Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211598
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

NemčekovejačlenovsenátuJUDr.MartinyNemravovej,JUDr.RóbertaBebčáka,vsporovejprávnejveci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1.415,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/236/2013-145 zo dňa 21.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/236/2013-145 zo dňa 21.04.2016 v odvolaním

napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v
r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne zo sumy 1.415,83 Eur od 29.03.2010 do 08.08.2010, zo sumy 1.315,83 Eur od 09.08.2010 do
07.09.2010, zo sumy 1.215,83 Eur od 08.09.2010 do 06.10.2010, zo sumy 1.115,83 Eur od 07.10.2010
do 08.11.2010, zo sumy 1.015,83 Eur od 09.11.2010 do 07.12.2010, zo sumy 915,83 Eur od 08.12.2010

do 06.01.2011, zo sumy 815,83 Eur od 07.01.2011 do 08.02.2011, zo sumy 715,83 Eur od 09.02.2011
do 07.03.2011, zo sumy 660,83 Eur od 08.03.2011 do 06.04.2011, zo sumy 569,01 Eur od 07.04.2011
do 08.05.2011, zo sumy 469,01 Eur od 09.05.2011 do 07.06.2011, zo sumy 369,01 Eur od 08.06.2011
do 06.07.2011, zo sumy 269,01 Eur od 07.07.2011 do 04.08.2011, zo sumy 169,01 Eur od 05.08.2011 do
07.09.2011, zo sumy 69,01 Eur od 08.09.2011 do 06.10.2011, zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na návrh, ktorým sa žalobca
podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“), domáhal vydania
rozsudku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo
sumy 1.415,83 Eur od 29.03.2010 do 08.08.2010, čo predstavuje sumu 470,77 Eur, zo sumy 1.315,83
Eur od 09.08.2010 do 07.09.2010, čo predstavuje sumu 98,69 Eur, zo sumy 1.215,83 Eur od 08.09.2010
do 06.10.2010, čo predstavuje sumu 88,15 Eur, zo sumy 1.115,83 Eur od 07.10.2010 do 08.11.2010
čo predstavuje sumu 92,06 Eur, z sumy 1.015,83 Eur od 09.11.2010 do 07.12.2010, čo predstavuje
sumu 73,65 Eur, zo sumy 915,83 Eur od 08.12.2010 do 06.01.2011, čo predstavuje sumu 68,69 Eur,

zo sumy 815,83 Eur od 07.01.2011 do 08.02.2011, čo predstavuje sumu 67,31 Eur, zo sumy 715,83
Eur od 09.02.2011 do 07.03.2011, čo predstavuje sumu 48,32 Eur, zo sumy 660,83 Eur od 08.03.2011
do 06.04.2011, čo predstavuje sumu 49,56 Eur, zo sumy 569,01 Eur od 07.04.2011 do 08.05.2011,
čo predstavuje sumu 45,52 Eur, zo sumy 469,01 Eur od 09.05.2011 do 07.06.2011, čo predstavujesumu 35,15 Eur, zo sumy 369,01 Eur od 08.06.2011 do 06.07.2011, čo predstavuje sumu 26,75 Eur, zo
sumy 269,01 Eur od 07.07.2011 do 04.08.2011, čo predstavuje sumu 19,50 Eur, zo sumy 169,01 Eur
od 05.08.2011 do 07.09.2011, čo predstavuje sumu 14,37 Eur, zo sumy 69,01 Eur od 08.08.2011 do

06.10.2011 čo predstavuje sumu 5 Eur, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy: 1.415,83 Eur od 15.06.2010
do 08.08.2010, čo predstavuje sumu 12,84 Eur, zo sumy 1.315,83 Eur od 09.08.2010 do 07.09.2010,
čo predstavuje sumu 6,51 Eur, zo sumy 1.215,83 Eur od 80.09.2010 do 06.10.2010, čo predstavuje
sumu 5,81 Eur, zo sumy 1.115,83 Eur od 07.10.2010 do 08.11.2010, čo predstavuje sumu 6,07 Eur,
zo sumy 1.015,83 Eur od 09.11.2010 do 07.12.2010, čo predstavuje sumu 4,86 Eur, zo sumy 915,83

Eur od 08.12.2010 do 06.01.2011, čo predstavuje sumu 4,53 Eur, zo sumy 815,83 Eur od 07.01.2011
do 08.02.2011, čo predstavuje sumu 4,44 Eur, zo sumy 715,83 Eur od 09.02.2011 do 07.03.2011, čo
predstavuje sumu 3,19 Eur, zo sumy 660,83 Eur od 08.03.2011 do 06.04.2011, čo predstavuje sumu
3,27 Eur, zo sumy 569,01 od 07.04.2011 do 08.05.2011, čo predstavuje sumu 3 Eurá, zo sumy 469,041
Eur od 09.05.2011 do 07.06.2011, čo predstavuje sumu 2,32 Eur, zo sumy 369,01 Eur od 08.06.2011
do 06.07.2011, čo predstavuje sumu 1,76 Eur, zo sumy 269,01 Eur od 07.07.2011 do 04.08.2011, čo

predstavuje sumu 1,29 Eur, zo sumy 169,01 Eur od 05.08.2011 do 07.09.2011, čo predstavuje sumu
0,95 Eur, zo sumy 69,01 Eur od 08.09.2011 do 06.10.2011, čo predstavuje sumu 0,33 Eur, bez sumy
234,64 Eur, ktorú sumu žalovaný na úroky zaplatil, zmenkovú odmenu 4,72 Eur a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 23.10.2009
na zmenkovú sumu 1.415,83 Eur, zaviazal sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od

29.3.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 23.10.2009 na sumu 1.415,83 Eur. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C/236/2013-59 zo dňa 28.03.2014, ktorý

rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/267/2014-106 zo dňa 09.06.2015.
V zmysle tohto uznesenia mal okresný súd v ďalšom konaní posudzovať uplatnený nárok podľa Zákona
zmenkového a šekového s tým, že predložená zmenka spĺňa zákonom vyžadované náležitosti.

3. OkresnýsúdvsúladesNariadenímzaslalžalovanémutlačivoCnaodpoveď,ktoréboložalovanému

doručené dňa 15.02.2014. Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.03.2016 uviedol, že
pohľadávku neakceptuje s tým, že dôvody uvedie na ústnom pojednávaní. Na pojednávaní žalovaný
potvrdil, že mal so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., uzatvorenú zmluvu o úvere na sumu 600,- Eur,
ktorú splácal prostredníctvom vtedajšieho zamestnávateľa, pričom zaplatil okolo 1.200,- Eur. Ohľadom
zmenky mu obchodnou zástupkyňou spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., bolo uvedené, že sa jedná o

bežný postup na zabezpečenie plnenia, v zmenke boli uvedené len jeho údaje, nebola tam uvedená
suma. Ďalších 1.415,- Eur nie je ochotný zaplatiť.

4. Okresný súd z obsahu pripojeného spisového materiálu sp.zn. 7Er/1356/2011 zistil podanie
návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1.424,90 Eur oprávneným

POHOTOVOSŤ s.r.o., proti žalovanému, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovskéhosúdusp.zn.SR03922/11zodňa30.05.2011.Okresnýsúdžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Okresný súd v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v ktorej časti žalobca

zobral žalobu späť, konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil.

6. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že zmenka, z ktorej si
žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému, mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo potvrdzuje údaj
na zmenke totožný s číslom zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou

POHOTOVOSŤ s.r.o. Okresný súd mal z exekučného spisu a z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu, preukázané, že medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným vznikol spotrebiteľský
právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného
exekučného spisu, bol žalovaný označený ako fyzická osoba svojím rodným číslom a údajom o bydlisku
a veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie

úverov. V zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórne náležitosti obsahovať údaje o ročnej
úrokovejsadzbe,ročnejpercentuálnejmierenákladovaopriemernejhodnoteročnejpercentuálnejmiery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Absenciu týchto údajov zákon sankcionoval bezúročnosťoua bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala, považoval sa
úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov a právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo
len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru vo výške 600,- Eur. Zmenka bola pritom vyplnená na

sumu 1.415,83 Eur a jedná sa tak o zmenku vyplnenú v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6
uvádzaného zákona, podľa ktorého veriteľ môže prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s
príslušenstvom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa okresného

súdu je tak v dôsledku uvedeného zmenka neplatná. Napriek tomu spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.,
ako majiteľ zmenky, indosovala zmenku na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného,
najmä pokiaľ ide o obranu voči uplatneným nárokom. Pokiaľ sa okresný súd odchýlil od právneho
názoru odvolacieho súdu, bolo tak z dôvodu, že po zrušení veci odvolacím súdom došlo k zmene
právneho stavu vydaním Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20.10.2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane

spotrebiteľa, v zmysle ktorého je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Bolo preto úlohou
okresného súdu zohľadniť všetky relevantné okolnosti danej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu
dobrých mravov. Pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu,

že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľa. Právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom čase umožňovala v
striktne stanovenom rozsahu používať zmenku aj v spotrebiteľských vzťahoch a okresný súd nepopiera
charakter zmenky ako abstraktného cenného papiera. Absolútna neplatnosť právneho úkonu alebo jeho
časti je však skutočnosťou, na ktorú okresný súd musí prihliadnuť ex lege, a preto v zostávajúcej časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak,
že žalovanému ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si
trovy konania neuplatnil.

7.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu.

Žalobca poukázal na postup okresného súdu, ktorý ho vyzýval, aby doplnil skutkové tvrdenia na
uplatnenie pohľadávky, s ktorým postupom okresného súdu podľa žalobcu nemožno súhlasiť. Nie je
prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec
relevantná. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom a vystaviteľom
zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu, a žiadne iné

informácie, či dokumenty k zmenke nemá. V súlade s konštantnou judikatúrou je zmenka samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je ju možné spájať či podmieňovať inými
okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený
v každom štádiu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, s čím
žalobca nesúhlasí. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky

a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril
pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je účastníkom konania,
a žalovaným, mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom konania. Prvostupňový
súd ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlžníka. Žalovaný tak vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností
je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo
strany žalovaného a žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Predpokladom pre vydanie rozsudku v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný
mohol v zmysle nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný
súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak účastníci takéto dokazovanie

nenavrhli. Dokazovanie je v zmysle ust. § 120 O.s.p. ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť z už vykonaného dokazovania. V danej veci okresný
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom len z predloženejzmenky.ŽalobcapoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo1839/2000azdôraznilúplnú
samostatnosť,nezávislosťzmenkovéhozáväzku.Odžalobcupretoniejemožnépožadovaťpreukázanie
vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o odlišný právny vzťah, než aký

je predmetom konania.

8. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda
o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa
žalobcu zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo

spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len výška zabezpečenia. Preto dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

9. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013,
z ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná,
neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa

obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v konaní aj
preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č.
191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu
k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto

kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30
dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k
podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné
dokladyalebosavyjadríakýmkoľvekinýmvhodnýmspôsobom,priktoromnepoužijetlačivonaodpoveď.
Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená

súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca
poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že
v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva
dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa Nariadenia žalobca

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na
žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný. Žalobca žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku bol rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej

časti a vo výroku o náhrade trov konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

12. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 01.06.2016 (č.l. 162 rub - 169 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný

postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa ust. § 379 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

14. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu
preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobcu, a
to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a
dôkazov produkovaných v prvoinštančnom konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavomv zmysle § 383 CSP zisteným súdom prvého stupňa, keďže z obsahu písomných predvolaní (č.l. 134)
vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania.

15. Krajský súd uvádza, že predmetom nároku uplatneného žalobcom v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia je
nárok odvodený od zmenky vystavenej žalovaným dňa 23. októbra 2009 so zmenkovou sumou 1.415,83
Eur a zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 29. marca 2010.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a procesným postupom okresného
súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, nezistil v postupe okresného
súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd pritom považuje za
potrebné vyjadriť sa k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam, vydaným pred 20. októbrom 2015.
Krajský súd pri týchto rozhodnutiach vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného
nároku v spojení s účelom Nariadenia, bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter

zmluvného vzťahu, z ktorého nárok bol vystavenou zmenkou zabezpečovaný. V čase rozhodovania
krajského súdu ohľadom tohto odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, však bolo potrebné
vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, ktorú
zjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (ďalej aj len „stanovisko“). Práve s ohľadom
na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či
obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú

judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka
právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj
k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

17. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s

ustanoveniami O.s.p. vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne

žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie

sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako

dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so
zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným
ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter

predmetnej zmluvy.

18. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 7Er/1356/2011viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu vo zvyšnej časti, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý
spotrebiteľský úver. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období

(do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak
indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie
ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd
zhodne so spoločným stanoviskom akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom,
aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že

navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s

dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

19. Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.

§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome

na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.„Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,

keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho

vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

20. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo
zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka,

táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti
sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo
v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu
spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu
samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola

suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo
zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť
postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvybol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v
časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval
minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do

výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa
prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku
individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve

zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky,
a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva
zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Okresný súd správne poukázal na absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, čím v dôsledku absencie údaja o ročnej úrokovej miere, ročnej percentuálnej

miere nákladov, je nutné úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vzniklo právo len na vrátenie
poskytnutej istiny úveru vo výške 600,- Eur. Podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní pred okresným
súdom uskutočnenom dňa 21.04.2016 pritom cestou aj svojho vtedajšieho zamestnávateľa zaplatil na
poskytnutý úver okolo 1.200,- Eur. Napriek týmto skutočnostiam žalobca v konaní uplatňuje právo na

zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.415,83 Eur s príslušenstvom.

21. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom
žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou
žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne

okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom, za rešpektovania rozsahu
súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe
vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie súdu prvého stupňa tak z procesného ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre

rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v
závislom výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Krajský súd
však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalovaného spojených s týmto odvolacím konaním,
a preto rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte hlasovaním v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.