pokiaľ ide o ostatné argumenty žalobcu v žalobe a v podaní jej právneho zástupcu uvedené, súd sa
v tomto smere s nimi stotožňuje a na nich odkazuje, pretože ide o všeobecne známu rozhodovaciu prax

súdov („notóriu“) vo vzťahu k spotrebiteľským úverom, o ktorej má bezpochyby vedomosť aj žalovaný,
ako subjekt dlhoročne sa pohybujúci práve v tejto sfére, a ktorých prevzatie vytvára spoľahlivý podklad
pre záver súdu o potrebe vyhovieť žalobe v tejto veci v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

39. Vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcich sa náležitostí vyžadovaných zákonom v čase

uzavretia zmluvy, súd uvádza, že je bez významu vyjadrovať sa k skutočnosti a posudzovať, či zmluvné
dojednania sú súladné s platným právnym poriadkom, z vyššie uvádzaných dôvodov.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol

úspešný žalobca v pomere 50 % a v tomto rozsahu súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania.
V konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
práve takýmto pomerom percenta.41. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.