Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201524
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516201524.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňa,sudcaJUDr.ErikUhlár,vprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakias.r.o.,

IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému U. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. S., v
súčasnosti bytom W. 3, W., o zaplatenie 4.455,52 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania súd žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 4.455,52 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.455,52 eur od 26.10.2013

do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na to, že S. banka, a.s., jeho
právny predchodca, poskytla žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XX-XXXXXXXXXX zo dňa 1.8.2012 (ďalej tiež iba „Zmluva“) spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami, svoj záväzok však neplnil riadne
a včas, preto právny predchodca žalobcu „ku dňu 19.10.2013“ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
v súlade s čl. VI bodom 1 Zmluvy a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu po doručení oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (ohľadne doručenia tohto podania poukazoval na čl. IV bod

4.5.5. všeobecných obchodných podmienok S. banky, a.s. a teda že uvedené podanie bolo doručené
žalovanému 24.10.2013). Poukazoval na to, že žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 4.455,52
eur rovnajúcej sa nesplatenej istine úveru. Poukázal na to, že pohľadávku nadobudol od pôvodného
veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe v priebehu tohto konania nijako nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 28.10.2016 súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP v neprítomnosti
žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.
-2- 1C/45/2016

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, a to: podanej žaloby,
Všeobecných obchodných podmienok S. a.s. (ďalej iba „VOP“), oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzvy na zaplatenie z 22.10.2013, Zmluvy (zmluva o poskytnutí spotrebiteľského

úveru s poistením pre fyzické osoby č.:XX-XXXXXXXXXX), štandardných európskych informácií o
spotrebiteľskom úvere, oznámenia o postúpení pohľadávky z 8.10.2015, výpisu z bankovej knihy zo
14.12.2015, poštového podacieho hárku z 8.10.2015, odpovede na lustráciu žalovaného v registri
obyvateľov, informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, podania žalobcu doručeného súdu5.9.2016 a jeho príloh: prehľadu platieb na úver, poštového podacieho hárku z 22.10.2013, identifikácie
postúpenej pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok, a zistil tento skutkový stav:

5. Žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavreli dňa 1.8.2012 Zmluvu, v zmysle
čl. I. ktorej („základné ustanovenia“) bolo jej predmetom poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského
úveru žalovanému veriteľom - bankou vo výške 5.000,- eur, druh úveru uvedený ako bezúčelový
spotrebiteľský úver, dohodnutá bola úroková sadzba 17,90 % ročne, uvedená bola RPMN 21,48 %,
priemerná hodnota RPMN 19,59 %, ohľadne dátumu poskytnutia úveru bolo uvedené „najneskôr do

piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru vedených v tejto
zmluve“ (k tomu viď čl. II. bod 2. Zmluvy - ani jedna z týchto podmienok čo do jej splnenia nebol v konaní
preukázaná, pričom v konaní nebol preukázaný ani konkrétny deň poskytnutia úveru), vo vzťahu ku
konečnej splatnosti úveru bolo uvedené v Zmluve „do 6 roka/rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej
splátky úveru“ (splatnosť tejto je „definovaná“ vo vete prvej bodu 5. čl. III. Zmluvy), počet pravidelných
mesačných anuitných splátok bol dohodnutý 72, výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky 114,46

eur, výška celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť bola uvedená v sume 8.507,12 eur. Ďalej v čl. I.
Zmluvy boli uvedené poplatky spojené s úverom. V zmysle čl. III. bodu 1. Zmluvy peňažné prostriedky
mal veriteľ pripísať vo výške úveru v prospech účtu dlžníka; podľa bodu 3. daného článku splácanie
pohľadávky veriteľa ktorú tvorí „najmä istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky v zmysle zmluvy“ bude
realizované započítaním pohľadávky dlžníka z účtu voči pohľadávke veriteľa a to „prednostne poplatky,

úroky, úroky z omeškania pred istinou ak veriteľ nestanoví inak“ - uvedené je v zrejmom rozpore s
ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka („OZ“), osobitne s poukazom na skutočnosť, že v
danom prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú, navyše podliehajúcu právnej úprave zákona č. 129/2010
Z.z.. V zmysle bodu 4. čl. III. Zmluvy sa dlžník zaväzuje splácať „pohľadávku veriteľa“ (viď k tomu
čo najmä tvorí pohľadávku veriteľa podľa bodu 3. tohto článku) v pravidelných „mesačných anuitných

splátkach (ďalej len „Splátka“)“ - a (pozn. súčasne) „platiť úroky z nesplatenej časti úveru“ a „ďalšie
poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov spojené s úverom“. V bode 5. čl. III. sa následne používa ešte
pojem „Splátka Úveru“ ohľadne určenia splatnosti prvej a nasledujúcich anuitných splátok. Podmienky
mimoriadnej splatnosti sú uvedené v čl. VI. Zmluvy.

6. Dňa 5.9.2016 bolo zo strany žalobcu doručené súdu podanie, v ktorom poukazoval na to, akú
sumu zaplatil žalovaný na istinu úveru právnemu predchodcovi žalobcu. K danému podaniu však bol
pripojený prehľad platieb na úver, z ktorého vyplýva, že okrem platieb v celkovej výške 544,48 eur, ktoré
právny predchodca žalobcu započítal na istinu poskytnutého úveru, bolo uhradených taktiež 843,35
eur započítaných na úroky, 175,- eur započítaných na poplatky (tu treba podotknúť, že pri platbách z

17.8.2012, 19.9.2012, 19.10.2012, 19.10.2012, 28.12.2012, 19.3.2013 a 19.4.2013 išlo zrejme o platby
po 3,- eurá z titulu poplatkov za „správu úveru“ v zmysle čl. I. Zmluvy, dňa 1.8.2012 - teda v deň
-3- 1C/45/2016

uzavretia Zmluvy bol podľa tohto prehľadu úver zrejme poskytnutý, pričom bol súčasne započítaný

poplatok za „spracovanie žiadosti o úver“ v zmysle čl. I. Zmluvy, teda v tomto prípade 50,- eur ako
1 % z objemu úveru 5.000,- eur, poplatky u platieb z 25.2.2013 v sume 55,- eur a 19.8.2013 v
sume 49,- eur neboli žalobcom nijako špecifikované čo do dôvodu ani ohľadne ich výšky nebola
preukázaná oprávnenosť uvedených poplatkov), ďalej z tohto prehľadu vyplýva, že na „sankčné úroky“
započítal právny predchodca žalobcu celkom 9,12 eur - žalobca nijako nešpecifikoval z akých súm,

akou percentuálnou sadzbou v rozhodnom období a za aký čas boli tieto úroky, kde malo ísť zrejme
a jedine o úroky z omeškania, ktoré bolo možné uplatňovať v danom prípade iba podľa predpisov
občianskeho práva, jeho právny predchodca počítal, ako aj nedefinované úroky „z istiny PD“ na ktoré
právny predchodca žalobcu započítal celkom 11,10 eur.

7. Podaním zo dňa 22.10.2013 právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanému, že, už ku dňu
21.10.2013, vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru a vyzýval žalovaného aby po doručení oznámenia
okamžite zaplatil pohľadávku, ktorú právny predchodca žalobcu v uvedenom podaní špecifikoval celkom
vo výške 4.850,08 eur, a to čo sa týka istiny sumou 4.547,18 eur, riadnych úrokov (teda úrokov z
úveru) 298,97 eur, úrokov z omeškania 3,93 eur. Doklad o čase skutočného doručenia danej zásielky

žalovanému, resp. o tom z akých dôvodov sa následne zásielka prípadne vrátila právnemu predchodcovi
žalobcu ako nedoručená nebol súdu v celom konaní predložený. V tomto smere sa žalobca obmedzil na
odkaz na ustanovenie bodu 4.5.5. čl. IV VOP jeho predchodcu, v zmysle ktorého sa písomnosti považujúza doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia, ktoré
ustanovenie je z pohľadu súdu, osobitne v spotrebiteľskom právnom vzťahu neakceptovateľné.

8. Dňa 6.10.2015 uzavrela spoločnosť S. banka, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť žalobcovi postúpená voči žalovanému
pohľadávka zo Zmluvy, a to vo výške istiny 4.455,52 eur, úrokov z úveru 206,73 eur, úrokov žalobcom
bližšie nešpecifikovaných - označených v identifikácii postúpenej pohľadávky ako „interest DLQ“ v sume
1,07 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,80 eur. Súdu napriek výslovným výzvam neboli predložené

doklady o splnení postupu podľa všetkých právnych predpisov pred postupovaním pohľadávky zo strany
právneho predchodcu žalobcu, osobitne teda podľa zákona o bankách.

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, právny predchodca žalobcu nebol oprávnený v danom prípade vyžadovať od žalovaného
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru - teda „mimoriadne zosplatniť“ pohľadávku, neboli

naplnené všetky všeobecne záväznými predpismi vyžadované podmienky pre postúpenie žalovanej
pohľadávky žalobcovi a teda na jeho strane nie je dostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore.

10. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme

-4- 1C/45/2016

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. g/, písm. h / zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom

a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 1zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. j/, písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y)

a § 10 ods. 1 .

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru.

-5- 1C/45/2016

16. Podľa § 11 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase „vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti“), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v
celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté
ustanovenie § 17 ods. 3 .

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

23. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení platnom a účinnom v čase „vyhlásenia mimoriadnej splatnosti“), ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právopodľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa § 565 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy i v znení platnom a účinnom
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), ak ide o plnenie v splátkach,
-6- 1C/45/2016

môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 566 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom už v čase uzavretia Zmluvy), pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí

inak.

26. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a z nižšie
uvedených dôvodov ju v celom rozsahu zamietol.

27. Uzavretá Zmluva je vzhľadom na jej obsah a povahu zmluvných strán nespochybniteľne zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. K otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti na
základe Zmluvy poskytnutého úveru súd uvádza, že túto má preukázanú absenciou riadneho uvedenia
nasledovných zákonných náležitostí v uzavretej Zmluve:
- v Zmluve absentuje riadne uvedenie podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010

Z.z. - doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
- doba trvania Zmluvy nie je uvedená vôbec a splneniu uvedenia absentujúcej zmluvnej podmienky v
Zmluve nezodpovedá ani všeobecné ustanovenie Zmluvy v bode 12. jej článku VIII., pretože uvedenie
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje uvedenie konkrétneho časového úseku s
ohľadom na predpoklad riadneho plnenia záväzkov podľa nej a nie neurčitosť typu „a trvá po dobu

trvania práv a povinností zmluvných strán podľa tejto Zmluvy“. Čo sa týka „termínu“ konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, tento nie je riadne vyjadrený - pojem termín predpokladá uvedenie konkrétneho
a ničím nezameniteľného dňa, kedy bez všetkých pochybností nastane konečná splatnosť úveru - v
Zmluve je v tomto smere uvedené „do 6 roka/rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ - ako
vyplýva z predložených dokladov, najmä z predloženého prehľadu platieb na úver, v danom prípade

bolo možné riadne určiť takýto konkrétny termín, nakoľko úver bol podľa uvedeného prehľadu platieb
poskytnutý už v deň uzavretia samotnej Zmluvy.
- v Zmluve úplne absentuje riadne uvedenie podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona
č. 129/2010 Z.z. - uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov uvedenej v Zmluve.

- v Zmluve absentuje riadne uvedenie podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. - výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - v tomto smere daná náležitosť
nie je uvedená riadne. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. malo byť uvedené priamo v
Zmluve aké z jednotlivých konkrétnych nárokov (istina, úroky, poplatky) splátka zahŕňa. V tomto smere
je Zmluva neurčitá a zavádzajúca. Z daného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že má

ísť o splátky istiny, úrokov (teda úrokov z úveru, nie úrokov z omeškania, ku ktorému by prípadne v
priebehu trvania úverového vzťahu došlo) a iných poplatkov. V danom prípade sa v čl. I. Zmluvy uvádzajú
„pravidelné mesačné anuitné splátky“ po 114,46 eur bez uvedenia z akých položiek v tomto smere
pozostávajú, čo v ďalšom viedlo k tomu, že, vychádzajúc z predloženého prehľadu platieb na úver, si
právnypredchodcažalobcuosobitnenavýšku„pravidelnejmesačnejanuitnejsplátky“zúčtužalovaného

sťahoval poplatky za správu úveru po 3,- eurá. teda reálne dochádzalo k navyšovaniu platieb oproti
uvádzaným pravidelným mesačným anuitným splátkam, pričom v Zmluve osobitná splatnosť, osobitné
termíny splátok týchto poplatkov, ani ich počet, nie sú uvedené. Rovnako nie je uvedený termín splátky
poplatku za spracovanie
-7- 1C/45/2016

žiadosti o úver (jeho výška v danom prípade v zmysle čl. I. Zmluve je 50,- eur), len bolo všeobecne v
bode 4. vete druhej čl. II. Zmluvy uvedené, že veriteľ má právo započítať tento poplatok na pohľadávku
dlžníka na poskytnutie peňažných prostriedkov z úveru - teda že má len právo, nie aj priamo, že hotakto využije - čo vychádzajúc z prehľadu platieb na úver nakoniec urobil. Ani ohľadne ďalších poplatkov
uvedených v čl. I. Zmluvy nie je uvedené kedy a za akých podmienok nastane ich splatnosť - súdu neboli
okrem Zmluvy predložené žiadne iné zmluvné dokumenty, ktoré by boli súčasťou Zmluvy a termíny

splátok týchto iných poplatkov upravovali. Navyše v tomto smere absolútne zmätočne vyznieva pre
priemerného spotrebiteľa ustanovenie bodu 4. čl. III. Zmluvy „po poskytnutí úveru sa dlžník zaväzuje
splácať pohľadávku veriteľa v pravidelných mesačných anuitných splátkach v dohodnutých termínoch
a platiť úroky z nesplatenej časti úveru...“ - toto už vyslovene vyvoláva domnienku, že „pravidelnými
mesačnými anuitnými splátkami“ by mala byť akoby splácaná iba istina poskytnutého úveru a úroky z

úveru a ďalšie poplatky osobitne.

28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je úver poskytnutý žalovanému právnym
predchodcomžalobcubezúročnýabezpoplatkov,reálnebolposkytnutýibavovýške4.950,-eurnakoľko
v zmysle predloženého prehľadu platieb na úver právny predchodca žalobcu v deň jeho poskytnutia
súčasne započítal sumu 50,- eur na poplatok za spracovanie žiadosti o úver. Všetky platby vykonané

pripísaním z účtu žalovaného tak treba považovať v tomto prípade za splátky samotnej istiny reálne
poskytnutého úveru. V tomto smere nemožno akceptovať, teda ani platenie poplatkov za správu úveru
a pripisovanie konkrétnych súm na tieto účely, ďalej poplatky 55,- eur a 49,- eur v zmysle prehľadu
platieb na úver pri platbách 25.2.2013 a 19.8.2013 treba z pohľadu súdu taktiež započítať na splátku
samotnej istiny úveru, nakoľko neboli súdu v tomto konaní predložené žiadne doklady o titule týchto

poplatkov a dôvodnosti ich požadovania - zmluvný vzťah súd vždy pri rozhodovaní musí posudzovať
komplexne, vrátane všetkých platieb učinených pred podaním žaloby, ich dôvodu a výšky - nemôže
sa súd obmedziť len na to, že veriteľ - teda samotný žalobca alebo jeho právny predchodca na istinu
započítal toľko a teda pokiaľ v konaní sa uplatňuje iba zvyšok istiny, je to v poriadku a netreba skúmať
oprávnenosť započítavania minulých platieb na iné nároky. Ďalej súd poukazuje na to, že nemožno

akceptovať, aby si či už v rámci anuitných splátok alebo nad ich rámec veriteľ priamo pripísaním z účtu
dlžníka uhrádzal úroky z omeškania tak, ako v tomto prípade - osobitne pokiaľ nepreukázal žalobca
z akých súm, akou sadzbou (osobitne či bola v súlade s predpismi OZ vzhľadom na spotrebiteľskú
povahu právneho vzťahu v tomto prípade) a za aké obdobie boli takéto úroky z omeškania určené a
pripísané. Úrokov z omeškania sa právny predchodca žalobcu mohol domáhať iba osobitne, a to aj

vzhľadom na zrejme neplatné vopred veriteľom pripravené zmluvné ustanovenie, ktorého obsah podľa
Zmluvy žalovaný ako spotrebiteľ preukázateľne nemal ako ovplyvniť, iba pokiaľ chcel úver získať tak
bezvýhradne akceptovať, a to ustanovenie bodu 3. čl. III. Zmluvy o prednostnom započítavaní platieb
dlžníka na poplatky, úroky a úroky z omeškania pred istinou - toto ustanovenie v čase uzatvárania
Zmluvy bolo jednoznačne v rozpore s už vtedy platným a účinným ustanovením § 566 ods. 2 OZ, zrejme

ho obchádza (nakoľko takýmto postupom by dochádzalo k oddiaľovaniu splnenia primárnych záväzkov
spotrebiteľa zo Zmluvy - teda splatenia v prvom rade istiny a následne úrokov z úveru - pokiaľ ešte pred
nimi sa mali platby započítavať na poplatky), a teda toto ustanovenie Zmluvy je z pohľadu súdu neplatné
v zmysle § 52 ods. 2 druhej vety OZ v znení platnom a účinnom v čase uzatvárania Zmluvy. Na základe
záverov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru teda nemohol právny predchodca žalobcu započítavať

žiadne časti ani na v predloženom prehľade

-8- 1C/45/2016

platieb na úver uvedené „úroky z istiny v PD“, ktorý pojem žalobca v konaní ani nijako nevysvetlil.

29. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že úver bol reálne poskytnutý v sume 4.950,- eur (nakoľko
automaticky pôvodný veriteľ oproti nemu započítal poplatok za spracovanie žiadosti o úver vo výške
50,- eur), pričom doposiaľ, konkrétne v období od 19.8.2012 do 2.12.2014, bolo na tento úver zo strany
žalovaného uhradených spolu 1.553,05 eur (teda vzhľadom na vyššie uvedené už bez spomínaného

poplatku za spracovanie žiadosti o úver) a teda dlžná istina úveru predstavuje 3.396,95 eur. Ak by teda
žalovaný riadne splácal úver (vzhľadom na jeho zistenú bezpoplatkovosť a bezúročnosť) v rozsahu už
iba jeho skutočne poskytnutej istiny 4.950,- eur splátkami po 114,46 eur mesačne ako je uvedené v
Zmluve, splatil by ho 43-ma splátkami po 114,46 eur a poslednou, 44.-ou splátkou vo výške 28,22 eur,
ktorá by tak bola splatná 19.3.2016.

30. Žalovaný však úver nesplácal riadne, avšak pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od
žalovaného jednorazové splatenie úveru, teda nebol oprávnený úver mimoriadne zosplatniť, a to z
nasledujúcich dôvodov:- pôvodný veriteľ preukázateľne pri uzatváraní Zmluvy nepostupoval riadne podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. - súdu v tomto konaní neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že S. a.s. pred
uzavretím Zmluvy posúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, berúc do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytoval spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovaného ako spotrebiteľa, ani že by úver bol ohľadne jeho
splatenia v celom rozsahu zabezpečený peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi. Je síce
nespochybniteľné ustanovenie bodu 2. a bodu 3. čl. II. Zmluvy, avšak nijako nebolo preukázané, že by
tieto ustanovenia tak zo strany banky, ako aj žalovaného boli splnené.

- nebolo v tomto konaní ani nijako preukázané splnenie postupu právneho predchodcu žalobcu v
zmysle § 53 ods. 9 OZ ako je citovaný tak v znení k uzavretiu Zmluvy, ako aj v znení v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vyššie - v podaní z 22.10.2013 sa síce uvádza, že „napriek našim
predchádzajúcim písomným výzvam“ - ale tieto neboli súdu nijako preukázané a už vôbec nie ich čo len
zaslanie, nieto ešte doručenie žalovanému, ako ani to, že by v nich žalovaný bol v príslušnej zákonnej
lehote v zmysle § 53 ods. 9 OZ upozornený zo strany banky na úmysel uplatnenia práva podľa § 565 OZ.

31. Pre úplnosť treba poukázať vo vzťahu k bodu 30. tohto odôvodnenia, že právny predchodca žalobcu
v podaní z 22.10.2013:
- neuvádza konkrétne ustanovenie Zmluvy v tomto smere - zrejme však malo ísť o čl. VI. bod. 1 písm.
b/ Zmluvy;

- nešpecifikuje konkrétnu omeškanú splátku ktorej omeškanie trvá viac ako tri mesiace, resp. konkrétne
dve omeškané splátky,
- nebol predložený doklad o riadnom doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
žalovanému - v tomto smere nemožno akceptovať znenie bodu 4.5.5. predložených VOP - pre použitie
určitej fikcie doručenia písomností v spotrebiteľskom právnom vzťahu by bolo možné pristúpiť iba ak by

príslušné zmluvné podmienky v tomto smere korešpondovali napr. s fikciami doručenia v rozhodnom
časeupravenýminapr.vovtedyplatnomaúčinnomO.s.p.-nemožnototižakceptovaťzneniebodu4.5.5.
predložených VOP, ktoré zrejme vylučuje už samotnú zákonom upravenú úložnú lehotu zásielky na
pošte. Pokiaľ sa príslušná zásielka vrátila predchodcovi žalobcu ako nedoručená, mala byť predložená
súdu a tak mal byť

-9- 1C/45/2016

preukázaný dôvod nedoručenia, ak bola riadne doručená, mal byť súdu preukázaný príslušný dátum,
nakoľko až od riadneho doručenia možno prípadne určiť moment omeškania žalovaného - nemožno
akceptovať to, že by k nemu malo na základe bodu 4.5.5. VOP dôjsť tretí deň po podaní zásielky na

poštovú prepravu bez ohľadu na moment skutočného doručenia.

32. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je v danom prípade zrejmý i samotný nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, nakoľko vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti nemohlo dôjsť a preukázateľne ani platne nedošlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy

voči žalovanému žalobcovi, ako tomu malo byť podľa v tomto konaní predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 6.10.2015.

33. V tomto smere opätovne súd pripomína, že nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru a právny
predchodca žalobcu v konečnom dôsledku ani nebol na takýto postup z vyššie uvedených dôvodov

oprávnený.

34. Ďalej súd poukazuje na to, že v Zmluvou založený zmluvný vzťah bol vzťahom banky a jej klienta a
teda postúpeniu pohľadávky musel predchádzať postup podľa § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
a jeho riadne splnenie, čo v danom prípade nebolo nijako preukázané.

35. Vzhľadom na samotnú nemožnosť zosplatnenia pohľadávky ako je popísané vyššie, nemožno ani
samotné podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.10.2013 považovať ani za riadnu písomnú
výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v
čase vyhotovenia daného podania, ani v znení tohto ustanovenia v čase predchádzajúcom samotnému

uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, od ktorej svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore
odvodzoval žalobca. Existencia inej písomnej výzvy po ktorej by banka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách v danom prípade mohla pristúpiť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému žalobcovi nebola
súdu v celom konaní nijako preukázaná.36. Súd poukazuje (ako už i v minulosti v súdom prejednaných obdobných, už právoplatne ukončených,
veciach týkajúcich sa uplatňovania nárokov zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzatváraných bankami

ako veriteľmi) na skutočnosť, že žalobca nepreukázal riadne danosť jeho aktívnej vecnej legitimácie
v tejto veci, teda že je skutočne oprávnený domáhať sa žalobou uplatnených nárokov, ktoré mali
vzniknúť na základe Zmluvy. Totiž podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. /v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia v tomto konaní súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok/ „ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“ - splnenie tohto postupu zo strany S.
banky, a.s. vo vzťahu k žalovanému pred tým, ako pristúpila k uzavretiu v tomto konaní predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom, v danom prípade nebolo súdu nijako preukázané a za

splnenietohtopostupunemožnopovažovaťanipodaniebankyzodňa22.10.2013,nakoľkototosatýkalo
mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky, na ktoré v danom prípade banka nebola, ako je
-10- 1C/45/2016

uvedené vyššie oprávnená. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok je zakotvená v OZ (§ 524 a

nasl.). V danom prípade však išlo o pohľadávku banky voči klientovi a teda osobitnou podmienkou
postúpenia takejto pohľadávky malo byť splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona
č. 483/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je
ustanovením osobitným vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky podľa ustanovení OZ a teda tam
uvedené skutočnosti mali byť preukázateľne splnené pred postupovaním pohľadávky voči žalovanému

žalobcovi, t.j. banka bola podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. povinná preukázateľne písomne
vyzvať žalovaného na splnenie jej peňažných záväzkov. Navyše v tomto prípade nebol súdu predložený
doklad o riadnom doručení podania z 22.10.2013 žalovanému, ako je uvedené vyššie nemožno ohľadne
toho akceptovať ani jednostranne vopred naformulované znenie bodu 4.5.5. predložených VOP a
neboli súdu predložené ani doklady, z ktorých by bolo možné v smere doručenia daného podania

vyvodiť fikciu jeho doručenia aspoň analogicky podľa príslušných procesných predpisov občianskeho
práva v rozhodnom čase. Navyše uvedené podanie vyzývalo na zaplatenie „mimoriadne zosplatnenej“
pohľadávky, na čo nebol, ako je uvedené vyššie daný nárok banke, preto ani v tomto kontexte nemôže
byť považované za relevantnú výzvu, ktorú by bolo možné akceptovať na prijatie záveru o splnení
podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

37. V tomto smere, opätovne súd poukazuje na vyššie zistenú a odôvodnenú bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru a najmä nemožnosť samotného zosplatnenia úveru a teda absolútnu ničotnosť
podania banky z 22.10.2013, nepostačuje ani vyhlásenie postupcu v predloženej zmluve o postúpení
pohľadávok - jej čl. II. bod 2.2 písm. d/ že „pohľadávky spĺňajú podmienku podľa § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách ... pre platné postúpenie pohľadávky banky“. Splnenie vyššie
uvedeného postupu musí byť preukázané riadne (písomnou výzvou banky klientovi - ktorá by bola
samozrejme dôvodná a urobená za relevantných okolností - nie ako v tomto prípade podanie banky
z 22.10.2013, a logicky i dokladom o jej doručení - z ktorého bude vyplývať nepretržité omeškanie
klienta banky dlhšie ako 90 kalendárnych dní napriek príslušnej písomnej výzve). Takéto listiny taktiež

musia a mali byť podľa názoru súdu prílohou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. odovzdané
postupníkovi v rámci dokumentácie o záväzkovom vzťahu, z ktorého sa pohľadávka postupuje.

38. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani obsah vety druhej § 92 ods. 8 zákona o
bankách - osobitne jej znenie za bodkočiarkou (Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky

nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.), nakoľko vychádzajúc z gramatického výkladu daného
ustanovenia nijako nevyplýva, že by veta druhá § 92 ods. 8 zákona o bankách vylučovala predpoklady

postúpenia pohľadávky banky v zmysle vety prvej daného ustanovenia - t.j. omeškanie klienta napriek
písomnej výzve banky klientovi.39. Pre úplnosť súd poznamenáva, že na týchto záveroch o zistenom nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v tomto spore, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nemení v danom
prípade nič ani v ostatnej dobe spoločnosťami, ktoré ako aj žalobca nadobúdajú pohľadávky zo

spotrebiteľských úverov od bánk, v obdobných konaniach
-11- 1C/45/2016

kladené poukazy na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015 (kde súd pre
úplnosť poznamenáva, že i sám žalobca na toto rozhodnutie ÚS SR poukazoval v podaní doručenom

elektronickou formou súdu dňa 27.10.2016). V prvom rade súd poukazuje v danom prípade na okolnosti
a situáciu ako takú, ktorá bola riešená v konaní ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 a opätovne oproti
tomu na v tomto konaní tunajšieho súdu zistenú ničotnosť výzvy banky zo dňa 22.10.2013 vzhľadom
na zistené skutočnosti o tom, že banka nebola oprávnená požadovať jednorazové splatenie úveru od
žalovaného (teda ho „mimoriadne zosplatniť“, a teda ak právny predchodca žalobcu nemohol podľa
vyššie citovaných ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyžadovať v danom prípade od

žalovanéhojednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru,takanitakútopohľadávkunemoholnásledne,
ako „zosplatnenú“, platne postúpiť žalobcovi a súčasne splnenie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách odvodzovať zrejme jedine od podania zo dňa 22.10.2013) a súčasne nijako inak v tomto
konaní nepreukázané skutočné splnenie postupu banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. pred
postúpením pohľadávky zo Zmluvy.

40. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností teda súd podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol, a to tak čo sa týka žalovanej istiny, ako aj z nej požadovaných úrokov z omeškania, pretože
pokiaľ bolo preukázané, že právo na zaplatenie samotnej istiny žalobcovi nepatrí, nemožno priznať
žalobcovi ani právo na zaplatenie akéhokoľvek príslušenstva takej istiny.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. V tomto konaní bol síce v celom rozsahu úspešný žalovaný, avšak k žalobe sa v celom konaní
nijako nevyjadril, ani mu podľa obsahu spisu v tejto veci žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd
postupom podľa § 257 CSP rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.